Rembrandt

Len nemnohí románopisci sa pokúsili napísať príbeh Rembrandtovho života, len málo ľudí si trúfalo preniknúť do citovo neobyčajne búrlivého a tragického života jedného z najväčších géniov ľudstva. Gladys Schmittová roky študovala existujúce pramene, roky zhromažďovala a usporadúvala historické a výtvarne historické údaje, no aby to všetko stmelila v umelecké dielo, na to potrebovala predovšetkým nevšednú tvorivú fantáziu. Súdiac podľa presvedčivosti, s akou opisuje domáce pomery v leydenskom mlyne, rafinované prostredie amsterdamských salónov či predsmrtné vízie osamelého maliara v jeho ateliéri, Gladys Schmittová túto tvorivú fantáziu má. Žiť pre Rembrandta znamenalo maľovať, všetko ostatné mu bolo vedľajšie. Nečudo, že bol jeho život samý konflikt: v rodine, v manželstve, s deťmi i so spoločnosťou. Jeho chudobná, puritánsky založená rodina mu zazlievala, že keď sa stal bohatým a uznávaným mužom, zabudol na ľudí i prostredie, z ktorého vyšiel. Oženil sa s bohatou krásavicou Saskiou, našiel u nej lásku, nie však istotu, akú by bol potreboval jeho rapsodický duch. Spolu s ňou ho po čase opustil aj úspech, keď už nechcel maľovať podľa vkusu meštiackej spoločnosti, ale chcel byť samým sebou. Stratil priazeň mocných tohto sveta, čo bolo začiatkom jeho finančného úpadku. Po smrti milovanej Saskie sa dlho zmieta v agónii smútku, no túžba po živote je mocnejšia. Slúžtička Hendrickje sa mu stane trpezlivou družkou, aby mohol dovŕšiť svoje životné dielo. Zneuznaný spoločnosťou, chorý a biedny klesá čoraz nižšie na spoločenskom rebríčku, no zrazu nastane akési znovuzrodenie: zmierenie s ľudským pokolením a potom, v jeho posledných obrazoch akási čudná, nadpozemská blaženosť, že prenikol do najskrytejších tajov umenia.... celý text