Pokoj
Attila Bartis
Temná psychologická dráma, odohrávajúca sa na sklonku socialistickej éry v Budapešti. Ústrednou postavou príbehu je mladý spisovateľ, ktorý žije v jednom byte so svojou matkou, ambicióznou herečkou. Tá berie svoje dvojičky, syna a dcéru, len ako príťaž. Dcéra sa od nej oslobodí tým, že emigruje. Syn zostáva v ťaživom vzťahu s matkou, ktorá po dcérinom úteku na Západ stratí politický kredit, a tým aj šancu na umelecké uplatnenie. Z urazenej márnomyseľnosti pätnásť rokov nevychádza z bytu. Táto situácia poskytuje autorovi priestor na rozvíjanie rôznych línií deja, vyrozprávaných v prvej osobe jednotného čísla, vďaka čomu má čitateľ pocit takmer autobiografickej autentickosti. Bartis je skvelý rozprávač, ale predovšetkým vynikajúci pozorovateľ, ktorý cez mikropríbehy analyzuje ľudí a vzťahy, ale aj seba samého.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2009 , Slovart (SK)Originální název:
A nyugalom, 2001
více info...
Přidat komentář
fúha...táto kniha mi dala dosť emocionálne zabrať..(a podobne vidím podľa komentov, že zaposobila aj na ďalších čitateľov, s početnými komentami nižsie sa nedá než súhlasiť, hovoria mi duše....)
je písaná pomerne netypickým štýlom, autor na nás občas až chrlí svoje myšlienky, pocity, pardon, vlastne mala by som povedať že hlavný hrdina - spisovateľ Andor :)))
pár pasáží bolo naprosto nádherných a dojemných .. napríklad krčmárka Jolanka (táto postava sa mi celkovo veľmi páčila) a jej spomienky na Magalskú pláž a lásku...:
"najednou se zvedl a vešel do moře, jakoby mu celý patřilo. Na vteřinu se potopil a po zádech mu pak teklo to zelenkavý světlo.Páteř i lopatky mu svítily..Ty, co měli to štěstí vidět Boha, ho určitě viděli takhle. Po chvilce jsem si taky stoupla a šla za ním. An mě nemusel volat, z toho , jak moje kroky šplouchaly, moc dobře věděl, že jdu za ním. Úplně jsem zapoměla, že se vlastně bojím, protože jsem nidky předtím nebyla s klukem. Cítila jsem jenom, že jsem jediná ženská na světě, která se teď nechá oblíknout do bledězelenýho světla. A která bude mít jako svatební závoj svítící moře.."
používá zvláštne spojovanie slov : kamjdešsynku...kdesbylsynku...Desetiminutovýhudebníkvíz...Poledíkronika..Filmdivadlotelevize...jedenadvacátýříjen...a podobne...
spústa irónie, čiernej černoty a zaujímavých a podnetných myšlienok ako : "Jenomže naživu seš právě do tý chvíle, dokud dokážeš bez mrknutí oka lhát do ksichtu každýmu, komu se ti zachce. Když už ti to nejde, přijde na řadu žiletka"...
Andor drvený pokriveným a chvíľu aj incestným vzťahom k dominantnej matke - umelkyni, píšúci fiktívne dopisy od svojej sestry - dvojčaťa Judity, emigrujúcej husľovej virtuózky matke ...ktorá sestru vlastne symbolicky pred mnohými rokmi pochovala a odstrihla...beží sučasosť, zároveň nám Andor v myšleinkach a spomienkach odhaľuje detstvo...čo predchádzalo tejto úchylnej klietke...sám román skýta množstvo pekných myšlienok a námetov pre psychiatra...Andorove vzťahy so ženami, prchavé, plné sexu bez citu, či už starnúca kurva so skriňou plnou vtákov s polámanými krídlami, či bývalá milenka jeho otca a terajšia Andorova redaktorka zároveň ,či bezmenné ženy píšúce adresy na servítky..adresy, kam nikdy nezavolá, kam sa nikdy nevráti.....sex popisovaný veľmi explicitne a plný brutality.. či už súlože z lásky a žiadostivosti, či súlože z nenávisti plné bolesti, hnevu, násilia....(pre mňa určite, z niektorých pasáží mi bolo nevoľno) obdobne kruto sa Andor vlastne chová k Ester, ktorá sa javí svetlom v temnotách...až ich deštrukčný vzťah doženie Ester na psychiatriu...smrťou Andorovej matky zrazu získáva voľnost a zdalo by sa, že i právo na šťastie a normálny život s Ester....ale.....
veľmi pekný je doslov a "rozbor diela" od Ondřeje Kavalíra na konci knihy...
a na záver dodávam iba záver...lebo ten hovorí za všetko...
"Jistěže mám strach. Ale dokud se kachlová kamna pořádně nerozehřejí, do té doby si zachovám lidské rysy. Ani kdybych seděl někde venku, řekněme na dvorku domu na břehu jezera kdesi ve Zlámané Lhotě uprostřed Karpat, nemohl bych napsat nic jiného než to, že jediné , co ve mně vyvolává bezmezný obdiv, je hvězdné nebe nade mnou. A to je pořád ještě žalostně málo"....
Po přečtení prvních pár začátečních stránek jsem byl vlastně znechucen co to je za zvrhlého prasáka :D a už jsem chtěl knihu vrátit bez přečtení, ale protože se tak rychle nevzdávám, tak jsem četl dál a opravdu mě to dostalo. Trochu mi to po chvilce připomnělo Bukowského, ale oproti němu toto dílo má hluboký psychologický rozměr. Opravdu zajímavá kniha!
Remeselne výborne napísaná kniha, ktorá prekvapí svojskou zvrhlosťou a pochmúrnou šedivosťou socialistickej doby. Boli dni, keď som knihu znechutene odložila, ale neskôr som ju zvedavo otvorila. Zvláštna kniha.
První knížka, u které netuším, jak hodnotit... připadám si téměř zvrhle, ale přiznávám, že se mi líbila. Velmi silné, znepokojivé, úchylné a neopakovatelné čtení.
Depka, incest, socik a dodrbana psychika spisovatela..tak nechutné až vás to núti dočítať to do konca.
Jedna z nejlepších knih, jakou jsem kdy četl. Už čtyři roky doufám, že někdo přeloží další Bartisova díla a zatím nic...
Zakalená, horečnatá jízda po ruinách lidské psychiky. Občas snad příliš expresivní, natahované, ukecané, rozhodně však perfektně napsané.
Pre mňa dosť ťažké sústo. Rozhodne nie jednohubka. Napriek tomu lahôdka. Príbeh o pokazenom živote rozorvaného človeka, ničeného zo všetkých strán a zvnútra ničiaceho seba samého. Ándor Weér hľadá svoj pokoj, no vo svete, v ktorom sa pohybuje, kľud nemá šancu nájsť. Jeho život ovplyňujú štyri ženy, ktoré ho na pokoji nenechajú. Čo hľadá, môže nájsť, až keď sa ich zbaví. Všetkých. Jeho straty sú však tak vysoké, že si svoje konečné víťazstvo len tažko môže užiť.
Čítanie mi sťažovala určitá nejednoznačnosť, s ktorou autor niektoré udalosti popisoval. Je možné, že to bol zámer, alebo mi iba čosi unikalo, no stávalo sa mi, že som popisovanej situácií pochopil až o dvadstať strán neskôr, keď sa autor v texte k udalosti vrátil a explicitne ju pomenoval. Často sa jednalo o dosť zásadné záležitosti. A podobným neurčitým spôsobom autor svoju knižku aj uzavrel. Napriek tomuto malému nedostatku (ktorý však z pohľadu iného čitateľa môže byť naopak plusom) ide o skvelé čítanie.
Na záver musím oceniť vynikajúcu prácu, ktorú odviedla prekladateľka. Hoci je kniha v slovenčine, akoby bola po maďarsky. Pre slovenčinu netypická vetná skladba, stavba dialógov atď. Prekladateľka text preložila, no charakter, ktorý vtlačil dielu jazyk, v ktorom bolo písané, zostal zachovaný. Perfektné!
Kniha znepokojuje a vtahuje. Znepokojuje už svými prvními větami, prvními slovy. Čte se bez přestání, jedním dechem. Doporučuji.
Veľmi zvláštna kniha. Silne znepokojivá, provokatívna, plná hnusu a špiny, no svojím spôsobom krásna. Myslím, že sa týmto príbehom budem musieť prebrodiť minimálne ešte raz, aby som rozhrnul všetky pavučiny v temných kútoch duše autora (resp. hlavného hrdinu). Občas sa kúpa naslepo vo výpredaji dokáže revanšovať nevšedným zážitkom.