Bůh šakalů

21.06.2023 3 z 5

Mnohí si myslia, že belgického scenáristu Jeana Dufauxa našej ctenej komiksovej základni predstavil až Josef Vybíral peckami Conquistador, Sága Valty, Barakuda a Murena, ale v skutočnosti k blízkemu stretnutiu s českým trhom došlo už v r. 2002, keď Dufauxovi v BB/art vyšli dva diely z mystickej série Niklos Koda. Dvojku, Bůh šakalů, môžu teoreticky čítať aj ľudia, ktorým prvá časť ušla. Som ten prípad a vcelku rýchlo som sa chytil. V Paríži mystický detektív (trochu na spôsob Johna Constantinea?) rieši nadprirodzené prípady. Veľa tomu dáva nepredvídateľný scenár, v ktorom Dufaux ťaží z originálneho Kodovho univerza. Pôsobilo na mňa v dobrom zmysle slova zvláštnym dojmom. Ulicami veľkomesta sa premávajú neviditeľné (?) nosorožce, v hotelových chodbách vije svorka šakalov, steny sú pokreslené tajuplnými okultnými symbolmi, v aktovkách sa ukrývajú klbká hadov... ako to tak po sebe teraz čítam, ono je to vlastne dosť ZOOkomiks. Malým deťom by som to síce čítať nedával (postavy majú sex, občas ich nechutne zrazí auto), ale zas nie je to ani žiadny sexuálno-gore masaker. Naopak, atmosféra je príjemne pomalá, starosvetská, ako keby konzervatívna. Svoje robí pútavé európske prostredie a skvelá kresba Belgičana Oliviera Grensona. Naopak, zápletka ma nejak extra nestrhla a ani nebavila. Pevná väzba a veľké rozmery potešia (ako ostatne vždy). Vydavateľstvo však Koda podľa všetkého nepotešil; v origináli existuje veľa dielov, ale v BB/art to zasekli už po dvojke. Samotný Koda je divný patrón, čosi medzi Bondom, ktorý vypil priveľa Martini a už chce abstinovať, ale neustále ho ktosi pozýva na jeden do baru a vyslúžilým, pomaly ale isto starnúcim a patrične unaveným pornohercom, ktorý má najveľkolepejšie obdobie dávno za sebou, uvedomuje si to, už ho to nebaví a radšej by ráno zašiel do kaviarničky na kávu a prečítal si pri tom čerstvé noviny, no neustále mu pod nohy skáču nové ženy a vyžadujú oplodniť.

4