Mliekarka z Ottakringu přehled
Galina Nikolajevna Ďurjagina
https://www.databazeknih.cz/img/books/17_/171124/bmid_mliekarka-z-ottakringu-171124.jpg
4
21
21
Tretí, záverečný diel denníkov, tentoraz z rokov 1925 až 1927. Vo Viedni dvadsiatych rokov sa manželský pár vykázaný z Ruska etabluje len s veľkou námahou. Krajina bojuje s povojnovou chudobou a prisťahovalcov nik nevíta s otvoreným náručím. Ako prízraky z minulosti sa vynárajú čudesné postavy s ruským prízvukom. Akademická dráha mladej matky je odsunutá na neurčito, akákoľvek intelektuálna činnosť ustupuje do pozadia pred nutnosťou uživiť sa – práve v tom im má pomôcť malá mliekareň vo viedenskom Ottakringu. Zatiaľ čo nám ruské denníky Rachmanovovej odkrývali skutočnosti, ktoré Slovensko do takej miery nezasiahli (resp. až neskôr a menej živelne), z tretieho dielu denníkov ruskej spisovateľky na nás dýchne stredná Európa a všetko, čo k nej patrilo: čudáci, postavičky z nádvorí, deti vychovávané ulicou, povaľači, špekulanti, emigranti a všadeprítomná bieda veľkého mesta čerstvo vzniknutej republiky, ktorá prehrala vojnu. Aj do rakúskeho exilu však doliehajú smutné správy z Ruska. Niektoré nemecké vydania tohto dielu denníkov ruské reálie skrátili, či dokonca vyhodili, slovenské vydanie vychádza v pôvodnej, neskrátenej verzii.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Mliekarka z Ottakringu. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (6)
Takhle tuhý kořínek má jen málo lidí. Autorčina pokora, schopnost prát se s nepříznivými okolnostmi a zároveň v nich nacházet zdroj radosti, je odzbrojující a člověka až zahanbuje. Deníky jsou natolik otevřené, že mám na konci trilogie pocit přátelského vztahu, ze kterého si odnáším obdiv a povzbuzení.
„V Rusku som bola akademička, tu som mliekarka; no i tak sa teším zo života a milujem ho. Len počkaj, Rusko, veď sa mi raz podarí vytrhnúť si zo srdca túžbu po tebe, len počkaj, veď ja sa oslobodím od svojho trápenia! Vari spočíva šťastie v tom, že je žena univerzitnou profesorkou? Alebo že žije v Rusku? Šťastie spočíva v samotnom živote, v tom, že dýchame a možeme žiť. A ak človek neumiera od hladu, tak može každú chvíľu nachádzať plné priehrštia šťastia. Žehnám dnešnému slnečnému zimnému dňu, žehnám svojmu životu, dokonca i tomu, ktorý teraz musím viesť...“
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Mliekarka z Ottakringu v seznamech
| v Přečtených | 25x |
| ve Čtenářské výzvě | 1x |
| v Doporučených | 5x |
| v Mé knihovně | 10x |
| v Chystám se číst | 14x |
| v Chci si koupit | 2x |
(tato data se aktualizují 1x za hodinu.)
Autorovy další knížky
| 2011 |  Študenti, láska, Čeka a smrť |
| 2017 | Ruské denníky 1916 – 1927 |
| 2012 | Manželstvá v červenej búrke |
| 2013 | Mliekarka z Ottakringu |
| 2017 |  Továreň na nového človeka |
Kniha ma prekvapila dvomi paralelnými dejovými líniami. Tá jedna, očakávaná, popisuje beznádej a chudobu medzivojnovej Viedne (1920s). Panoptikum zákazníkov: ženy nezamestnaných, robotníčky, poctivci, dĺžnici, prostitútky, neodbytní podomoví predajcovia a iní podvodníci, alkoholici, ruskí agenti... Krutý život, kto z koho. Sonda do spoločnosti v hlbokej kríze po rozpade monarchie...
No druhá rovina bola čisto ruská. Mladá majiteľka obchodíku s potravinami bola s rodinou vykázaná z Ruska, kde učila na univerzite. O červenom terore v starej vlasti nemala žiadne ideály, no napriek tomu túži len po Rusku. Áno, Rakúšania jej dávali síce na každom kroku pocítiť, ako je tu nevítaná, no jej bolo jasné, že napriek tomu tu aspoň vládne sloboda. Aj tak sa v myšlienkach s láskou neustále vracala k starej vlasti. Vrcholom knihy pre mňa bola kapitola s upadlým ruským aristokratom, ktorý vraví (parafráza z nemeckého originálu): "Nenávidím Európu, odkedy som pochopil, že Európania si svoju vlastnú kultúru, ku ktorej sme (my Rusi) vzhliadali, nedokážu vážiť!". A ešte dodáva, že ak by mal napísať nejakú knihu, tak jej titul by bol "Európania, zachráňte svoju kultúru!". Silné posolstvo rozpísané v závere knihy s dátumom 26. mája 1927.