Slavomír53 komentáře u knih

Knihu spracovali zamestnanci Historického ústavu SAV, nejde o nijaké pochybné dielko. ;-)

Prvý článok je z 30. augusta 1944 (Tiso vysvetľuje, že ho nezabili, a že samozvané veliteľstvo v Bystrici nemá oprávnenie konať), celkovo je ich v tejto knihe iba 21, čo je oproti predchádzajúcim dvom dielom knižného radu pokles tak o 90 %. Je to ale tým, že Tiso skutočne menej písal. Zato sú však články/prejavy pomerne obsiahle a temer bez zbytočnej vody, plné „výbušného obsahu“ (pre odborníka, nadšenca, stúpenca i odporcu).

Po Tisových prejavoch nasleduje 50 strán jeho rozhovorov s Hitlerom, takisto veľmi zaujímavé.

A napokon to, čo ma zaujímalo najväčšmi. Plné a neupravené znenie Tisových výpovedí a obhajovacích rečí pred súdom. Čo môže zaujať a prekvapiť človeka, ktorý sa nevenuje tomuto prípadu dlhodobo, je skutočnosť, že a) Tisu (od)súdili za jeho činy konané ešte počas Československa a Česko-Slovenska (1936 – 1939) podľa zákonov z rokov 1945 a 1946, a b) v celom rozsudku sa ani raz nespomínajú Židia. Knihu vrelo odporúčam, ide o zbierku prvotných prameňov, jedinečné vydanie.

Ako som už načrtol, kniha zaujme tak stúpenca, ako aj odporcu prvého slovenského prezidenta, pretože
- Tiso mal dar reči, jeho články a prejavy sa čítajú dobre,
- Tiso bol významným politikom 20. storočia a napokon aj hlavou štátu, v ktorom žili naši predkovia,
- Tisova obhajobná reč (podobne ako u Macha či Turanca) mnoho hovorí o jeho osobnosti,
- Tisova výpoveď sa neraz rozchádza s obsahom jeho prejavov počas jeho prezidentovania.

Prvý diel knižného radu (prejavy a články z rokov 1913 až 1938) som celý nečítal, pretože hlavné Tisove prejavy a články vyšli knižne ešte za prvej Slovenskej republiky (Z Tisovho boja, Tisova náuka) pričinením Štefana Polakoviča a tie už mám za sebou.

Druhú časť (1938 – 1944) som zatiaľ nečítal celú, a asi sa k tomu ani nedostanem.

12 24.01.2024

Kniha výborne dopĺňa takisto veľmi dobre napísanú knihu M. S. Ďuricu, hoci pôvodca písal nie životopis (ako Ďurica), lež obsiahlu štúdiu (a teda útlu knižočku). Kamenec pristupuje pomerne nezaujato, cituje Tisu, Ďuricovu knihu, slová mnohých ľudákov, politikov i právnikov, a hoci nečastuje Tisu slovami fašista, zradca, čert a neviem čo ešte, nie je Tisovým stúpencom ani obhajovateľom, čo sa odrazilo aj na knihe a tá tak predstavuje príjemný náprotivok ku knihe Ďuricovej, ktorú dopĺňa o neľudácky a nekresťanský (v nezaujatom zmysle tohto slova) pohľad. Z mnohými závermi a niektorými tvrdeniami pána Kamenca sa nedokážem stotožniť (sprítomňovanie vtedajších udalostí), ale celkovo ma jeho kniha obohatila o nové poznatky a donútila ma zamyslieť sa. Knihu odporúčam, určite by si ju mal každý Slovák prečítať tak, ako aj Tisov životopisný náčrt z pera Ďuricovho.

Kniha obsahuje plno jazykových a tlačových chýb, ktoré sa ale málokedy odrážajú na mojom hodnotení na DK, keďže neprítomnosť takýchto chýb je dnes temer nepredstaviteľná (žiaľ, položenie jazyka je aké je).

15 23.01.2024

Keď niekde vyjde kniha týkajúca sa cudzej kultúry, a je lepšia ako akékoľvek dielo, pôvodcom ktorej je daná kultúra vlastná, svedčí to o vysokej úrovni odbornosti tejto knihy. Takým príkladom je aj táto kniha slovenských rusistov. Výborne dopĺňa akúkoľvek knihu o ruskej spisbe, vrelo odporúčam.

Asi nemá zmysel bedákať nad tým, že sa nedočkáme dotlače. Tobôž nie prekladu, ktorý by dielo priblížil aj súčasnému pokoleniu. Knižočku som prečítal na jeden dych, dobové fotografie stoja za to. Ako sa v Nových Zámkoch počas „panství bolševického“ biele peniaze tlačili, a celkovo o tom, ako sme za svoju slobodu krvácali. Nech sa rozhodli v zahraničí akokoľvek, nech im M. či B. sľúbili čokoľvek, naši predkovia po boku Čechov, Moravanov a Slezanov bojovali za našu južnú hranicu. Večná česť ich pamiatke.

„Světlé památce prvního ministra války Československé republiky generála Milana Štefánika věnují autoři.“

14 15.01.2024

Ide o prvotinu záporožského lekára pôsobiaceho v Sliezsku. Namiesto hodnotenia, ktoré by ho mohlo odradiť od ďalšej tvorby, si dovolím ako (bývalý) učiteľ slovenčiny vysloviť niekoľko odporúčaní pre jeho budúcu prácu.

Ak je vydanie súboru básní určené širokému obecenstvu, treba chápať, že verše už nie sú osobnou záležitosťou pôvodcu, ale vecou všetkých čitateľov. Preto by tvorba nemala byť určená sebe samému natoľko, že čitateľ nemá mnohokrát potuchy, o čom sa v tej či onej časti básne píše. Čitateľ si spisovateľa obľúbi, ak v jeho slovách nájde niečo pochopiteľné: myšlienky, pocity, činy...

Pre lepšiu podobu a ľubozvučnosť napísaného by nebolo márne oboznámiť sa s teóriou rytmu a rýmov.

Niekedy sa oplatí po sebe báseň prečítať, a vyhnúť sa tak zbytočnej (nie básnicky prijateľnej) tautológii (napr. в поиске ища), ktorú možno odstrániť upotrebením synonyma či prepracovaním vety.

Občas sa vytráca hlavná myšlienka básne. Pôvodca sa natoľko ponára do spomienok, že vynecháva časť deja. Čitateľ chce sledovať vývoj, chápať príčinno-dôsledkovú súvislosť.

Takisto by bolo dobré popracovať nad slovnou zásobou, ktorá je veľmi nesúrodá. Básne znejú omnoho lepšie, ak sa pri ich písaní upotrebúva slovná zásoba jednej úrovne, a nie viacerých naraz, čo pôsobí veľmi rušivo (jazyk obrodencov 19. storočia so slangom 21. storočia).

Badať, že básnika nadchli a ovplyvnili Blok, Jesenin či Puškin, no neradno príliš preberať ich spôsob písania...

V knihe je niekoľko venovaní. Z hľadiska slušnosti by bolo správne namiesto celého mena uviesť iba prvé meno a prvé písmeno priezviska, napr. посвящается Анастасии К. (ak boli venovania napísané so súhlasom dotyčnej osoby, tento bod je bezpredmetný).

Z hľadiska prehľadnosti by bolo dobré rozdeliť básne do okruhov, napr. básne o vojne, básne o prírode, básne o láske...

Odporúčanie, ktoré azda nevyznie príliš drzo a trúfalo: pôvodca by sa možno vedel lepšie ukázať v básni v próze, než v bežnej veršovanej básni. Takýto druh spisby by mu dovoľoval pracovať so zmyslom, nevenujúc sa tak výrazne zachovaniu prísnych básnických pravidiel. Ako vzor môže poslúžiť Turgenev.

Výborná práca s množstvom štatistík v prehľadných tabuľkách, ale nechýba ani úvod do problematiky, hoci iba dobový, a nová dotlač by si tak zaslúžila predslov súčasného odborníka. Veľmi príjemné čítanie, plné radosti z obnovy severnej hranice, no ak si človek uvedomí, ako to celé po ´45 dopadne...

Knihu som našiel v hore, blížil sa dážď, tak som ju vzal. Ak toto číta jej majiteľ, nech mi pokojne napíše, vrátim. :)

11 03.01.2024

Keď som si prečítal o tom, ako sa Dostojevský vyjadruje k „mobilom-debilom“, pochopil som, že slovenská veda a akademická obec padla veľmi hlboko. Plakať alebo sa smiať?

Na rozdiel od prvého dielu, ktorý zasluhuje hodnotenie odpad plným právom, tento zborník zachraňuje posledný príspevok, aspoň trochu zaujímavý a bez priehrští ruskej propagandy (pôvodcovia zborníka získali ocenenie Russkij mir). Ku chválospevom na bratský ruský národ, ktorý zachraňuje hlúpych Ukrajincov a mohol by aj nás, sa vyjadrovať nebudem, hoci nechápem, ako toto vydalo fakultné nakladateľstvo. V poslednom príspevku pod názvom Normálnosť a anomálnosť v jazyku médií (na materiáli ruského a slovenského jazyka) však nachodíme strašne veľa nedostatkov. Sovietsky ľud má byť народ, a nie нация (s. 322). Mrazivý päťročný plán zo s. 325 je nie страшный план, ale страшная пятилетка (príp. пятилетний план). Celý odsek zo strany 328 nájdeme znova na konci príspevku, bez jedinej zmeny. Podobné ctrl+c a ctrl+v zásahy sú v príspevku nie ojedinelé (s. 327 a 331, 329 a 332). V ostatných príspevkoch v zborníku sa podobné nepeknosti možno tiež vyskytujú, ale tie asi nikto nedokáže prečítať celé, takže si to nikto nevšimne.

9 27.12.2023

O vývoji názvu nášho národa (Sloveni, Slováci... tzv. Slovania či Slovieni), o vývoji názvu nášho južného suseda či mesta Nitrava. Táto kniha nemá na Slovensku obdoby. Prostredníctvom jazyka si čitateľ ozrejmí mnohé zákutia našich dejín. Vrelo odporúčam.

10 23.12.2023

Prepis zvukového záznamu spomienok Vladimíra Strmeňa, dnes už všeobecne známeho partizána a účastníka SNP. Jednu * sťahujem iba preto, že som očakával viac rozpomienok na povstanie – tomu sú venované iba strany 31 – 56. Následne „O konci vojny“ na stranách 57 – 62. Avšak aj tento skromný rozsah strán podáva zaujímavé svedectvo. Knihu odporúčam.

9 23.12.2023

Pôvodkynine knihy ako Nemý mních či Šarišské povesti (zberateľská práca) stoja za to, no jej romány dejovo zasadené do času postupného predierania sa kresťanstva u nás sú temer nečitateľné. Nemôžem to hodnotiť ako odpad, to nie, ale miestami človek stráca niť, čo je priama reč a čo hlas rozprávača. Na jednej strane je mŕtvy bojovník, na ďalšej strane sa ešte len blíži jeho smrť, a človek ani nepostrehol, kedy sa čas v knihe zmenil. Okrem toho sa ako červená niť prepletá cez celý príbeh hana pôvodnej viery a zvykov, ktoré MUSIA ustúpiť tzv. pravej viere, lebo samy sú už zastarané (nuž aj kresťanstvo je o pár storočí staršie ako islam, je teda zastarané? :D ). Záporné postavy sú, samozrejme, domáci žreci, zatiaľ čo tí, ktorí sa opičia po Frankoch odevom, zmýšľaním a vierou sú najlepší z najlepších. Prežil by som, že Mojmírova nevesta pochádza zo salaša, ktorý ešte pár storočí na Slovensku nikto nevidel, opis dobýjania avarskej pevnosti je na jednej strane zaujímavý, na druhej strane zmätočne a nepochopiteľne podaný (nedokázal som si slová rozprávača a celkovo dej predstaviť; kto čítal, vie o čom píšem). Určite chválim akožedobové piesne a uspávanky, to sa pani Kočanovej podarilo (hlavne ak si ich človek spieva precítene podľa deja). Posledných pár tuctov strán prečítaných so zaprením.

A namiesto Slovenov stretáme Slavianov, Slovienov, Slovanov a Slovač...

9 22.12.2023

Dôstojné pokračovanie knižného radu. Doteraz boli príbehy z tohto obdobia plné bojov a/alebo lásky (v iných románoch), a nikto sa nepodujal priblížiť možný nástup kresťanstva, ktoré prišlo ruka v ruke s moravským nadpánstvom. Polovica knihy je o živote v čerstvo pokorenom Nitrianskom kniežatstve, čo je niečo pre mňa úplne nové (neviem o románe, ktorý by sa tomu venoval). Druhá polovica sa venuje Pribinovi a jeho hľadaniu pomoci proti uchvatiteľovi jeho stolca. Rozsahom je to Pribinovo cestovanie kratšie ako v románe Milana Igora Chovana (Pribina – meč a kríž), avšak stojí za to. Názov knihy je výborný, pretože nejde iba o biblickú metaforu (ak vôbec), lež o to, že tak obyvatelia Nitrianskeho kniežatstva, ako aj Pribinova družina sú prinútení niesť si na šiji svoj kríž... Knihu vrelo odporúčam a určite sa pustím do posledného dielu.

9 19.12.2023

Na moje prekvapenie veľmi vyvážene podané. Jednu hviezdu musím odobrať za neprítomnosť odkazov na pramene a spisbu. Chápem, že pôvodca je nie dejepisár, lež novinár, no toto je prosto základ. Napísať, že toto napísala skupina historikov okolo Zubova (ide pravdepodobne o Dějiny Ruska 20. století - 1.díl), alebo že Tisu cituje podľa Ďuricu (ide pravdepodobne o Jozef Tiso. 1887 – 1947. Životopisný profil), to rozhodne nestačí. Toľko k nedostatkom knihy. Inak som skutočne milo prekvapený tým, ako pán novinár píše o udalostiach bez zbytočnej hany Slovenskej republiky, nebojí sa písať o tom, ako Ukrajinci i Rusi spočiatku Nemcov a ich spojencov vítali, ale píše aj o tom, čo viedlo k rozčarovaniu domáceho obyvateľstva a k upevneniu a rastu boľševického tábora. Má dobrý prehľad v neraz prehliadanom období medzi Mníchovskou dohodou (1938), zánikom Československa (1939) a útokom Nemecka na ZSSR (1941). Skutočne výborná kniha, vrelo odporúčam.

9 08.12.2023

Hodnotiť hviezdičkami nebudem, ale predošlý komentár mi pripadá, akoby ho písal niekto z vydavateľstva Eugenika, ktoré túto knihu vydalo. Ak ste z veľkomesta, knihu možno oceníte, ale ak ste z dediny a trocha sa o čary zaujímate, táto kniha vám veľa nedá. Na dve strany opisovaný výber vhodného mažiarika ma dostal, keď sa porovnávalo, aké sú výhody drevených a keramických, aké sú ich nevýhody (do dreva sa vpíja olej, do keramiky nie, no keramika horšie trie ako drevo... teda veci, čo každý bylinkár či dedinčan vie). Karpatskú Rus či Zakarpatie, skadiaľ spisovateľka pochádza, mám skutočne rád, chcel som si prečítať niečo o ich čaroch, ale toto je strata času. Pani, čo od detstva vyrastala na pobreží oceánu v USA má už od ukrajinských vediem ďaleko... Nezavhnujem jej dielo, pre ukrajinskú menšinu žijúcu v amerických mestách to má svoje čaro, ale ľuďom neodtrhnutým od koreňov to nemá čo ponúknuť. Skorej odporúčam https://www.databazeknih.cz/knihy/ludova-demonologia-ukrajincov-slovenska-482631

Zachytenie a vystihnutie čŕt medzinárodných vzťahov počas medzivojnového obdobia v Európe je veľmi zložité. Dôvodom je, že do vývoja zasahoval veľký počet činiteľov (štáty, politické strany, krivdy versailleského mierového systému...). Zdeňkovi Sládkovi sa však podarilo napísať prehľadnú knihu, a hoci ide o náročnejšie čítanie, stojí za to (pravda, český pôvodca berie na ľahkú váhu stanovisko Ľudovej strany, ktorá vo voľbách v roku 1925 získala nadpolovičnú väčšinu slovenských voličov). Bez pochopenia vzťahov šikovne vykreslených v tejto knihe nemožno úplne pochopiť neskorší vývoj počas druhej svetovej vojny (ba i po nej).

10 22.11.2023

Veľmi zaujímavý dobový prameň, pričom mnohé vyhlásenia sa, žiaľ, týkajú i dnešnej Európy. Aký je to rozkydaný národ? Ako sa má nemecký národný socializmus uplatňovať na Slovensku, ak nejde podľa Hitlera a ľudákov o vývozný tovar Nemecka? Odpoveď: možno hovoriť o výrazne katolíckom národnom socializme, keďže národný socializmus je iba nové telo pre starého ducha ľudáctva. Teda Polakovič vysvetľuje, že ide nie o odklon od ideologie, lež o kráčanie v jej šľapajách. Skutočne veľmi zaujímavý prameň k dejinám slovenskej štátnosti. Posledná kapitola hovorí o tom, že, citujem, slovenský štát 20. storočia nie je historicky neodovodnené nóvum, ale iba spravodlivým obnovením starého a slávneho slovenského štátu z 9. storočia. Ďalej Polakovič cituje z diela Jána Hollého a na maďarskom a českom príklade ukazuje, že každý národ si hľadá dejinného velikána (nie Bořivoj, lež Václav, a nie Gejza, lež Štefan), a nie prosto prvého známeho (nie Pribina, lež Svätopluk). Knihu odporúčam tak stúpencom, ako i odporcom prvej modernej slovenskej štátnosti, pretože ide o prvotný písomný prameň. A Polakovič, čoby slovenský náprotivok Rosenberga, skutočne písať vedel.

Na dôvažok citujem zo strany 95, o riešení večného stredoeurópskeho nešváru, opilectva:

Veľa prispeje k zachovaniu zdravia národa i boj proti pijatyke. Nestačilo by, pravdaže, odňatie licencie Židom, lebo i kresťania by mohli byť ako židovskí krčmári, ak by sa zároveň nepostaralo o to, že krčmár nesmie dať opitému piť, že notorickému pijanovi neslobodno dať na dlh alebo za prinesené naturálie a že notorický pijan nesmie disponovať svojím majetkom alebo zarobenými peniazmi. Niektoré z týchto múdrych nariadení sa už prevádzajú, načim len ostrú kontrolu, či sa vskutku prevádzajú. Odstránením opilstva odstránia sa mnohé fyzické /krpatosť, chudokrvnosť.../ a duševné (obmedzenosť/ chyby detí, pochodiacich od opilcov. Preventívna starosť o zdravie je najlepšou eugenikou, lebo ide o prirodzené zákroky.

8 20.11.2023

Veľkolepé, zriedkavé, pútavé. Na rozdiel od Prídavkovho diela z roku 1941 (Pribina. Hra v 3 dejstvách) to nie je poplatné dobe vzniku, ba priam akoby naopak, keďže to nie je ani prokresťanské, ani pronemecké. Kniha nám približuje životnú púť Venda, od jeho liet parobských a mládeneckých až po letá dospelé, a prostredníctvom jeho príhod a skúseností odtajňuje nám Martinka obraz života Slovenov v 2. storočí. Kto stál v skutočnosti za dažďom, ktorý zachránil Rimanov pred Kvádmi? Akú úlohu zohrávali v tomto boji Kotíni a Vendi? Nečakajte boje na každej stránke, no zato si pripravte pero a papier, aby ste si písali, ako sa žiaria lesy, v močiari chytajú ryby, doluje a preváža opál, ako sa loví bez zbrane, ako sa dýcha pod vodou či ako sa vyrábala medovina. A takisto si zadovážte všetky možné slovenské slovníky, alebo zapnite stránku Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, pretože tak zo sto slov použitých v knihe bolo zastaraných už v čase písania knihy, nieto ešte dnes. Knihu vrelo odporúčam všetkým záujemcom o starých Slovenov, o ich spôsob života, o ich vieru a obyčaje. Skvost slovenskej krásnej spisby.

A výber mien takisto úchvatný: kmeť Zombrorog, jeho syn Turomor, vedokmyňa Žeľucha.

Syn môj, prečo tak specháš do stavu zodpovednosti? Ťažšie a trudnejšie je mládenčiť než parobčiť!

8 19.11.2023

Veľká škoda, že ide o jediný do slovenčiny preložený diel tohto knižného radu. Ale ak hodnotenie na DK (77 %) odráža dojem čitateľskej obce, potom chápem, že sa nakladateľstvu neoplatilo pokračovať vo vydávaní. Skutočne nádherný román, a hoci mu možno vytknúť mnoho vecí po stránke vojenskej (viď napr. príspevok používateľa martin3199), po stránkach ostatných je to naozaj dielo temer dokonalé. Nenásilne navodzuje u čitateľa pocit, že sa nachodí priamo v krásnej starobylej Británii, v krajine ostrovných Keltov, ktorých pred výbojnými Rimanmi chránil prieliv. Kelti, rozdrobení rovnako ako kmene v Germánii, sa však viac nemôžu spoliehať na more, a proti vylodivším sa Rimanom sa musia zjednotiť. Dejom od začiatku sprevádza mladé dievča, a je zaujímavé sledovať jej dospievanie v medziach vtedajšej kultúry. Jeden z najobľúbenejších románov.

10 11.11.2023

Ak si odmyslím (skutočne silne) proizraelské, proamerické a protinacionalistické zameranie rozprávača (keďže spisovateľ je Žid), treba uznať, že všetko v románe (rozhovory postáv, svetové dianie, priebeh bojov...) by sa mohlo udiať, nie je to vôbec nemožné, a spisovateľ to podal špičkovo. Oný vpád Ruska z opisu knihy sa v knihe iba spomína ako vec minulá, ktorá ovplyvnila politické dianie na Slovensku, nie sú tam opisované frontové boje ako som očakával. Zato sa však čitateľovi dostane hojne bojov zvnútra Slovenska, na ktorom sa odohráva 98 % deja. Okrem skutočne na jednotku opísaných výjavov bojov s najmodernejšou technikou i živočíšnou zúrivosťou zúčastnených vojakov sa čitateľ dočká i súbojov politických, ktoré všetko z pozadia ovplyvňujú. Od knihy som sa nemohol odtrhnúť. Je to niečo medzi čisto politickým trillerom a knižným radom Kladivák (Janko Iša). Vrelo odporúčam.

Veľmi zaujímavý počin... Rodová vyváženosť neplatenej práce ma dostala. V kapitole NEROVNÝ NÁKLAD horekujú pôvodcovia nad tým, že ženy odpracujú v domácnosti viac neplatených hodín ako muži, ba dokonca i v NAJSPRAVODLIVEJŠOM ŠVÉDSKU odpracujú ženy o 50 minút denne viac, ako muži. Môžem to porovnať so svojou ženou, alebo ženou môjho syna. Ak raz manžel prináša do rodiny 95 % príjmu a viac, je snáď pochopiteľné, že žena bude viesť chod domácnosti, či. :) To neznamená, že je podriadená alebo nevážená. Je to tak tisícročia a funguje to tak doteraz. A citujem: Jedinou činnosťou, v ktorej dominujú muži, sú opravy v domácnosti. To je hrôza, čo? Ako povedal Papa Seck, hlavný štatistik OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, MUSÍME SA ZLEPŠIŤ.

A čitateľ sa dozvie aj to, kto znásilňuje ženy: manželia, milície, narkobaróni, väzenskí dozorcovia, polícia. Že tu chýba moslimská položka (štatisticky preukázateľná) sužujúca európske ženy? Nebuďte prekvapení, to už bojovníkov za práva žien nezaujíma.

Ale mapy skutočne úchvatné, často vznikuvšie ako výsledok mnohých údajov:
DATABÁZA OPERÁCIÍ AMERICKEJ ARMÁDY THOR, VZDUŠNÉ SILY SPOJENÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH; ARCHÍV NÁRODNEJ
BEZPEČNOSTI (PREPIS); CIA (RELIÉF); DATABÁZA EURÓPSKEJ KOMISIE O GLOBÁLNOM ĽUDSKOM OSÍDLENÍ (OBÝVANÉ OBLASTI)

Zaujímavý je ešte jeden citát:
V tomto storočí sa rast spomalí vo všetkých častiach Zeme s výnimkou Afriky, kde by sa subsaharská populácia mohla do roku 2100 až strojnásobiť.

V kapitole o sledovaní ľudí pôvodcovia podporujú sledovanie prostredníctvom mobilov, bankových platieb a verejných kamier, takisto podporujú zverejňovanie týchto informácií, napr. v prípade epidémie, no sú proti zverejňovaniu, ak sa tak odhalí homosexuálna orientácia pozorovaného. :D Ja už som si miestami začal myslieť, že táto kniha je nejaký vtip.

12 19.10.2023