Spytihnev komentáře u knih
Kniha sa páčila mne aj synčekovi. Netušil som, že svet Zaklínača si získal aj ženy, a hneď takéto nadané. Kniha vychádza zo sveta Zaklínača, no jedinečným spôsobom ho dopĺňa:
A napokon o nič menej dôležité sú i sušené ovocie či orechy, ktoré kaši dodávajú sladko-trpkú chuť a príjemnú chrumkavosť. No a ovocie z harvikenského odvaru patrí k tejto kaši sťa elf Cedric k fľaši.
Spisovateľ píše nepekne o srbskej viere, je očividne stúpencom kríža. Zároveň je však na strane Srbov, a tak v konečnom dôsledku dôjde k tomu, na čo asi čitateľ celú knihu čaká. Nemôžem povedať, žeby som knihu odporúčal, lebo sa číta ťažko, musel som sa siliť. Ale v konečnom dôsledku to za to stálo. Keď čitateľ zistí, prečo sa kniha volá vietor na večnosť, možno vyroní malú slzu...
A tá rozkladacia mapa slovanských kmeňov (Čechov, Zličanov, Srbov, Obodritov...) je výborná: človek sa ľahšie vyzná v deji.
Jediný nedostatok vidím v tom, že sa to zameriava (aj) na film, inak mám bestiáre rád, a ani tento nie je zlý. Odporúčam.
V toto som ani nedúfal. Keď mi moja kamarátka-francúštinárka o knihe povedala, ani som nedúfal, že sa jej dočkám v zrozumiteľnom jazyku. Najprv som kúpil české vydanie, ale to neskôr putovalo na trh. Pani/slečna Sadloňová to preložila na jednotku. Najviac oceňujem informácie o hávedi a politike (v závislosti od rozpoloženia), ale celá kniha je stopercentná. Hoci som už okúsil aj hry, najradšej som, keď kniha vychádza iba z pôvodnej literárnej predlohy. A keď človek vidí tie obludy namaľované, neprestáva sa čudovať, ako ich dokázal dať Geralt dole.
Tak toto potešilo. Vonku tma, sviečka na stole a predstavivosť vďaka tejto knihe prenáša čitateľa do sveta všelijakých potvor, ale hlavne toho, kto ich loví. Až po tejto knihe som siahol po hre, dovtedy mi stačili knihy. Vrelo odporúčam.
Najlepšie spracovanie Kosmovej kroniky, ako to už u vydavateľstva Argo býva. Mňa najviac zaujala bájna časť, hoci kmeňová teória je dnes zaznávaná (neobhajujem ju, ale tie príbehy sú naj). Takisto údaje o boji českých kniežat proti pôvodnej viere boli pre mňa novinkou, a dokladajú, nakoľko pevne sa stará viera držala medzi národom. Knihu odporúčam aj slovenskému čitateľovi.
(SPOILER) Päťročné dieťa na mučidlách neodpovedá na otázky biskupa o tom, ako prebiehal pohlavný styk so satanom na sabate. Namiesto toho sa dieťa s plačom obzerá okolo seba. To si biskup vyložil tak, že dieťa vidí satana, ktorý ho prehovára, aby nevypovedalo... Občas som mal slzy na krajíčku. Prekliata cirkev.
Väčšina knihy je práve o dejinách mučenia (tzv. vypočúvania) a súdov s tými, ktorí mali byť v Jacklovej skupine. Tretina upálených mala menej ako 14 rokov...
Zaujímavá je záverečná časť knihy, v ktorej Veselý rozoberá čarovanie samotného Jackla, ktorý na rozdiel od obvinených skutočne čaroval. A toto je NAJLEPŠIA ČASŤ knihy. Kresťania totiž videli čary v každom puknutí dvojročného chlapca, a súčasní výskumníci nijaké čary nikde nehľadajú. Pán Veselý oddelil zrno od pliev a venuje sa iba skutočným čarom z dielne Jacklovej skupiny. Jackl bol ale zločinec, žiaden nevinný dedinský mastičkár (pri čaroch používal plody zo zabitých žien a myší), veď bol napojený na egregor, ktorý dodnes využívajú šialenci z černošských prúdov čarovania v Afrike, Amerike a (žiaľ, už aj v) Európe.
Ako vyznávač pôvodnej viery Slovenov, rodnoverec, sa čarom venujem, ale nie takýmto temným. Ale vždy je dobré vedieť, čo sa dá očakávať o nepriateľských čarodejov z radov súčasných kolonistov v Európe. Napokon dodám, že čarovanie s čousi pomocou je vždy na hrane... Tu krátky úryvok z knihy Veles (Gajdošíková Šebetovská): Ti lidé, kteří se naučili s těmito světy (s Velesem) spolupracovat, mohli získat nejen neobvyklé schopnosti, ale zároveň byli v neustálém nebezpečí před svým nevypočitatelným až démonickým pánem.
A súčasťou knihy je ešte jedna kniha s vlastným ISBN. Najprv som bol v tom, že je to nejaký vtip, keď som videl, čo je v nej. Keď ale v strede knihy pochopíte, na čo slúži, prejde vám mráz po chrbte...
(SPOILER) Znalosť ruštiny je vec pekná, ale pri oboznamovaní sa s naším náboženstvom to nestačí. Veľké ďakujem pani Gajdošíkovej Šebetovskej, ktorá okrem ruštiny ovláda aj baltské jazyky, a preto mohla Velesa porovnať so širokou paletou postáv (o ktorých vieme viac ako o Velesovi). A keď som sa pozrel na jej FB, zistil som, že obálku síce (ako je uvedené v knihe) spracoval Vladimir Mačinskij, ale samotný návrh pochádza od pani G. Š.
Význam knihy je občas dobre dokázať krátkym úryvkom z nej (pre tých, ktorí sa zaujímajú o čarovanie):
Strana 84:
Ti lidé, kteří se naučili s těmito světy (s Velesem) spolupracovat, mohli získat nejen neobvyklé schopnosti, ale zároveň byli v neustálém nebezpečí před svým nevypočitatelným až démonickým pánem.
(SPOILER) Toľko nenávisti k pôvodnej viere... Sú predsa romány, napísané kresťanmi, ktoré vykresľujú 8. či 9. storočie, a neprekypujú nenávisťou. Tu skoro na každej strane je písané, akí sú Slovieni (sic!) zaostalí, že si tu vyhrávajú na fujare (sic!) a pritom Frankovia majú paláce a moderné náboženstvo... Polovičný Slovien, ktorý nemá rád všetko slovienske a strieľa zo šípu do modly, ten je dobrý. Ale žreci, ktorí chcú si udržať právo na vyznávanie viery otcov sú fanatici... Zaujímavé. A potom o tom, ako je polovičanovo rozprávanie o Židoch a franských cirkevných hodnostároch zaujímavejšie ako miestne bludárstvo o Perúnovi, dedoch a veľkých kniežatách.
Význam knihy je občas dobre dokázať krátkym úryvkom z nej:
Vy sa klaniate kusu dreva? (Výsmešne pýta sa polovičan „Slovienov“, akoby sa kresťania neklaňali kusom dreva, zlata, striebra či kameňa v podobe svätých či toho na kríži.)
Boh sa nehnevá na Slovienov, ak ho ešte nespoznali. Žehná im, lebo aj oni sú prach, ktorý oživil jeho duch. (Dobre :D)
(SPOILER) Význam knihy je občas dobre dokázať krátkym úryvkom z nej:
Strana 84:
Bežne tradovaná predstava, že Samova ríša po 35 rokoch vlády svojho zakladateľa zanikla, nemá oporu v písomných prameňoch.
(SPOILER) Význam knihy je občas dobre dokázať krátkym úryvkom z nej:
Strana 113:
Pre staršiu slavistiku bolo typické, že takým slovenským slovám a zemepisným názvom, ktoré podľa vtedajších jazykovedných poznatkov neboli etymologicky priezračné, pripisovala cudzí, napr. keltský, germánsky, ilýrsky a iný pôvod. Nitre sa pripisoval germánsky pôvod, podobne ako Váhu, Ipľu ilýrsky pôvod. Popradu predslovanský bez bližšieho určenia.