Nad čistým ohňom dym

25.05.2021

Na preklade týchto starých japonských básní robila poetka Mila Haugová, čo je cítiť buď na preklade alebo na autorkinej tvorbe: akoby poézia Mily Haugovej znela ako spojenie niekoľkých japonských básní dohromady, alebo akoby Mila Haugová vložila svoj cit pre slovo aj do prekladu. Výsledkom je však nádherný výber zo staro-japonskej poézie, ktorá ma naozaj prekvapila. Doteraz som mal skúsenosti iba s haiku a aj to bolo dávnejšie.
Obsahovo sú básne naozaj rôznorodé, no určité typy by sa tam nájsť dali. Listy posielané osamelou a zamilovanou ženou mužovi na cestách či vo vojne a tiež listy s odpoveďami: o tom, ako na ňu odcestovaný myslí, ako by najradšej nikam nešiel, alebo že by si ju radšej vzal so sebou. Niekedy sa objavia básne meditačné, ktoré kontemplujú pominuteľnosť, veľkosť prírody oproti človeku, osamelosť alebo aj povahu sveta. Autormi sú od neznámych sedliakov cez básnikov, budhistických mníchov a princov a princezné, až po cisárov a cisárovné. A básne to nie sú povrchné ani jednoduché, jedine formálne, no každá z nich (minimálne väčšina) ukrýva vo svojej stručnosti myšlienky hlboké, intenzívne emócie, pravdy a pohľady siahajúce omnoho ďalej než počet slov jednotlivej básne. Obrazy sú volené veľmi starostlivo, aby v jednom liste vyjadrili veľa: často sa opakujú motívy prírodné až geografické, kedy básnik odkazuje na mesto, v ktorom sa nachádza, alebo píše o hore, na ktorú stúpal, a tak by sme mohli stopovať cesty jednotlivých autorov. Niekedy v básni zohrá veľkú úlohu divá kačica, labuť, vlna, strom alebo aj trs trávy, ktorý človeku pripomenul niečo, čo sa pohlo v jeho vnútri. Je možné, že tu ide aj o nejakú hlbšiu symboliku, ktorej ja ako západný čitateľ (zatiaľ) nerozumiem, ale človek s fantáziou si dokáže naozaj užiť každý verš. Emócie, s ktorými sa dnešný Európan vie stotožniť, ho ľahko prenesú do sveta v inom čase a v inej kultúre.
Pôvodne sa tieto útvary, podľa dodatku na záver, posielali ako listy aj s kvetom a balíčkom, prípadne sa prednášali na básnických súťažiach, alebo sa čítali a písali pri saké, no osobne – okrem duchovného a myšlienkového obohatenia – tu vidím potenciál poznania historického aj súčasného, pretože nám dovolia nazrieť do minulosti a súčasne dať empatiu v prítomnosti.

(Radím prečítať si "V záhrade kvitnú kvety" a "Túžiš, aby naša láska trvala" - tie ma chytili za srdce asi najviac.)