O slobode

03.01.2022

J. S. Mills v polovině 19. století, kdy jeho země byla určující velmocí v mnoha směrech, ač zároveň plná extrémů, jež si dnešní člověk nedovede představit, vydal úvahu ve snaze určit, kde je pomyslná velmi tenká hranice mezi posvátnou individuální svobodou, nezbytnou kontrolou/revizorstvím státu a vzájemného prolínání. V mnohém jeho myšlenky značně předbíhají svou dobu předznamenávající liberální demokracii. V mnohém jsou jeho myšlenky značně aktuální i dnes, včetně momentů, kdy zmiňují možná rizika a kontroverzní situace. I přesto, že pro současného čtenáře se některé autorovy úvahy mohou zdát podvědomě zcela jasné, nijak revoluční nebo šokující. A přitom jimi jsou. Hlavně proto, že to, co dnes bereme samozřejmě, Mills pojmenoval celkem konkrétně, byť mnohdy složitě (a nepochybně na tom má roli i čeština roku 1891). A také proto, že i dnes můžeme pozorovat autorem zmiňovaná rizika a bolavá místa.

Onu individuální svobodu podává z několika úhlů - filozofického, morálního, společenského, politického. Užití jeho příkladů je velmi trefných, používá především podobu víry, což je vděčná oblast jednak pro svou vypjatost, srozumitelnost i fakt, že v nejrůznější podobě a situaci se s tím potkal každý. Za celý spisek jsem se podivoval nad tím, jak často s autorem souhlasím, kvituju jeho postřehy, aniž bych cítil potřebu dementovat jeho vývody. Ačkoliv je nepochybné, že se v ledasčem mýlil tehdy a něco z toho lze za mylné považovat v současném světě. Autor však nepředkládá žádnou definující jedinou pravdu, nepodává ani utopický náhled ideálního světa, nýbrž velmi střízlivě a nahlas uvažuje.

Mnoho stálo za povšimnutí, například:
"Nemůžeme býti nikdy jisti, že mínění, které hledíme udusiti, je mínění nepravé, a kdybychom i tím byli jisti, bylo by přece ještě křivdou je dusiti."
"Klidná hladina života často zkalena bývá pokusy o zavedení minulého zla jako o zavedení nových dobrodiní."
"Pravda získává více omyly toho, kdo se svědomitým studiem a přípravou myslí samostatně, než pravými názory těch, kdo se jich drží jedině proto, že neodvažují se mysliti sami."
"Není požadavkem svobody míti volnost vzdáti se jí."
"Trvalá cena státu zakládá se konečně jen na ceně individuí jej tvořících."

29.08.2020

Mill ponúka liberálny anglosaský pohľad na slobodu jednotlivca nielen v osobnom živote, ale aj vo sfére politickej. Oproti iným filozofickým dielam tento Millov spis nepôsobil nejak inšpiratívne, iskrivo či burcujúco. Ako historické dielo však ide o autentickú sondu do myslenia danej epochy.

06.11.2018

Za ten krátky čas životnej etapy, ktorú trávim s veľkou túžbou pochopiť životné ciele cnostného človeka, dospel som k trom ideálom. Ideál múdrosti, ideál pravdy a ideál slobody. Vznešeným a zmysluplným konaním, sa mi zdá snaha priblížiť sa k týmto spomenutým ideálom, bez ohľadu na to, či človeka poháňa trauma z detstva s nutkavou potrebu vymaniť sa, jeho výchovný model, krivdy, komplexy či iné nevedomé mechanizmy. Na tejto ceste dostatočne spozná svoje JA natoľko, aby vrhol svetlo vedomia na tmavé miesta svojho konania a tak ich zbavil skrytosti, pričom snaha pokračovať k ideálom ostáva. J.S. Mill, nech už bola pohnútka akákoľvek, rozhodol sa napísať zopár riadkov o slobode interpersonálnej - medziľudskej (teda kapitola O slobode myslenia a diskusie) a slobode intrapersonálnej - individuálnej (kapitola O individualite ako jednom zo základov blahobytu). Prvá nesie dôležité posolstvo rozmanitosti názorov a konsenzuálnej diskusie. Autor: "Kým však ľudia sú neomylní, kým ich pravdy sú z väčšej časti len polopravdami, kým jednota názorov, pokiaľ nie je výsledkom čo najúplnejšieho a najslobodnejšieho porovnávania protikladných mienok, je nežiadúca a kým ľudia nebudú mať oveľa dokonalejšie schopnosti - než majú teraz - odhaľovať všetky aspekty pravdy, tak rozmanitosť nie je nijaké zlo, lež dobro - to sú princípy aplikovateľné nemenej na spôsob konania ako na myslenie." Individuálnu slobodu podľa môjho uváženia zachytil Mill výstižne prostredníctvom citácie Humboldta: "Pravým cieľom človeka alebo cieľom, ktorý mu predurčujú večné a nemenné zákony rozumu, a nie tým cieľom, ktorý sa mu vnucuje pochybnými a chvíľkovými túžbami, je najvyšší a najharmonickejší rozvoj jeho síl do podoby úplného a súdržného celku; že teda cieľ, na ktorý musí každá ľudská bytosť ustavične zameriavať svoje úsilie a ktorý musia mať stále na pamäti najmä tí, ktorým je súdené ovplyvňovať osudy iných, sú individuálne schopnosti a zdokonaľovanie; na to existuj[ dva predpoklady: sloboda a mnohotvárnosť podmienok."

12.02.2017

Alef už veľmi dobre vystihla hlavné myšlienky tohto diela, kde je sloboda chápaná ako neprítomnosť donucovania, nezasahovanie do môjho života.
J.S.Mill bol jeden z mála osobností svojej doby, ktorý úprimne hájil slobodu myslenia aj pre tých, s ktorými nesúhlasil.

I. Berlin, ktorý v mnohom nadviazal na Millov koncept slobody, výstižne komentoval jeho dielo a prínos vo svojej knihe Čtyři eseje o svobodě. Poznamenal, že Mill bol pomerne optimistický čo sa týka chápania človeka ako racionálnej bytosti, no prerátal sa. Millov súčasník Marx a iní socialisti, ktorí si nectili osobnú slobodu, si však hlbšie uvedomovali, že ľudia sa riadia skôr iracionálnymi popudmi, a preto ich možno ľahšie viesť.(s.311) A viac ako slobodu slova a myslenia chcú prácu a chlieb.

Domnievam sa, že problém je v prílišnom zdôraznení individuálnej slobody jednotlivca. Akoby sme žili v spoločnosti, kde nás primárne len obmedzujú. Ak by tomu tak bolo, tak jediným riešením by bol únik z nej. Avšak spoločenský život má v prvom rade pozitívne stránky (utilitaristicky povedané - je užitočný), druhí ľudia nám zároveň ponúkajú a vytvárajú mnohé príležitosti a štátne orgány zároveň ochraňujú našu slobodu. A hoci vôbec nie ideálne, aspoň nemusíme chodiť po ulici so zbraňou v ruke ako kedysi. Koniec koncov, rešpektovať slobodu druhého a pravidlá sa môžeme učiť len vo vzťahu s inými, zvlášť tými rozdielnymi a menej sympatickými, čo bola vlastne aj autorova skúsenosť.

Millovo radikálne volanie po slobode a jeho obranný postoj sa mi stali zrozumiteľnejšími po nahliadnutí do jeho životopisu. Jeho vlastný otec v spolupráci s J. Benthamom z neho chceli od útleho detstva "vychovať" dokonalého vedca a vzdelanca. Polyhistorom sa stal, slobodu syna, ktorú možno pocítiť len od otca však nezažil. Slovami Berlina:„Millov život je neustálou revoltou proti názorom a ideálom jeho otca – revoltou tým väčšou, že skrytou a nepriznanou.“(Tamže,s.294)