Nagasaki
Eric Faye
https://www.databazeknih.cz/img/books/24_/246513/bmid_nagasaki-P4v-246513.jpg
4
18
18
Shimura-san žije svoj osamelý a usporiadaný život na predmestí Nagasaki. Jedného dňa však zistí, že sa mu v byte premiestňujú veci a miznú potraviny z chladničky. Žeby ho navštevoval prízrak? Alebo začal trpieť z jednotvárnosti svojho života halucináciami? Vďaka webkamere zistí, že u neho už takmer rok býva neznáma žena… Nagasaki je príbehom dvoch osamelých ľudí, inšpirovaný novinovou správou z roku 2008. Novela francúzskeho novinára a spisovateľa Érica Fayeho získala v roku 2010 cenu Francúzskej akadémie za román, pretože Nagasaki je poetickým a ľudským príbehom o melanchólii a odcudzení.... celý text
Přidat komentář
Útlá, přemýšlivá novela s příjemně tajemnou atmosférou. Vhled do lidské osamělosti, izolace a odcizení, o potřebě lidské sounáležitosti ve světě, ve kterém žijeme, prostřednictvím dojemného příběhu dvou osamělých jedinců, jejichž životy se zvláštním způsobem protínají.
Zajímavé vykreslení psychologického vývoje hlavního hrdiny, tichého, nenápadného muže spokojeného se svou samotou a svým způsobem života, který je vlivem okolností nucen změnit vnímání své vlastní osamělosti.
Krátké, ale působivé, při čtení jako by měl čtenář pocit, že je přítomen v Shimurově bytě.
„6. augusta 1945 ráno sa istý muž zobudil v hoteli v Hirošime, kam prišiel v predchádzajúci večer. Výbuch, ktorý zničil mesto o niekoľko minút neskôr, ho zázračne ušetril, ale uvrhol do šoku. Vrátil sa domov, do Nagasaki; ale deviateho, na tretí deň po návrate, ho tlaková vlna druhej bomby vystrelila krížom cez izbu. Nuž a chlapík je dnes zdravý ako repa, má deväťdesiattri rokov. Dostalo sa mu dokonca spravodlivého odškodnenia, keďže je jediným človekom, čo prežil dva atómového výbuchy počas niekoľkých dní!“
„Nikdy som nemal rád úspešných. Nie preto, že sú úspešní, ale preto, že sa stávajú hračkou svojho úspechu, svojho zaslepeného Ja. Ja za každú cenu je koncom človeka.“
„Ak existuje niečo, o čom som počas všetkých tých týždňov nadobudla presvedčenie, bolo to toto: zmysel neexistuje. Teda pôvodne neexistoval. Myšlienku zmyslu vynašli ľudia, aby poskytli úľavu svojim úzkostiam a hľadanie zmyslu ich uchvátilo, zaslepilo.“
Na príbehoch obyčajných ľudí je vždy niečo lákavé, o to viac, ak ide o obyčajných ľudí, ktorí tak úplne nezapadajú do spoločnosti, o ľudí, ktorých existenciu nevnímame, pokiaľ k ním sami nepatríme.
V celom príbehu vystupujú, takpovediac, len dve postavy. Shimura-san, človek, ktorý netuší, kam stihlo utiecť takmer šesťdesiat rokov jeho života, človek, ktorý si až príliš zvykol na život starého mládenca plného samoty, napriek tomu každú noc snívajúci o niekom, kto by ho z tohto bezpečia istoty bol schopný oslobodiť.
Druhou postavou je bezmenná paní, ku ktorej bol osud trochu krutejší, ktorá už od mala bola nútená opúšťať jedno teplo domova za druhým, až pokiaľ o toto teplo neprišla úplne.
Ide o samostatné príbehy dvoch ľudí, ktoré sa nečakane pretnú. Sú to ľudia, ktorí chcú a potrebujú zažívať pocit bezpečia, ale v modernej spoločnosti sa im ho nedarí nájsť. A tak im neostáva nič iné, ako sa nechať unášať prúdom trpkosti života.
Nagasaki
jednohubka do stratena. čítalo sa to dobre, ale na konci príbehu mi niečo chýbalo.
prečo sa francúzsky autor rozhodol napísať novielku z Japonska? možno za to môže náš stereotyp, že Japonci sú nekomunikatívni a uzavretí do seba, veľmi rezervovaní... neviem, nepoznám.
tento príbeh by sa nemohol odohrať kdekoľvek. v Škandinávii napríklad áno, ale inak si to neviem predstaviť, pretože všade žijú ľudia spolu a základná disciplína je pozeranie do cudzieho, najlepšie susedovho hrnca.
„...šťastní sú tí, čo stratili pamäť, lebo minulosť je utrpenie...“