Ozveny medzi kameňmi
Jaime Jo Wright
https://www.databazeknih.cz/img/books/44_/447281/bmid_ozveny-medzi-kamenmi-2YI-447281.jpg
4
20
20
Po tom, ako Aggie Dunkirková vlastnou chybou prichádza o prácu a bez dlhých ceremónií končí s kariérou, ocitne sa na ceste do Wisconsinu, kde v starom, rozložitom dome býva jej starká. Aggie však neráta so starkinou výstrednosťou – starenka je posadnutá dávnym nevyriešeným zločinom a miesto činu si dokonca zrekonštruovala v domčeku pre bábiky. Aggie sa zamestná ako sekretárka a pomáha obnoviť historickú časť zaplaveného cintorína, no akoby sa jej celý čas lepili na päty záhady. Pri práci na cintoríne je nútená spojiť sily s tajomným, ale príťažlivým archeológom a spoločne s ním odhaľuje tajomstvá minulosti. Nechtiac pri tom narazí na zločin, ktorý chce niekto za každú cenu utajiť – aj keby mal Aggie umlčať. V roku 1946 Imogene Graysonová pracuje v salóne krásy, no keď jedného večera po návrate domov objaví v podkroví telo mladšej sestry, všetko sa zmení. Jej sen o vlastnom salóne sa rozplynie a ona sa zamestná v miestnej továrni. Hoci nevie nič o vznikajúcom svete forenzných vied a ako žena nie je pri vyšetrovaní práve vítaná, zaumieni si, že sa bude na prípade podieľať. Stopa sestrinho vraha chladne, ale Imogene je odhodlaná nájsť spravodlivosť… aj keby mala obetovať úplne všetko.... celý text
Literatura světová Thrillery Historické romány
Vydáno: 2020 , i527.netOriginální název:
Echoes among the Stones, 2019
více info...
Přidat komentář
Ja mám hrozne rada jej knihy a všetky som zatial zhltla jak nič. Ozveny neboli výnimka. Poviem len toľko, že vraha som tipovala správne hneď od začiatku :D ale celé rozuzlenie som nevedela dať dokopy takže koniec ma prekvapil.
Autorkin štýl, práca s jazykom (alebo za to treba vďačiť prekladateľke?) a atmosférickosť diela ma do tohto príbehu vtiahli natoľko, že pomerne skoro ma v rámci knižného sveta nezaujímalo už nič iné, len to, kto zabil Hazel Graysonovú :).
Ani sa neviem rozhodnúť, či ma viac bavila linka s Aggie Dunkirkovou (schválne, práca na viktoriánskom cintoríne, ktorá pre ňu bola ako za trest, by pre mňa bola prácou snov :)) alebo tá s Imogene (juj, tá bola so svojou odvahou, tvrdohlavosťou a zvodnosťou moja krvná skupina :)).
Skvelo rozohrané sa mi zdali aj ľúbostné motívy, aj keď obidve trochu klišé – Imogene a Oliver sa poznajú zo susedstva, od detstva, a on môže na nej oči nechať, nuž a Aggie má v novej práci jediného kolegu, aj to muža, a ten muž je, ako inak, slobodný, príťažlivý, primeraného veku, elegán a aby toho nebolo málo, ešte aj vtipný k tomu.
Vraha som si nevedela dlho tipnúť, čo mám na detektívkach rada, podozriví boli mnohí a pritom nikto; čím viac som sa blížila k záveru, tým mi boli niektoré veci (vrátane toho vraha) jasnejšie, ale záver ma napokon i tak prekvapil. Žiaľ, negatívne, a to až natoľko, že mi trochu pokazil dojem z celého skvelo rozpovedaného a rozohraného románu. Preto o hviezdičku menej a preto som hneď nenaklusala do knižnice po ďalšie autorkine knihy, ako som si pôvodne plánovala.
SPOILER: No vážne, ako mohla byť Hazel tajne vydatá, a NIKTO okrem ženíchovej sestry to netušil? Ani nikto v práci, kde sa spoznali a stretávali? A vôbec, KDE inde sa stretávali, keď si nikto nevšimol, že spolu vôbec chodia? A KEDY, keď Hazel hneď po práci cupitala domov robiť všetkým večeru? A KDE mali tú tajnú svadbu, že si to nevšimol nikto z jej rodiny a, čo je ešte divnejšie, napríklad ani v kostole, v úradoch... A keď to bolo v inom meste, okrese či štáte, KEDY tam Hazel vycestovala, že si to opäť nikto doma nevšimol? A ani Samov malý syn sa nikde nepreriekol? A dokedy to chceli tajiť?
A prečo vrahyňa vzala Hazel topánky? To keď niekoho zabijete v jeho dome, kde môže hocikedy hocikto prísť, fakt vám po rozume behá, že obeti ukradnete topánky, ktoré má na nohách? Chápem, muselo sa to stať, aby Sam prišiel na to, čo sa stalo... Ale na logike to príbehu nepridáva. A propos, naozaj by vetchký starec písal fixou odkazy na ruže?
Skrátka, autorka po skvelej jazde priniesla rozuzlenie, ktoré má veľa trhlín a robí príbeh veľmi nepravdepodobným.
Po předchozích autorčiných knihách mi přijde tato knížka slabší. Četla jsem ji krapet déle, děj mě moc nezaujal, připadalo mi, že se to motá furt tak nějak dokola a najednou bylo rozuzlení a konec. Každopádně neodradilo mě to, mám autorčiny knihy v oblibě, budu se těšit na další.
Hned první knihou si Jaime Jo Wright nasadila vysokou laťku. A stále drží vysokou úroveň. Nebo je to čím dál tím lepší?
Tahle kniha je zase trochu jiná než předešlé, hlavně tím, že mezi oběma příběhy je menší časový rozdíl ("jen" 70 let) a jsou víc propojené. A opět je to napínavé a jdou tam hluboké myšlenky, i když tentokrát trochu nenápadněji.
Autorovy další knížky
| 2018 |  Tajomstvo domu na Foster Hille |
| 2019 | Kliatba Misty Wayfairovej |
| 2020 | Ozveny medzi kameňmi |
| 2020 | Zúčtovanie pri Gossamerskom rybníku |
V knížce je schované náročné téma: zpracování smutku. A díky tomu pro mě bylo čtení místy náročné. Od půlky se děj slušně rozjel a konec byl pro mě velmi překvapivý, takový zvrat jsem opravdu nečekala. Ale co se čtivosti týká, tak u mě vede Zúčtovanie :) Možná i proto, že jsem prostě slabá povaha a mám ráda šťastné konce :)