Okná do polí
Ján Púček
Cesta vrezaná ako nôž do hlinenej krajiny. Cesta tesne po daždi. Uprostred vlhkom stmavnutého asfaltu ubiehajú rovnaké biele čiary. Celkom pomaly. Pomaličky. Cítiť ozón, ťažké oblaky visia ešte na prahu horizontu. Cesta. A krížom cez ňu leží rozbitý čierny klavír. Obídeme ho. Lampy. Stará skriňa s otvorenými dverami, trčia z nej rozsypané biele košele. Záclony. Črepy tanierov: modrý cibuľový vzor. Televízor. A ďalší televízor. Sklo rozstrúsené po ceste pripomína polnočné zrnenie. Pri ceste sedia muž a žena. ... Ján Púček sa narodil 1. novembra 1987 v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval štúdium na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení, odbor dramaturgia a scenáristika. Debutoval zbierkou poviedok Kameň v kameni (F.R. & G., 2012). Žije na trase Prešporok - Liptov - Nádaš.... celý text
Přidat komentář
Poviedky lahodne ľudské, pán Saroyan má pokračovateľa. Krásne obyčajné príbehy, plné neobyčajného vhľadu do duše.
Autorovy další knížky
| 2011 |  Haiku, haiečku,haiku zelený. Sedemnásťslabičná antológia |
| 2013 |  Okná do polí |
| 2022 | Karpaty! |
| 2012 | Kameň v kameni |
| 2018 | Med pamäti |
Prekrásne niečo.
To si čítaš, a ako si čítaš a vnímaš to, prežívaš to - nachvíľku odtrhneš pohľad od knižky a pozrieš sa na svet okolo seba a zistíš, že tým žiješ. Že žiješ.