Na podpätkoch
Dominik Dán
Naše Mesto / Případy Richarda Krauze (Deník dobrého detektiva) série
< 14. díl >
Rok po vražde Bosa sa jeho kapitáni rozhodli rozdeliť si územie Nášho Mesta, pasovali sa do pozícií malých bosov a začali si závidieť a navzájom škodiť. Začala sa vojna v podsvetí, ale iba z toho jeden nevyžije, a tak voči majiteľom reštaurácií a kaviarní vo svojom teritóriu uplatňovali praktiky ďaleko presahujúce hranice zákona. Detektívom z oddelenia vrážd bola ich činnosť a astronomické zisky spočiatku záhadou. Muselo dôjsť k vražde na diskotéke vo vykričanom nočnom bare, aby sa im otvorili oči. Vraždu vyriešili, hoci sa im do vyšetrovania zaplietol smutný prípad jednej riaditeľky gymnázia. Navyše sa zbláznila Petra a rozhodla sa vydávať. Veľa zdanlivo nesúvisiacich vecí sa udialo v tom príjemnom slnečnom máji, ale stačilo iba počkať, urobiť pár základných previerok, vypočuť niekoľko svedkov a všetko do seba začalo pekne systematicky zapadať.... celý text
Přidat komentář
Už ani nevím, jaké mám psát komentáře. Dán mě prostě pořád baví. Byla jsem napnutá od začátku do konce a takovýhle závěr jsem fakt nečekala. A ve slovenštině je to fakt lepší :-)
Tato kniha ze začátků toho úžasného autora byla mým vstupem na pole kriminálních knih.
Doporučuji pro umocnění zážitku i celého příběhu sáhnout po slovenském vydání.
Ačkoliv mám ráda české překlady, tomuto autorovi i jeho knihám sluší více jazyk slovenský a věřte nebo ne, celkový dojem bude ještě lepší!!
Co se týká tohoto příběhu "na podpatkoch" já si ji řadím v řebříčku vysoko.
Nebylo to tak špatné, jak tu někteří píšou. Já osobně si myslím, že se Dán v této knize tak trochu pokusil napsat psychologické drama a až potom myslel na kriminální linku. Tedy není to klasická kriminální Dánovka, ale trochu něco jiného. Mně se to líbilo a hodnotím opět vysoko.
Tak toto bolo naozaj zlé. Žiaľ, nie prekvapivo zlé. Kvalita, ak možno vôbec hovoriť o kvalite Dánových textov, prudko klesá so zvyšujúcim sa počtom ročne ním vydaných kníh. Obe príbehové línie sú maximálne slabé, dej je iritujúco predvídateľný. Jediným prekvapivým momentom bola smrť násilníka mimo plánu, a akú-takú zvedavosť vo mne vzbudila otázka odstránenia nádejného ženícha zo scény, keďže čitatelia Dánových kníh dobre vedia, že táto postava sa v dejovo nasledujúcich knihách neobjavuje. Nad otrasnou obálkou a gramatickými chybami ešte možno mávnuť rukou, rýchlemu tempu Dánovho písania sa evidentne nestíhajú prispôsobiť ani korekčné úpravy, ale opomenúť sa už nedá skutočné zlá a nedôsledná štylistika (napr.: „Prvé dve obálky boli šek za telefón, druhá výpis z banky o stave ich chabých úspor. Tretí bol zaujímavý.“), podivuhodné inovátorské prirovnania (napr.: „Postavil sa ako žirafa pred ranným drinkom...“ alebo „Vytackal sa ofačovaný ako pes Lassie, čo skočil po tie dve malé americké deti do ohňa.“), rôzne protirečivé pokusy o filozofovanie a najmä použitý „hovorový“ jazyk. Nemôžem si pomôcť, na mňa pôsobí Dánov písomný prejav príliš násilne, agresívne, cítim v ňom enormnú snahu zapáčiť sa širokému okruhu čitateľov. Avšak, komu sa chce vlastne zapáčiť, komu sa snaží priblížiť? Nepoznám nikoho vo svojom okolí, kto by komunikoval podobným spôsobom, alebo používal zmieňovaný slang, a to bez ohľadu na vek, či postavenie. Ironizovanie a zvláštny policajný humor, ktorým sa snaží odlíšiť, v konečnom dôsledku pôsobia neprirodzene, miestami dokonca trápne. To, čo spočiatku robilo jeho knihy vcelku zaujímavými, postupne nadobúda charakter ponorkovej choroby a nedá sa vystáť. Buď sa diametrálne zmenili moje osobné preferencie, alebo jeho prvé knihy boli vždy rovnako podpriemerné ako tie najnovšie, nemôžem sa však zbaviť pocitu, že tie skôr vydané (napr. Cela číslo 17) boli celkom fajn, obstojné po obsahovej i štylistickej stránke. Pán Dán, je najvyšší čas zvoľniť bláznivé tempo a aspoň sa pokúsiť dať prednosť kvalite pred kvantitou.
Od Dána som čítala len pár kníh, ale táto ja najslabšia. V príbehu sú dva nesúvisiace deje. Jeden je slabý a druhý je málo rozpracovaný. Kniha skôr rieši vzťahy policajtov. Bolo to mierne sklamanie...
Pre mna táto kniha patrila do tej horšej polovice autorovej tvorby. Napríklad pointa spomínaná na poslednej strane knihy... tak trocha som to aj čakal už od začiatku, a prišlo mi to trocha detinské... ,,úžasná pomsta,,
Petrina plánovaná svadba a okolnosti tomu predchádzajúce... prišlo mi to klišovité, a trocha trápne. Ale to čo sa stalo s Borisom je podla mna fpohode, strašne ma iritoval a hento si aj zaslúžil...
Všimol som si a najme v tejto časti že autor používa na zobrazenie žien také extrémy- bud je žena vypočítavá mrcha alebo úplne nadržaná (vid opisy praktík teenagerov o ktorých som na začiatku knihy nemal núdzu, žial ani zájem, a chosého "kontakty" a to čo tam s Borisom a Krausom robili v bordeli... no proste odpad) alebo trpiaca manželka tyrana, (vid nielen táto kniha ale i v \Beštii\ kde bola spomínaná jedna trpiaca Vierka) jako na jednej strane rozumiem autorovi že takéto charakteristiky často používa pretože je to akčno-čitatelné ale je tomu skutočne tak? Nezdá sa mi to úplne samozrejmé nato aby toto bolo takmer v každom dieli. Táto čast mala s krimi-detektívkou najmenej spoločné... skor to boli posplietané príbehy než vyšetrovanie a hladanie stop, dedukcii a dokazov...
Ale inak to bolo i ked trápne a nahlúple tak celkom zaujímavé a humorné...
P.S.: rád by som videl toho kto nielen na túto knihu ale i na \Nehanebné neviniatko\ a \Noc temných klamstiev\ vymýšlal titulné obrázky... pripadalo mi to ako keby som čítal ak nie erotický tak aspon ženský román...
Dva samostatné prípady prepletené s rodinným životom vraždárov. Prípady jednoduchšie, aj tak 100% za humor a perfektný rozprávačský štýl.
Štítky knihy
Slovensko, Slovenská republika slovenská literatura kriminální podsvětí policie krimi policistéAutorovy další knížky
2016 | Smrť na druhom brehu |
2007 | Cela číslo 17 |
2005 | Popol všetkých zarovná |
2012 | Uzol |
2013 | Básnik |
Ja keď Dána otvorím, čakám príbeh, čo je vymyslený a akúkoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami čisto náhodnú. Aj keď ma začiatok okolo riaditeľky a Peťa nebavil a dalo sa predvídať, ako to dopadne, všetko to smerovalo ku koncu mája. A koniec mája som hltala, ani som nedýchala. Áno, nebolo to tu vyšetrovanie a dedukcia a hľadanie dôkazov... bol to len život.
"Predtým ťa motivovala láska, teraz je to iba súcit, ale ty ten rozdiel nevidíš. Ani jedna motivácia nie je dobrá na založenie trvalého manželstva,oba city po čase vyprchajú, ostane iba holá realita a tá každý nepripravený vzťah pochová."