Nagasaki přehled

10.06.2017

„6. augusta 1945 ráno sa istý muž zobudil v hoteli v Hirošime, kam prišiel v predchádzajúci večer. Výbuch, ktorý zničil mesto o niekoľko minút neskôr, ho zázračne ušetril, ale uvrhol do šoku. Vrátil sa domov, do Nagasaki; ale deviateho, na tretí deň po návrate, ho tlaková vlna druhej bomby vystrelila krížom cez izbu. Nuž a chlapík je dnes zdravý ako repa, má deväťdesiattri rokov. Dostalo sa mu dokonca spravodlivého odškodnenia, keďže je jediným človekom, čo prežil dva atómového výbuchy počas niekoľkých dní!“

„Nikdy som nemal rád úspešných. Nie preto, že sú úspešní, ale preto, že sa stávajú hračkou svojho úspechu, svojho zaslepeného Ja. Ja za každú cenu je koncom človeka.“

„Ak existuje niečo, o čom som počas všetkých tých týždňov nadobudla presvedčenie, bolo to toto: zmysel neexistuje. Teda pôvodne neexistoval. Myšlienku zmyslu vynašli ľudia, aby poskytli úľavu svojim úzkostiam a hľadanie zmyslu ich uchvátilo, zaslepilo.“

Na príbehoch obyčajných ľudí je vždy niečo lákavé, o to viac, ak ide o obyčajných ľudí, ktorí tak úplne nezapadajú do spoločnosti, o ľudí, ktorých existenciu nevnímame, pokiaľ k ním sami nepatríme.
V celom príbehu vystupujú, takpovediac, len dve postavy. Shimura-san, človek, ktorý netuší, kam stihlo utiecť takmer šesťdesiat rokov jeho života, človek, ktorý si až príliš zvykol na život starého mládenca plného samoty, napriek tomu každú noc snívajúci o niekom, kto by ho z tohto bezpečia istoty bol schopný oslobodiť.
Druhou postavou je bezmenná paní, ku ktorej bol osud trochu krutejší, ktorá už od mala bola nútená opúšťať jedno teplo domova za druhým, až pokiaľ o toto teplo neprišla úplne.
Ide o samostatné príbehy dvoch ľudí, ktoré sa nečakane pretnú. Sú to ľudia, ktorí chcú a potrebujú zažívať pocit bezpečia, ale v modernej spoločnosti sa im ho nedarí nájsť. A tak im neostáva nič iné, ako sa nechať unášať prúdom trpkosti života.