Rieka z raja
Richard Dawkins
Prečo sú stromy v lese vysoké, keď je na prvý pohľad jasné, že nízky strom má väčšie šance na prežitie? Prečo je pomer jednotlivých opačných pohlaví jedna k jednej, keď tak málo samcov stačí na oplodnenie mnohých samíc? Ako vznikol jeden z najgeniálnejších vynálezov prírody - oko? Prečo dedíme gény smrteľných chorôb? Kto bol naším posledným spoločným predkom, Adam či Eva? Ako sa začala replikačná bomba, ktorej hovoríme život? Aký je jej účel? "Rieka z raja" je na pozadí týchto otázok plná zaujímavých, niekedy znepokojujúcich príbehov zo sveta živočíšnej ríše.... celý text
Literatura světová Literatura naučná Věda
Vydáno: 1996 , Archa (SK)Originální název:
River out of Eden, 1995
více info...
Přidat komentář
Celá kniha je opäť nabitá veľkým množstvom zaujímavých informácií, ktoré Dawkins podáva tak, že aj napriek svojej zložitosti sa dajú jednoducho pochopiť. Opäť nám tu vysvetľuje myšlienku, že organizmy sú iba nositeľmi génov a ich úlohou je tie gény šíriť. Takisto na rôznych príkladoch vysvetľuje, ako evolúcia funguje – tým evolúciu bráni pred rôznymi náboženskými tvrdeniami (napr. tvrdenie, že niečo také dokonalé ako oko nemohlo vzniknúť postupne... no, mohlo).
Mne sa kniha čítala veľmi dobre, aj keď dá sa nájsť pár vecí, ktoré mi prekážali – napr. veľmi dlhé kapitoly, ktoré neboli rozdelené ani do nejakých výraznejších odstavcov. Tiež s niektorými „príbehmi“, o ktorých Dawkins píše, som sa stretla už aj v jeho predchádzajúcich knihách, napr. s tým o mitochondriálnej Eve, ale tak opakovanie matka múdrosti, nezaškodí si to znova osviežiť. Celkovo kniha splnila moje očakávania, dozvedela som sa opäť veľmi veľa nových informácií a určite si ich ešte niekedy opätovným prečítaním osviežim.
Po predošlých tituloch od Richarda Dawkinsa, som pravdepodobne naivne očakával kvalitnú dávku etológie/genetiky v koncepte objektívnej vedy, ale opäť...idem per idem*. Strácam nádej, že pán profesor zoológie dokáže napísať knihu "sine ira et studio"**, čo je základnou podmienkou teoretickej citlivosti v odbornej publikácií. Až príliš mnoho presakuje z autorovho nepokojného subjektivizmu do diela Rieka z raja a kompromituje jeho obsah. Dokonca zájdem tak ďaleko a dovolím si vysloviť domnienku, že Dawkins robí ateizmu medvediu službu. Totiž, po jeho úzkoprsých argumentoch a rigidných útokoch sa už aj ja viac prikláňam k "necizmu" Tomáša Halíka. Veľmi ma prekvapilo autorovo tvrdenie, že "doslovná pravda knihy Genezis" je preňho dostatočným dôkazom, že náboženstvo (asi teda to kresťanské) je kmeňový mýtus. Ja sa pýtam, kto a kde vyhlasuje, že kniha Genezis je doslovná pravda. Myslím, že každý priemerne inteligentný človek bez ohľadu na vierovyznanie vie, že Genezis je opus symbolicus. Ba čo viac, dielo bohaté na symboly, ktoré boli v mnohom prevzaté z mezopotámskych mýtov a ovplyvnené dobovým spoločenským zriadením (oko za oko, zub za zub), preto v ňom nachádzame akúsi črtu krutosti kresťanského boha. To je predsa zrejmé, ale nerozumiem kde to naštrbuje možnosť pripustenia existencie transcendentnej entity, napr. boha. Myslím, že autori biblie nemali ešte vedomosť prirodzeného výberu, či princípu dedičnosti tzn. vyprodukovali, čo ich "vedomosti" dovolili. Neustále sa odvolávanie na doslovné chápanie potopy, Adama a Evy, stvorenia sveta sa v mojom prípade stretlo s úsmevom. Autor: "Mnohí ľudia považujú za výstižné tvrdiť, že veda nie je nič iné ako moderné mýty našej kultúry." Toto vnímam už ako prestrelené, myslím, že keby som sa spýtal 100 náhodne okoloidúcich na stotožnenie sa s týmto výrokom, pozitívne by odpovedal možno jeden. Prečo teda autor začína kapitolu takýmto nezmyselným tvrdením? Považuje čitateľa za nekritického človeka bez schopnosti úsudku? Myšlienku opäť raz ďalej rozvádza do útoku na náboženské doktríny, ktoré vidí "len" ako mýty, ľudskú potrebu atď. Ja sa pýtam, veď v poriadku, tie doktríny nimi sú, ale čo chce teda Richard Dawkins dosiahnuť? Veď je to absurdné, pri dnešnom poznaní útočiť na transcendentno (subjektívnu spiritualitu človeka) vedou. Záverom ostávam v uvážení, že Dawkins blúdi v kruhu racionálnej obmedzenosti hnaný túžbou zbúrať vieru vedou, ale zároveň tým odkrýva akýsi vnútorný konflikt, ktorý sa zbytočne podpisuje pod "kvalitu" jeho publikácií.
* stále to isté
** bez emocionálnej predpojatosti
Řeka z ráje bylo mé čtvrté setkání s Dawkinsem (po Sobeckém genu, Božím bludu a Příběhu předka) a opět velmi dobré, byť nezvykle krátké. Ona délka (nebo spíš krátkost) je možná důvod, proč na mě Řeka z ráje působí jako jakýsi sylabus Dawkinsova díla a to jak po obsahové, tak po myšlenkové stránce, což je asi její největší slabinou. Potkává se tu totiž Dawkins vědec s Dawkinsem kreacionistobijcem, což by pro čtenáře znalého Dawkinsova díla nebylo nic divného, ovšem na úsporném rozsahu 160 stránek to místy působí nesourodě a rušivě. Ovšem odhlédnu-li od toho, pak jde opět o skvělou popularizaci s několika vrcholnými a strhujícími momenty jako například kapitola o citové indiferenci přírody a přirozeného výběru, jež neznají dobro ani zlo.
Autorovy další knížky
2009 | Boží blud |
1998 | Sobecký gen |
2002 | Slepý hodinář |
2011 | Největší show pod Sluncem |
2008 | Příběh předka |
Tak nevím, jestli jsem sám, kdo má problém s překladem. Připadá mi to spíše jako posloupnost přeložených slov, než přeložená kniha. Asi v tomto případě sáhnu po originálu.