Prelomový pôst

11.04.2023

Na knihu som sa veľmi tešila (lebo téma, autor, anotácia...), v tomto prípade však u mňa, žiaľ, platila premisa veľké očakávanie = mierne sklamanie. Áno, súhlasím, že v duchovnom živote "je to vždy viac o tom, že vás niekto nájde", nie o tom, že vy niečo nájdete, ale ten Niekto si ma cez túto knihu veľmi nenašiel.

Jasné, v knihe boli aj myšlienky či postrehy, ktoré sa ma dotkli.
Napríklad: "Ľudia, ktorí sa snažia vyhnúť zmene seba samých (pozvanie, ktoré väčšinou prichádza cez pokorujúce sebapoznanie), sa vždy vydajú na ničivú cestu za snahou zmeniť svet, druhých alebo dokonca Boha."
Alebo: "Ak nás niekto nechce mať rád, nech robíme čokoľvek, vždy si to bude interpretovať tým najhorším možným spôsobom."
Či: "Ty si túžbou Boha. Boh túži cez teba a prahne po živote a láske skrze teba a v tebe. (...) Nemal by si také túžby, ak by po nich Boh netúžil ako prvý v tebe, pre teba a v tvojej osobe."

Inak sme sa však s autorom tentokrát trochu míňali; zdalo sa mi, že recykluje zo svojich starých kníh a tém (pár som ich v minulosti prečítala, možno sa k nim v horizonte najbližších mesiacov či rokov vrátim), že do pekných slov obaľuje samé banality a hlavne mi prekážal jeho medziriadkový postoj v štýle "objavil som Ameriku a keď pôjdete mojou cestou, zažijete stretnutie s Bohom, ktoré zmení váš život". Uznávam však, že môže ísť o moju scestnú interpretáciu a autor je v skutočnosti omnoho pokornejší, než sa mi skrze túto knihu javil.

Naozaj neviem, či je to knihou samotnou alebo tým, že som ju čítala v nesprávnom období/rozpoložení, určite to však nie je typ meditácií, ku ktorým sa mám chuť ešte vrátiť.