BroDan komentáře u knih

"Otáčet stránky se síce budete děsit, ale otáčet je přesto budete." - Stephen King

"Myslíte si, že víte něco o bolesti?" Mohol Jack Ketchum začať svoju knihu výstižnejšou vetou? Nemyslím si. Nikto z nás pravdepodobne nevie o bolesti toľko, čo Meggie, dievča od vedľa. Túto knihu je ťažké čítať a ťažké nečítať zároveň. Zažijete celú zbierku negativných emócií - zúfalstvo, znechutenie, hnev - no napriek tomu, čítate ďalej. Napriek obskúrnemu obsahu otáčate stránku za stránkou, pretože autor je majstrom svojho remesla.

Aj keď poznáte okolnosti reálneho prípadu, držíte v sebe aspoň štipku nádeje, že nakoniec dobro vyhrá nad zlom. Že vás David po 250 stránkach konečne počúvne a niekomu sa zdôverí s tým, čo naozaj videl. Stačilo by tak málo...

Dívka od vedle je jednou z najnáročnejších kníh, aké som čítal, celé to podtrháva vedomie, že to, čo sa v nej deje a pravdepodobne mnoho ďalšieho a horšieho, sa naozaj stalo. Autorov text vás však pohltí. Hodnotím 5/5*.

6 31.08.2024

Ruiny boli napriek neistému úvodu skvelým a napínavým čítaním s prvkami body-horroru a s postavami, z ktorých každá sa k bezvýchodiskovej situácii, v ktorej sa ocitli, postavila ináč. Aj keď by sa dalo povedať, že sa niektoré postavy chovali hlúpo - mnohí z nás si myslia, že my by sme určite jednali s rozumom. Až kým by sme sa v takejto situácii naozaj neocitli.

Spočiatku ma vyľakal štýl, ktorým autor rozprával príbeh. Minimum dialógov, skratkovité popisy udalostí, počas prvých desiatok strán som mal pocit, že čítam len dlhú rekapituláciu exotického výletu, a bál som sa, že tento štýl si autor ponechá až do konca. Akonáhle však došlo k hlavnému zvratu, autorov rukopis sa výrazne zmenil k lepšiemu. Aj keď som videl film, ktorý bol podľa tohto diela natočený, kniha ma držala v napätí, keďže se osud postáv a aj udalosti v mnohom líšili. Čo sa týka konca, ten podľa mňa (narozdiel od iných) nebol vôbec otvorený. Kto knihu dočítal, tuší, čo v ruinách skupinku turistov čaká.

Čítal som slovenskú verziu od vydavateľstva Ikar, preklad pani Juskovej bol skvelý, napriek tomu však musím vytknúť jednu drobnosť, ktorá ma rušila počas celého čítania. Nevidím dôvod prekladať horor ako "family friendly" text. Vety postáv, ktoré zažívajú hrôzy a hrozí im smrť vykrikujú v originále vety ako: "Get the fucking knife!" a "Oh Jesus, it´s fucking inside me! - keď však postava v preklade riekne: "Navaľ sem ten mizerný nôž!" a "Doriti. Je vo mne, božemôj!" - vyznie to nanajvýš neautenticky. Všadeprítomné "Ježišukriste" tiež na vážnosti veľmi nepridá.

Knihu teda hodnotím na plné 4*/5* a rozhodne odporúčam.

P.S.: V iných recenziách som videl pripomienky ohľadom mobilných telefónov a rád by som sa v tomto autora zastal. Pokiaľ sa nemýlim, v knihe nie je nikde spomínané, v akom roku sa príbeh odohráva. To, že knihu čítam v roku 2024 neznamená, že postavy by v "dnešnej dobe" určite mali telefón. Aj ak by sme brali, že je kniha situovaná do roku, v ktorom bola napísaná, telefóny stále neboli tak bežnou záležitosťou, ako dnes, a to hlavne pri zahraničných dovolenkách, kde by sme sa za telefonáty nedoplatili.

1 10.08.2024

Hlubina vo mne vyvolala mnoho zmiešaných pocitov, ktoré som aj niekoľko dní po prečítaní nedokázal spracovať. Je mi ľúto túto knihu odsúdiť, a to kvôli jej veľmi zaujímavému a mrazivému námetu, prostrediu ako "stvorenému" pre thalasso/klaustrofobikov, ale aj skvelému rukopisu a štýlu autora. Aj keď boli neustále záblesky minulosti (napr. scény z Lukovho detstva) občas otravné, perfektne dopĺňali a mnohokrát aj desivosťou prekonali horor, odohrávajúci sa pod hladinou mora.

Ale. Napriek všetkým superlatívom ma samotný príbeh prekvapivo sklamal. To, čo mala byť honba za liekom na rózu, bol nakoniec len spletenec blúdenia po podmorskej výskumnej stanici, kde sa na samotnú ambróziu akoby takmer úplne zabudlo. U Luka sledujeme len hru jeho strápenej mysle a jeden halucinogenný výjav za druhým. A mňa ako antifanušika halucinácii v knihách (a všeobecne aj vo filmoch) tento vývoj veľmi nebavil. Často to pokladám ako ospravedlnenie si toho, že príbeh vôbec nedáva zmysel - veď je to len halucinácia. Mám radšej, keď sa udalosti postavám dejú naozaj. Najväčším sklamaním bol za mňa úplne nevydarený záver, kvôli ktorému som knihu zavrel s trošku väčšou silou, ako som plánoval.

Po týchto slovách bude moje hodnotenie možno tiež trocha nezmyselné, avšak ako som už spomínal, štýl autora mi naozaj sedel, kniha obsahovala aj niekoľko naozaj nepríjemných a mrazivých scén, ktoré vo mne po dlhej dobe vyvolali pri čítaní veľmi intenzívne pocity. Kniha ma v jednej pasáži dokonca aj rozplakala. Avšak kvôli nevyužitému potenciálu z úvodu knihy a mnohým (za mňa) nudným preludom musím knihe niečo strhnúť a hodnotím 3.75*/5*.

1 09.08.2024

Tak konečne po tom, čo sa mi podarilo zohnať vydanie Měsičních záhrad z roku 2008, som sa do tohto toľkokrát spomínaného strašidla pustil. Nie je to oddychové čítanie, to dávam za pravdu všetkým, spočiatku som bol aj ja veľmi zmätený z množstva postáv, dejových línii a lokácií. Nikam som sa však neponáhľal a postupne začalo do seba všetko zapadať ako skladačka. Vždy je to chaos, ale pochopiteľný. Svet, ktorý Steven Erikson vykreslil ma začal fascinovať už od prvej knihy, jeho nevyspytateľnosť, fungovanie mágie, ale hlavne komplexnosť jednotlivých postáv, z ktorých pravdepodobne ani jedna nie je úplne čierno-biela.

Škoda, že je túto knihu v tlačenej forme tak zložité zohnať. Hodnotím 4/5* a ak je pravda, že ma tento svet naplno pohltí až pri ďalších dieloch, verím, že sa mám na čo tešiť.

4 07.08.2024

Chucka Palahniuka ako osobnosť poznám už pomerne dlho, aj keď som od neho predtým nič nečítal (s výnimkou poviedky Guts - áno ja viem). Miesto klasiky ako Fight Club som sa však rozhodol okúsiť tvorbu tohto pána nejakou zbierkou poviedok. Něco si vymysli je zmes poviedok, od ktorých by som nikdy neočakával, že skončia spoločne v jednej knihe. Autor je samozrejme známy najmä vďaka kúskom, ktoré majú čitateľa šokovať či provokovať, Chuckov rozsah je však prekvapivý a v tejto zbierke nájdete aj mnoho iného.

Zbierky a antológie už spravidla nezabodujú na plný počet, pravdepodobne žiaden autor sa netrafí do vkusu čitateľa u každej poviedky (z Eleanor ma bolela hlava ešte týždeň). Něco si vymysli je však u mňa chvályhodná zbierka, z ktorej niektoré diela mi zostanú zapísané v pamäti navždy, a to najmä poviedka Zombíci.

Z priemeru hodnotení jednotlivých poviedok známkujem na 3/5*.

07.08.2024

K Ukradnutým jazykom som sa dostal práve vďaka spôsobu, ktorým kniha vznikla. Audioverzie krátkych poviedok z redditovej stránky "NoSleep" ma pred spaním vždy dokázali kvalitne vystrašiť. Ku knihe som sa dostal práve podľa odporúčaní zahraničných čitateľov k tejto kategórii príbehov. Aj keď som si pod názvom Ukradené jazyky predstavil trošku iný sled udalostí a zápletky, rozhovory zo spánku a námesačnosť ma zaujali dostatočne na to, aby som sa do knihy s vervou pustil. Mám v rodine takúto osobu a jej nočne zaklínanie ma desí natoľko, že s ňou odmietam spať v jednej izbe :D

Každopádne prejdem konečne k samotnému príbehu. Sľubný námet a úvod ma navnadili na skvelé čítanie. Kniha obsahovala množstvo desivých a atmosférických scén. Problém bol však ten, že so po čase začali opakovať, Faye je námesačná znova a znova bez nejakého posunu deja, občas tam autor pridá nejaký nový prvok, no tú repetitívnosť to bohužiaľ nedokázalo zachrániť. Poháňala ma hlavne túžba zistiť, čo sa Felixovi a jeho snúbenici vlastne deje a ako túto temnú entitu premôžu. Dočkal som sa však len veľmi neuspokojivého záveru s lacným vysvetlením.

Za repetitívnosť a záver strhavam jeden a pol hviezdy, inak to mohol byť takmer dokonalý hororový počin. 3,5* (Databáze kníh, prosím implementujte do hodnotenia aj pol hviezdy).

1 06.08.2024

Moje prvé stretnutie s Darcy Coates, pri ktorom som sa tešil na zaujímavý a napínavý duchársky príbeh. Iskra však bohužiaľ nepreskočila, príbeh nebol ani napínavý a prekvapivo ani duchársky. Pomenovať knihu "Duch" domu Ashburnu je v tomto prípade veľmi zavádzajúce.

Najväčším kameňom úrazu sú desiatky a desiatky strán príbeh nikam neposúvajúceho blúdenia po strašidelnom dome, v ktorom v podstate ani moc nestraší a ani sa toho veľa nedeje. V príbehu môžeme čítať, ako si Adrienne ide spraviť čaj, vojde do kuchyne, otvorí kredenc, nájde tam hrnček, vezme si hrnček, naleje vodu do kanvice, zohreje vodu a zaleje si čaj. A nakŕmi mačku. A znova nakŕmi mačku. Dokonca jej dá svoju poslednú konzervu tuniaka, a to napriek tomu že má posledných 20 dolárov vo vrecku.

Ako som naznačil v predošlej vete, Adrienne neoplýva ani logikou, ani finančnou gramotnosťou a nad pochopením jej konania si môžete koľkokrát aj mozog dolámať. V poslednej štvrtine knihy sa konečne začne niečo diať, avšak uponáhľaný záver s lacným lenivým vysvetlením celej záhady na dvoch stránkach ma veľmi sklamal. Radšej by som to dostal po kúskoch naservírované v priebehu celej knihy.

Kniha má samozrejme aj svoje svetlé momenty, jedna sa však o pár konkrétnych scén, spomínať ich by príliš vyzrádzalo dej a bohužiaľ boli zatienené vyššie spomínanými problémami. Dávam 2/5*. A ako som sa tešil na celú sériu, teraz si nie som istý, či vôbec siahnuť po ďalších dieloch.

5 12.07.2023

Ako to už u antológií býva, je takmer nemožné, aby vám všetky poviedky sadli. To je aj prípad knihy V hrůze a krvi zrozeni. Niektoré poviedky boli skvelé, či už desivým obsahom alebo autorovým rukopisom a štylistikou. Niektoré boli čistý priemer a bohužiaľ sa našli aj také, pri ktorých som s dočítaním veľmi bojoval. Mimochodom, zdá sa to len mne alebo autori a autorky týchto poviedok nedali deťom ani na chvíľu vydýchnuť?

Za zmienku a váš čas rozhodne stoja tieto poviedky:
Balzamovač - mimo iné, veľmi zaujímavá úvaha o prístupe k smrti v našich životoch
Déšť - atmosférické vyobrazenie rodinného nešťastia s veľmi napínavou atmosférou
Larva náděje - ak existuje dokonalé a vierohodné vyjadrenie vnútorného sveta postavy plného úzkostí, tak je to táto poviedka
Snílek ve tmě - zaujímavý rukopis a hororová atmosféra

Knihu hodnotím na 6/10.

Popravde, kniha ma v kníhkupectve zaujala svojou obálkou. A keďže tu v komentároch vidím "potlesk pro nádhernou obálku", nedá mi nevyjadriť sa aj k nej. Áno, sprvu sa obálka zdala ako zaujímavá, pútavá a atmosférická, svoj účel splnila a získala si moju pozornosť. Pri bližšom a dlhšom pohľade na ňu mi však niečo udrelo do očí. Už som videl dostatok umelou inteligenciou generovaného "umenia". Pozrel som sa teda do tiráže a moje obavy sa potvrdili. Autor obálky: Midjourney... Pre mňa veľké sklamanie. Nie až tak z rozhodnutia vydavateľstva využiť tento spôsob, ako skôr z toho, že sme sa dostali do štádia, kedy už A.I. oberá o prácu aj umelcov.

3 18.03.2023

Táto biografia o Mozartovi ma milo prekvapila. Čitateľovi ponúka nielen pohľad do jeho osobnosti či rôzne pikošky zo života, ale aj hlboký rozbor jeho skladateľskej tvorby. Kniha síce nepatrí k tým najhrubším publikáciám, no zanechala vo mne pocit, akoby som Mozarta poznal. Veľmi príjemné čítanie.

27.11.2021

Knihu som schytil z police spontánne a pustil sa do čítania. Ako som však prichádzal ku koncu, uvedomil som si jeden malý detail. Dátum 22.11. sa približoval čoraz bližšie a ja som začal prepadať úvahám, že minulosť je zanovitá a nastáva istá harmónia. Nakoniec som však zvíťazil a knihu zhltol už 2 dni pred oným dátumom, ktorý zostane v histórii USA, ale aj celého sveta, zapísaný navždy.

Aj keď samotná téma atentátu ma najprv nijako významne nepriťahovala, do knihy som sa po chvíľke ponoril naplno. Efekt motýlích krídel ma vždy fascinoval. A Jakeov život v Amerike 50. a 60. rokov som hltal stranu za stranou. Keď sa však príbeh presunul k Jakeovmu pôsobeniu na škole a k prvému stretnutiu s plavovlasou knihovníčkou, Kennedy mi bol ukradnutý. Jake (George) a Sadie mi prirástli k srdcu, vychutnával som si každú ich spoločnú chvíľu a ich neuveriteľne prirodzenú a úprimnú lásku, ktorou mi King (btw kráľ hororu a nie romantiky) brnkal na city. Začalo mi na nich záležať. Finále, samozrejme nervy drásajúce, som zhltol na jeden záťah až do konca. A aj keď nemôžem povedať, že som s koncom naplno stotožnený, nemôžem hodnotiť inak ako 5*. Záverečná scéna vo mne zanechala silnú emočnú stopu a túto knihu nedostanem z hlavy ešte veľmi dlho.

11 20.11.2021

Kniha Černobyľská modlitba nie je žiadnym chronologickým vykreslením udalostí černobyľskej havárie. Takýchto kníh a dokumentov máme už dosť. Svetlana Alexijevič však v tejto knihe spísala to, čo sa inde nedozviete. Subjektívne pohľady, zážitky a spomienky tých najrozličnejších ľudí, ktorých sa havária akokoľvek dotkla. Z mnohých príbehov vám bude do plaču, nad mnohými budete krútiť hlavou. Z prístupu totalitného režimu a mentality národa, ktorý si vychoval, vám bude miestami zle. Pri čítaní o krajine detí, ktoré sa nesmejú, možno knihu na chvíľu odložíte. No vyrozprávanie tejto všetko požierajúcej katastrofy vás k stránkam pripúta. Navždy. 5*

9 29.12.2020

Kniha prevažne o tom, ako robot pozerá seriály. Veľmi jednoduchý a nudný príbeh v podstate o ničom. Hrá sa to na hlbokú úvahu o androidovi a jeho mieste v spoločnosti, no nejak som to autorke nezhltol. Aj kvôli tomu, že robot mi prišiel až príliš ľudský. Jeho uvažovanie, pocity, pozeranie seriálov, lenivosť čítať si informácie... Je to robot, nemal by vstrebávať informácie behom pár stotín sekúnd ako počítač?

Celé to bolo nejaké nedomyslené. Robot, ktorý po údere do hlavy odpadne? Prečo by niekto vyrábal bezpečnostné bojové roboty, ktoré cítia bolesť a nevládzu sa kvôli nej udržať pri vedomí? Ostatné postavy plytké a nezaujímavé. Aspoň, že to bolo také krátke. Na ďalšie diely sa nechystám. 2*

2 24.08.2020

Requiem je kniha, ktorá ma nadchla po všetkých svojich stránkach. Kresba je úžasná a jedinečná, originálne a dalo by sa povedať nevšedné je aj samotné rozloženie okienok, naozaj pekelný vizuál, ktorý mi všetkým tým latexom, bodcami a reťazami mierne pripomína Hellraisera. Dej a samotné poňatie pekla je plné originálnych a zaujímavých nápadov, či už rozdelením do niekoľkých rás alebo opačným tokom času. Samozrejme v komikse tohto žánru nechýbala ani ľahká erotika, ktorá je len veľkým plusom. Za mňa 5/5*, nemám čo vytknúť.

5 14.07.2020

Čo sa stalo s Andym Weirom? Po úžasnej debutovej knihe Marťan som sa začítal do tohto počinu a aj napriek tomu, že sa snažím vyhnúť porovnávaniu, nebolo to ono. Buď som sa počas tej pauzy medzi prvou a druhou knihou mentálne vyvinul/degradoval, alebo sa Andyho perfektný humor niekam vytratil. Silené pokusy o vtip vôbec nefungovali.

Do vesmírnej kolonizácie som blázon a samozrejme som od toho nečakal žiaden fantastický úlet, ale reálne a vedecky presné vyobrazenie lunárneho mesta. Napriek tomu mi to však celé nejak nefungovalo. Jazz mi ako postava neprišla moc sympatická, zápletka nezaujímavá, humor slabý a konanie postáv častokrát nelogické a málo uveriteľné. Každopádne, som zvedavý s čím ešte Andy príde. Možno znova prekvapí. 3*

5 18.06.2020

Silo je perfektným príkladom toho, akú moc má obyčajná nálepka s nápisom Bestseller. Pri čítaní som mal však pocit, že ide skôr o amatérsku tvorbu z Wattpadu. Svojím spôsobom nie som až tak ďaleko od pravdy, keďže vieme, ako tento príbeh vznikal. Tento žáner je mojou šálkou kávy, no nerozumiem recenziám, ktoré kniha získala.

V prvom rade nemôžem nespomenúť 500 strán textu, ktorých obsah by sa pokojne zmestil na tretinový rozsah. Mnohé nepodstatné pasáže, naťahovanie nudných myšlienok a opakovaných činností, ktoré autor opisoval do poslednej bodky na mnoho a mnoho riadkov a nič nenechal na predstavivosti čitateľa. Vážne som potreboval vedieť, ako sa starostka po močení opláchla bidetom? Príbeh sa strašne vliekol, nefungoval a tempo, ktoré sa budovalo v prvej polovici knihy, sa v tej druhej zase len strácalo. A vôbec som nepoberal to neustále tykanie každého každému. Nedávalo to zmysel a strašne mi bilo do očí, keď sa dvaja cudzí ľudia zoznamovali, oslovovali sa titulmi, priezviskami, no zároveň si tykali.

Počas čítania som dospel k záveru, že autor má nejakú zvláštnu úchylku na plač. Premýšľam, či sa v knihe nachádza postava, ktorá sa nerozplakala v každej možnej situácii. Plakal naozaj každý, slzy im tiekli po tvári z úplne nezmyselných dôvodov a asi od polovice knihy som sa pri každej zmienke sĺz zasmial. Menej je niekedy viac.

Kniha má skvelý námet, Howey svet v budúcnosti vymyslel naozaj zaujímavo, nedomyslel však mnoho detailov, či už sila alebo samotného príbehu (ktorý ale obsahoval pár zaujímavých zvratov). U autora (síce s dobrou fantáziou) je cítiť nevypísanosť. Tešil som sa na kvalitný thriller (keďže takto je kniha kategorizovaná), dočkal som sa však zvláštneho young-adult zlepenca, ktorý v mojich očiach vôbec nefungoval. Škoda. 2*

6 17.12.2019

Niekoho som tu videl premýšľať, či je Igorov príbeh skutočný alebo nie. Ja premýšľam ešte v nižšej vrstve... Či vôbec osoba Igora niekedy existovala a či naozaj oslovila Jozefa Kariku s napísaním príbehu. Neustále som mal pri čítaní pocity (vďaka mnohým indíciám), že je to celé len marketingový ťah na upútanie pozornosti akože skutočným príbehom a vyvolanie autenticity. Nech už to je akokoľvek, to je len pozadie, hodnotiť chcem ale samotný príbeh.

Jozef Karika ma dar skvelého rozprávača a výborne to bolo cítiť aj v tejto knihe. Príbeh bol vyrozprávaný veľmi pútavo a ja som knihu zhltol na pár posedení. Dlho som nezažil pocit, že nemôžem prestať čítať, lebo jednoducho chcem vedieť, čo sa stane ďalej! Milujem záhady a myšlienka trhlín (nejdem do detailov, aby som nespoiloval) ma celkom nadchla. Skvelá atmosféra, desivé prostredie Tribeča (po prečítaní ma to tam paradoxne láka), napäté vzťahy medzi aktérmi, všadeprítomné absurdno. Všetko to hralo dokopy. Aj keď autor (údajne Igor) veľakrát spomína, že si pri tom netreba predstavovať žiaden Blair Witch, lebo sa stalo niečo úplne iné, mne to napriek tomu ten Blair Witch mnohokrát pripomínalo. 5*

Jediná vec čo mi ako tak na knihe prekážala je to autorove neustále verte, neverte, utvorte si názor sami a konečný doslov, že týmto tému uzatvára a už sa o tom ďalej odmieta baviť. Jedna z vyššie spomínaných indícií.

Po dočítaní mi na um prišla myšlienka na havarovaný autobus v blízkosti Nitry z 13. novembra 2019, kde zahynulo 12 ľudí. Rovno pod východným okrajom Tribeča. Hádajte, na akej ceste sa to stalo. Správne... cesta č. 65.

16 27.11.2019

Spočiatku celkom spokojnosť, po štylistickej stránke celkom chvályhodné čítanie. Príbeh však veľmi priemerný a dosť ma ubíjali aj zdĺhavé opisy nepodstatných scén (napr. niekoľkostranové repetitivné lozenie po skalách). 3*

1 04.10.2019

Ani neviem, čo som od knihy čakal, možno trocha viac všetkého a menej svadieb a naivity. Nikdy som si nemyslel, že to urobím, ale knihu som odložil, absolútne ma to nebavilo čítať, a to mám zásadu, že bez dočítania knihu nehodnotím. Hviezdičiek sa zatiaľ zdržím, snáď sa k nej niekedy vrátim.

Do čítania som šiel s rezervou, nečakal som nič hlboké a svetoborné, skrátka krvavú zvrátenosť na odreagovanie. A účel to splnilo. Skupinka mladých slovenských študentov (niektorých viac a niektorých menej sympatických - Jojove "proste" na konci vety by som mu napchal do jeho tlstého zadku) sa ocitne v rukách nemilosrdných kanibalov a po egoistických Markových úvahách zo začiatku knihy sa spustí skutočná jatka. Nechutné to bolo, zvrátené to bolo, prvky erotiky (aj keď občas nechutnej) tam boli. Dokonca musím uznať, že ma osud študentov veľmi zaujímal a s napätím som sa snažil ku koncu dostať čo najrýchlejšie (v záverečnej časti sa autor pri opisovaných zvrátenostiach teda riadne opustil). Aj pár dobre zvládnutých emócii tam bolo. 4* s ohľadom na cieľovku a žáner.

2 12.07.2019

Môj prvý Sherlock Holmes a neviem sa dočkať ďalších. Skvelá detektívka s niekoľkými prekvapivými momentmi a rozuzleniami, Holmes a Watson sú úžasná sympatická dvojica. Milujem ich (najmä Holmesov) jazykový prejav.

6 08.07.2019