• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

Nové komentáře u knih Juraj Toman

PIC

„Prvé hodnotenie, prvý komentár? Oh la la la. :) Bolo to výborné. Ja som sa bavil. Nápadité, vtipné (až drsne vtipné), originálne, mnohokrát s presahom a hlbšou myšlienkou. Trefné zobrazenie ľudí, ich myslenia a správania sa v (ne)budúcnosti. Kniha si zaslúži pozitívne hodnotenie a štyri hviezdy aj za to, aké sú poviedky rôznorodé. Každá je iná, autor sa neopakuje. Ani nápadom, ani spracovaním. Najdlhšie mi ostanú v pamäti tieto: Archa, Plch´ch, Blízke stretnutie tretieho druhu, Prievozník, Som život, tetka Smrť a samozrejme Mesiáš (čítaný 2x). * - Plch´ch nebol človek. Jeho rodný list by ste márne hľadali v matrike hociktorého mesta na mape starej Európy. Pochádzal z periférnej oblasti Mliečnej dráhy, bol vysoký sotva meter dvadsať, päťdesiatjeden kilogramov živej váhy. Pripomínal hrudu tuhého rôsolu, postavenú na krátkych, akoby z gumovej hadice odrezaných nôžkach. (...) Na tretí deň sa ten chumaj omylom zatáral na mŕtve smetisko za Stupavou: zavalené skorodovanými konzervami, vybrakovanými plynovými sporákmi, hnijúcimi handrami a haldami prázdnych plastických fľiaš od Maditu. Po dôkladnej prehliadke tejto malej oázy nedotknutej prírody zjavne ochladol a na štvrtý deň si pozbieral svoje pakšamenty a bez slovka rozlúčky sa vyparil. Ani táto nevychovanosť vyslanca inej civilizácie mi nemohla pokaziť pocit zadosťučinenia, že sme im to nakoniec predsa ukázali. Kam sa na nás hrabú so svojou predstavou o kultúrnom a civilizovanom svete? Chachá. Homo, to znie... - A pri tejto pasáži som celkom vážne nadobudol dojem, že ma autor pozná: * - Slečna Martenová mi požičala zopár knižiek. Keď som jej ďakoval, mala vlhké oči a povedala, že vraj vedela, že Boh svoje dietky neopustí. Kant a Hegel je na mňa trochu priveľa. Sawyer a Hucky sú však o.k. -“... celý text
— Oplak

---

Farby strachu

„Ako už je spomenuté nižšie, táto kniha bola pre mňa trochu sklamaním. Asi dve poviedky som musel naozaj že preskočiť, a k tomu možno tak 3 sa mi zdali naozaj ako horror a to od Kariku (ktorý horory dobre ovláda), Červenáka (aj keď to bola len jeho klasika, podobná Černokňažníkovi), a ešte jedna, ale nespomínam si, ako sa volala a od koho bola. Inak mi to pripadá len ako chabý pokus zozbierať poviedky zo slovenskej tvorby, ktoré majú aspoň 1 prvok hororu, čo ich podľa mňa hororom naozaj nerobí. Ak sa zaujímate a chcete sa oboznámiť so slovenskou tvorbou, je to dobrá kniha, no ak hľadáte naozaj horrory, skôr by som siahol po jednotlivých knihách, či poviedkach.“... celý text
— BroDan

---

Farby strachu

„Abych pravdu řekl, nejvýraznější pocit, který z této antologie mám, je zklamání. Možná jsem na ni moc těšil. A pak fakt, že skoro třetina povídek je hodně slabých (GRAND MAL, ŠTVRŤ) a část z nich navíc ještě s horrorem nemá prakticky zrovna moc společného (na opravdový ryzí horror v knize narazíte až někde za starou 80), byla docela ostrá facka. Na druhou stranu, má-li to být ukázka slovenského horroru a jeho kvalit (ať už jakéhokoliv pólu), účel byl asi splněn. I když nechápu, proč dávat do horrorové antologie povídky, které s horrorem nemají společného prakticky takřka nic (mysteriózní STRETNUTIE, NOČNÉ ZPRÁVY, PIESOČNÝ VLAK, SILNÝ POCIT ČISTOTY - zde se dá najít jistá podobnost s dílem B. E. Ellise, obzvláště v závěru, ale na to je povídka hodně dlouhá a hodně dlouho žánrově o ničem, zvláštní je pak povídka FARBA, technicky dobře napsaná, ale je to jen mysteriózní thriller, navíc jsem se přes tu povídku prostě nemohl prokousat, četl jsem jí déle než týden). Jsou zde ale i slušné povídky: lehce zábavný ZMOK, SUSPIRIA DE PROFUNDIS, OBESISKO a velmi povedené a zajímavé povídky: MIGRÉNA, PRÍLIŠ TEPLÁ JESEŇ, DOKONALÝ POCIT, DUCHOVIA.“... celý text
— eraserhead

---

---

Farby strachu

„Knihu som tiež vzala z knižnice,až neskôr som ju objednávala aj so "sestričkou" Kniha bolesti,nech sa usadia na miesto v mojej knižnici.Musím uznať,že kniha sa mi páčila,ale vždy som tvrdila,že drieme vo mne morbídna duša :) Je to výber naozaj skvelých poviedok,aj keď sa mi zdalo,že sa niektoré držia len na hrane latky,ktorú iné poviedky položili naozaj vysoko.Čoraz viac rástla vo mne hrdosť na slovenských autorov.Som naozaj rada,že som mala možnosť túto knihu prečítať.“... celý text
— Katnys