Polnočné tango a iné hry

11.04.2017

Po Londonovom Tulákovi po hviezdach som potrebovala iný žáner ako soľ. Zvolila som drámu v písanej podobe (v tomto prípade 3 ks) a dobre som urobila. Náhodné stretnutie (iného druhu) je krásnou slovnou výmenou dvoch postáv a dôkazom, že na vypovedanie podstatného stačí aj jednoduchá kulisa. Nehovoriac o tom, že aj v živote je to často tak, že "náhodne" stretneme vždy presne toho, koho potrebujeme, a presne vtedy, keď to potrebujeme. No a je na nás, či sa podľa odkazu stretnutia aj zariadime... V Polnočnom tangu ma oslovilo najmä vybudovanie atmosféry založené na nemožnosti opustiť miestnosť, kde sa hlavné postavy nachádzajú. A tiež postava Doktora a často humorné dialógy s ním súvisiace. Posledná hra zbierky - Sto rokov v očistci bola prvou monodrámou, akú som doteraz čítala. Po prečítaní mi neostáva iné, len sňať klobúk. Napísať text pre jednu osobu, aby sa "hýbala" aj ona, aj dej, občas z toho šikovne vykúzliť dialóg, dať tomu hlavu aj pätu a dokonca i životné múdra - to je výzva, ktorú autor zvládol na jednotku! Kto má rád drámu v takejto podobe, príde si na svoje.