Poviedka 2021

19.01.2025

Štandard poviedok zo súťaže "Poviedka", takže dielka lepšie i horšie, pravdaže podľa osobného vkusu. Zaujímavé však je, že spriemerované je to ako celok viac-menej taká istá paleta slovenskosti ako v hociktorom inom ročníku, ktorý som mal v rukách, dokonca vlastne až do tej istej miery rovnaká prehliadka ako pred štvrťstoročím, keď tá súťaž začínala! To samozrejme nemusí znamenať nič iné ako to, že sa poviedky v takomto štýle vyberajú, hoci sa aj porota mení - tá je však neraz skladaná z víťazov starších ročníkov, z ktorých sa často medzičasom vďaka Bagalovi stali viac či menej etablovaní, viac či menej úspešní, slovenskí spisovatelia - a tak sa ten podobný vkus akoby stále replikuje, stále posúva ďalej a pretrváva v literatúre. Čo mám pod tým na mysli ? Tú sociálnu realitu, ktorá tvorí námet a obsah 90 % všetkých poviedok, pričom štýl sa mení v škále od metaforického až nezrozumiteľného po prízemný až naturalistický. Ale podstatou je (skoro) vždy ten istý slovenský marazmus, v realite uchytené príbehy malých ľudí a ich každodennosti. Prifarbené sú svojskými poetikami, ale základom je až neskutočne jednotný, prevažne trúchlivý, melancholický stereotyp šedivých dní, prerušovaný ešte trúchlivejšími, ešte melancholickejšími udalosťami. Celé to ladenie je také neveselé a v šírke tvorivých možností literatúry tak silne obmedzené, akoby to bolo už v samotnom súťažnom zadaní, akoby všetci autori víťazných poviedok prišli z jedného kurzu tvorivého písania... alebo akoby sa na Slovensku za posledného štvrťstoročia absolútne nič nezmenilo. Podľa tejto súťaže je to tu stále tá istá frustrácia, ťažoba, bezvýchodnosť, malomestskosť a privátnosť, ich detailizmus a rochnenie sa v nich, absencia rozletu, progresu, tepla a radosti - to všetko reflektované skvele, to nechcem spochybňovať. A nejdem ani tvrdiť, že to nie je pravdivý obraz - netreba ani pozerať na zacyklenosť našej spoločenskej a politickej scény odrážajúce akúsi zabrzdenosť, respektíve zotrvačnosť krajiny a národa - ale viem to aj podľa seba samotného (a je to viac tým, že som sám taký "slovenský" alebo tým, že som vystavený takému prostrediu?). Lenže umenie má nielen odrážať, ale aj povznášať, nie je len tým, že sa zo sračiek vypíšem, ale aj schopnosťou transformovať, predstaviť krajší obraz, ponúknuť víziu... A to akosi v týchto zborníkoch nenachádzam... Možno je to naozaj hlavne o naladení a vkuse tejto súťaže, ktorej výhercovia sa stávajú vydávanými spisovateľmi a následne porotcami... - a "Poviedka" tak ukazuje akúsi charakteristickú sféru vnímania istého, aj na jej základe sa konštituujúceho, výseku slovenského národa, povedzme frustrovanej mladej inteligencie, ignorovaných citlivých ľudí s umeleckým talentom... - Ale keby som mal prečítať za sebou zborníky všetkých 30 ročníkov, tak sa celkom určite zbláznim alebo rovno obesím.