Ruské denníky 1916 – 1927 přehled

04.02.2024

Bez plnohodnotnej rozviedky som si (pre svoju chorobu porovnávať pôvodinu s prekladovým dielom) kúpil slovenské aj ruské vydanie, a napokon som zistil, že pôvodina bola prvýkrát vydaná v nemčine, keďže pôvodkynin ruský rukopis preložil jej manžel (žila s ním v emigrácii) do nemčiny a vydal. A do slovenčiny tak bolo dielo preložené o 5 rokov skôr ako do materinského jazyka pani Ďuriaginovej. :)

Aj dospelému chlapovi sa bude miestami tlačiť do oka slza (a nebude to čítaním knihy na prefukovanej holi Štiavnických vrchov), keď si uvedomí, akými hroznými skúškami muselo prejsť mladé dievča. Keď drzí červený poslucháč vysokej školy bol viac ako profesor; keď bývalý ožran prišiel po popa, lebo ten modlil sa verejne za cársku rodinu; keď vodárenský komisár zabil človeka a jeho manželku si vzal ako súložnicu; keď Galina dobrovoľne spala pod vlakom, lebo vo vlaku sa rozmnožil hmyz; keď Galina vidí, ako v európskej časti Ruska vládnu boľševici, (iba) na fronte Rusi, a v tyle „Česi, Američania, Japonci“ a miestami červení partyzáni; keď Galina odmieta ponuku Američana, lebo hrdosť je prednejšia ako snaha zachrániť si kožu; keď Galina doučuje chlapčeka (za smiešnu sumu), a žiačik už „nenosí kríž a náboženstvo ho neučím. To znamená, že s bielymi je zle.“

V lete 1919 múr pri rieke Angara zdobili nápisy, ktoré každý deň odstraňovali, no ráno tam boli opäť: „Zabite Židov! Zabite Čechov! Zachráňte Rusko!“ Žiaľ, česko-slovenské légie v Rusku, hoci boli proti boľševikom, nemali dobrú povesť... Viď napr. sibírsku pieseň Отец мой был природный пахарь o tom, ako „zlí Česi“ (teda česko-slovenskí legionári) zabili otca, matku zaživa upálili, setru odviedli do zajatia a chlapec stal sa sirotou...

Kniha nebola pôvodne určená na vydanie, čo jej dodáva na vierohodnosti (podobne ako napr. Analýza 17. listopadu 1989) a ja by som ju odporúčal všetkým slovenským rusofilom, ktorí sa pre úpadok Západu utiekajú k boľševickému chánovi v Kremli (ktorý „hodnoty“ červeného moru otvorene vyznáva). ;-)

24.09.2022

(SPOILER) Recenziu píšem pár minút po prečítaní, takže moje dojmy sú veľmi čerstvé.
Takže, celá kniha bola jedna konštantná depresia. Čítala sa nesmierne ťažko a veľmi sugestívne opisuje to, ako si revolúcia pojedla svoje vlastné deti. Veľmi desivé svedectvo o jednej ére po ktorej prišla ešte horšia éra! Kniha bude vo mne ešte dlho doznievať.
Bolo neskutočné, ako sa autorka napriek všetkému zlému snažila vidieť v živote aj to pekné, aj keď by sa krása v porevolučnom Rusku hľadala neľahko. Klobúk dolu pred autorkou a mám chuť prečítať si ďalšie jej knihy.
(Spoiler: veľmi ma mrzí, že som nezistila ako to dopadlo s členom rodiny a trochu ma mrzela trochu tá ignorancia k osudu tohto člena rodiny, aspoň sa mi tak zdalo na konci knihy, celé sa to ukončilo akosi náhlivo, aj keď je nefér vyčítať to, keďže bola kniha písaná denníkovou formou).