Planéta Kaukaz

05.07.2019

Keďže sa o tomto regióne dozvedám hlbšie až z tejto knihy, pôsobila na mňa dosť chaoticky. Zo zatiaľ prečítaných absyntoviek je táto pre mňa témou veľmi lákavá, ale spracovaním nepresná. Je však pravdou, že tento región je vynechávaný v školskej praxi, a preto som sa ako čitateľka dosť strácala. Avšak kniha mi dala veľa nových informácií a ostávam naďalej presvedčená, že reportážna literatúra by mala byť povinným čítaním v škole.

27.03.2018

O histórii a národoch kaukazu veľa kníh nenájdete a pritom je to jeden z najzaujímavejších regiónov, kam smerujú kroky i mnohých slovákov a čechov. Preto je táto malá/veľká kniha cenným svedectvom a zdrojom informácií. Nehovoriac že je napísaná aj pútavo a vtipne.

02.02.2018

Zaujímavé reportážne dielo - mňa veľmi potešilo. Samozrejme čitateľ by mal vedieť čo to o dejinách Ruska, Čečenska, Abcházska... a iných ostatných priľahlých častiach, územiach či krajinách a národoch, aby ho táto neveľká knižka fascinovala a uvádzala do deja.

20.08.2017

Mám rada poľskú reportážnu školu. Górecki to opäť len potvrdil. Moja dievčenská slabosť pre romantický Kaukaz Čárskej s hrdinmi a hrdinkami sa tu mohla pretaviť do drsnej reality Kaukazu posledného storočia, kde autor píše o vlastných skúsenostiach a zážitkoch umne ich prekladajúc historickými vsuvkami, ktoré pripravujú pôdu pre rozprávanie z dnešných dní.

Vzájomná nevraživosť medzi národmi, nespravodlivosť, rozdelenie, xenofóbia, "politika", ale aj kultúrne jedinečnosti, pohostinnosť a priateľstvo, to všetko tam je.

"Na Kaukaze muž nesmie nevedieť, nedokázať, nevládať! Je to nielen otázka hrdosti a cti, ale aj pýchy a namyslenosti."

"Na Kaukaze som nikdy nebol odkázaný sám na seba. Vždy, keď som potreboval pomoc, dostal som ju."

"Lezgíni sa preslávili svojou bojovnosťou, odvahou a neskutočným odhodlaním. Svetu dali lezgink, rýchly tanec, ktorý tancuje buď muž sám, alebo v páre so ženou.
V Belidži už lezginku nevie tancovať nikto."

"Keď zasvietil blesk, chlapec sa v okamihu schúlil a zaclonil si rukami hlavu: blesk - strieľajú - treba sa ratovať! Podal som Saídovi foťák, vysvetlil som mu, ako funguje blesk. Mama mu všetko ešte raz vysvetlila po ingušsky. Prikývol. Pochopil. Skúsil som to ešte raz. Saíd si rukami zakryl hlavu."

"2. júla 2009
Odišiel Šurik - Alexandr Borisovič Dzadzijev. Oset. Jeden z mojich kaukazských učiteľov. Môj nenahraditeľný sprievodca svetom klanov, adatov a zamotanou kaukazskou politikou.

Ty si to prehnal, Šura. Dohodli sme sa, že tam pri Gizeldone budeme oslavovať tvoju storočnicu. Že kúpime za vagón vodky a osetských pirohov. Že zavoláme orchester.
Chýbalo ti ešte štyridsať rokov."

"Čerkesi teraz neprotestujú. Len chcú, aby sa v symbolike olympiády ocitol aj odkaz na ich kultúru. Aby sa do otváracej ceremónie zaradil miestny folklór, tak ako to urobili napríklad Kanaďania na olympiáde vo Vancouveri.
Nerobia si veľké nádeje. Asker Socht z Medzinárodnej čerkeskej asociácie hovorí, že z tých 400 umelcov z Ruska, ktorí pomáhali niesť olympijský oheň z Vancouveru do Soči reprezentoval miestne obyvateľstvo... kozácky zbor."

""Nechcem žiadne peniaze zo súcitu," hovorí Ľudmila. "Aj sami by sme si evdeli zarobi. Mohli by sme vyrábať bábky - suveníry alebo molokánske obrusy. Potrebujeme len malú pôžičku. Banky nás odmietajú, lebo sme príliš blízko Čečenska. Ministerstvo kultúry nepomôže, lebo tiež nemá peniaze. Vlani som na oba súbory, reštaurovanie a renováciu miestností dostala dvadsať dolárov.
Nechcem, aby ľudia stratili pamäť, aby zabudli na vlastnú minulosť. Ako vidno, nášmu štátu je to úprimne jedno.""

"Strážnik ma nechcel pustiť dovnútra, vybavil to až ataman:
"Nebuď taký formalista! Však sa pochváľme kozáčatami!"
Keď o chvíľu neskôr pozorujeme výcvik, nakloní sa ku mne a hovorí:
"Nehnevaj sa Poliak, ale budem k tebe úprimný. Ak bude treba, celé to tvoje Poľsko za týždeň obsadíme a žiadne NATO nám v tom nezabráni!""

"Počas prestávky niekto rozpráva, ako šiel z letiska taxíkom. Vodič sa mu pokúšal vysvetliť, akým sú Arméni starým národom, akou bohatou kultúrou sa môžu pochváliť a akým obrovským štátom bolo staré Arménsko: "Rozprestieralo sa od mora k moru!" "Od ktorého ku ktorému?" vyzvedal ten, kto nám príhodu rozpráva. Vodič sa zamračil a vyprskol: "A záleží na tom?"
Uvedomujem si, že vodič mal pravdu. Naozaj, záleží na tom, či to bolo more Čierne, Červené alebo Biele? Dôležité je, že krajina bola veľká a mocná. A čo viac symbolizuje nedohľadno ako veľká voda? Keď počúvame, že kráľovstvo leží za siedmimi moriami, nikto sa predsa nepýta, ako sa tie moria volajú."