PIC

05.02.2021

Prvé hodnotenie, prvý komentár? Oh la la la. :)

Bolo to výborné. Ja som sa bavil.
Nápadité, vtipné (až drsne vtipné), originálne, mnohokrát s presahom a hlbšou myšlienkou. Trefné zobrazenie ľudí, ich myslenia a správania sa v (ne)budúcnosti.
Kniha si zaslúži pozitívne hodnotenie a štyri hviezdy aj za to, aké sú poviedky rôznorodé. Každá je iná, autor sa neopakuje. Ani nápadom, ani spracovaním.
Najdlhšie mi ostanú v pamäti tieto: Archa, Plch´ch, Blízke stretnutie tretieho druhu, Prievozník, Som život, tetka Smrť a samozrejme Mesiáš (čítaný 2x).

* - Plch´ch nebol človek.
Jeho rodný list by ste márne hľadali v matrike hociktorého mesta na mape starej Európy. Pochádzal z periférnej oblasti Mliečnej dráhy, bol vysoký sotva meter dvadsať, päťdesiatjeden kilogramov živej váhy. Pripomínal hrudu tuhého rôsolu, postavenú na krátkych, akoby z gumovej hadice odrezaných nôžkach.
(...)
Na tretí deň sa ten chumaj omylom zatáral na mŕtve smetisko za Stupavou: zavalené skorodovanými konzervami, vybrakovanými plynovými sporákmi, hnijúcimi handrami a haldami prázdnych plastických fľiaš od Maditu. Po dôkladnej prehliadke tejto malej oázy nedotknutej prírody zjavne ochladol a na štvrtý deň si pozbieral svoje pakšamenty a bez slovka rozlúčky sa vyparil.
Ani táto nevychovanosť vyslanca inej civilizácie mi nemohla pokaziť pocit zadosťučinenia, že sme im to nakoniec predsa ukázali. Kam sa na nás hrabú so svojou predstavou o kultúrnom a civilizovanom svete? Chachá.
Homo, to znie... -

A pri tejto pasáži som celkom vážne nadobudol dojem, že ma autor pozná:
* - Slečna Martenová mi požičala zopár knižiek. Keď som jej ďakoval, mala vlhké oči a povedala, že vraj vedela, že Boh svoje dietky neopustí.
Kant a Hegel je na mňa trochu priveľa. Sawyer a Hucky sú však o.k. -