Satori v Trenčíne
Lukáš Cabala
https://www.databazeknih.cz/img/books/44_/449741/bmid_satori-v-trencine-pmI-449741.jpg
4
38
38
Trenčín v akejsi neurčitej budúcej súčasnosti. Metro. Masy. Mrakodrapy. Leží toto mesto len v hlave autora? Alebo je skutočné? Ktovie. Žije v ňom Vincent, ktorý nehľadá lásku, no napriek tomu mu vstúpi do života. Zvláštna. Krehká. Mladá fyzioterapeutka Klára, ktorá mu veľmi pripomína masérku zo Sorrentinovho filmu. Možno si to neprizná ani sám pred sebou, no toto dievča zatrasie jeho každodennosťou. Je to zrejmé. A jasné. Láska. Skutočná, aj keď vymyslená, fiktívna, hoci ozajstná, prežitá, aj keď iba napísaná. Zdá sa, že sila imaginácie je niekedy mocnejšia než realita. Kniha bola nominovaná na Anasoft litera, získala Cenu čitateľov Knižnej revue v kategórii Debut roka 2020 a v Panta rhei Awards dostala Cenu knižných blogerov.... celý text
Přidat komentář
Nie som si istá, ako by toto prelínanie reality s predstavami fungovalo na dlhšom rozsahu, ale týmto cca 100 stranám murakamiovská atmosféra s autobiografickými prvkami pristala. A k tomu tie ilustrácie!
Debut nominovaný na Anasoft Literu.
Novela začíná tím, jak hlavní hrdina vzpomíná na jednu ženu a vzápětí potkává jinou - fyzioterapeutku, kterou se stydí oslovit, tak začne psát její “možný život”, kde se žena nejdřív po explicitní rape-y scéně rozejde s korejským boyfriendem, aby následoval šťastný život s hrdinou. Jako žena žijící v rape culture a patriarchátu mám hned všechny červený vlaječky nahoře a očekávám, že hlavní hrdina bude stalker, násilník nebo že se prostě stane něco hroznýho, ve stylu konceptu “elevating male bullshit”. Ovšem text se ubírá jiným, a nutno říct že dost zajímavým směrem.
V knize se totiž autor prolíná s hrdinou, text je ovlivněný jejich oblibou magického realismu, je nahuštěný kulturními odkazy a realita se v něm prolíná s představami a nespolehlivou pamětí a točí se v kruhu. Trenčín je tu velkoměsto s mrakodrapy a čínskou čtvrtí - ta asijská linka mi trochu uniká, asi mě i trochu štve hodně doslovná snaha nepopisovat v jejím rámci věci stereotypně, ale ilustrace Anny Cimy jsou fakt povedené a dávají tomu - aspoň pro mě - větší smysl.
Jazykově a obrazotvorně je to místy opravdu krásné, myšlenky motající se kolem vzpomínek a představ jsou silné a celé to polidšťuje a do reality (trochu) vrací hrdinova snaha zbavit se potíží spojených s rozštěpem. I když jde část kulturních odkazů mimo mě, nu jazz nemůžu vystát a vracet se pořád jen k beatnikům mi taky dnes už přijde trochu problematické, je to vlastně všechno hrozně dobře propojené a četlo se to skvěle. Pokud máte rádi magický realismus, Murakamiho, Atódu nebo finský podivno a knihy, který vás maličko nahlodají, jestli existujete, tak se vám to bude líbit.
Výborné. Tá hra s prelínanim fikcie a reality, zaobalená do kulís futuristického Trenčína ma veľmi bavila. Kniha má aj veľmi reálny rozmer v podobe citlivého náhľadu do života človeka s handikepom. Toto ja môžem. Satori baví obsahom, formou a s láskou sa pristupovalo aj spracovaniu knihy. Svieži závan v slovenských literárnych vodách.
Tomu hovorím literatúra! Útla kniha plná krásnych myšlienok a nenápadného humoru. Takto nejako som vždy túžil skladať slová do viet a budovať atmosféru. Autor sa zahráva s čitateľom, viackrát vstupuje do deja, skutočnosť a predstavy sa tu zlievajú dokopy. Každou ďalšou stranou chápete menej a menej, potom si chvíľu myslíte, že ste sa znovu našli a o pár minút už opäť zmätene listujete, či ste niečo nepreskočili. Nepamätám si, že by som bol niekedy taký spokojný po tom, ako ma niekto sústavne vodil za nos a niekoľkokrát so mnou vytrel podlahu.
S niektorými menami to mám tak, že sa mi pri nich automaticky vynorí určité priezvisko. Prečítam Vincent a hneď mi tam naskočí Vega s tvárou Johna Travoltu. Táto kniha to však zmenila, v mojej hlave začal dominovať Vincet Karela a stačilo mu na to 94 strán, vrátane ilustrácií. Mimochodom, veľmi podarených ilustrácií. Neviem, či si tak skoro znovu pozriem Pulp Fiction, momentálne mam náladu zostať ešte chvíľu v Trenčíne, previezť sa jeho metrom a vystúpiť niekde uprostred mrakodrapov.
Nepovažujem sa za puritána, ale dávam jeden bod dole za scénu, ktorá sa podľa mňa do knihy vôbec nehodila a nebola pre príbeh žiadnym prínosom. Tí, ktorí čítali, asi vedia na čo narážam.
9/10
Prečítal som to pomerne rýchlo, ale keď tak nad tým dumám, ani vlastne neviem, čo si mám myslieť. Zlé to nebolo, len také trochu zvláštne. Aký je rozdiel medzi spomienkou a predstavou? Takáto myšlienka mi ešte nenapadla, ale je na tom čosi. Určite by som si túto knihu nekúpil, nebola to moja šálka kávy, požičala mi ju kamarátka, ale som rád, že som si ju prečítal. Ktosi predo mnou poznamenal, že jeho druhá kniha, Jar v Jekaterinburgu sa páčila viac, tak to vo mne vzbudilo istú zvedavosť, že bych si to asi tiež rád prečítal, ale obávam sa, že kupovať si ju nepobežím. Inak, bol som z knihy dosť deprimovaný a smutný, našťastie nie dlho.
Krásne, originálne, svetové, snové, milé, úžasné, zimomriavkové, šťavnaté, farebné, slovenské dielo. Jedným slovom umenie.
Ako Trenčan som sa tešil na príbeh z môjho rodného mesta, ale ono vo výsledku tam toho mesta moc nebolo a mohlo sa to odohrávať kdekoľvek.
Autor iba rozprával ako je v Trenčíne a občas spomenul pár ulíc alebo miest.
Taktiež neviem, v akom období sa odohráva kniha, a podla mňa to nevie ani autor. Určite sa jedna aspoň o nejakú minimálnu budúcnosť, keď už sú všade tie mrakodraky. V tomto mi vadilo, že sa autor viac nepohral s prostredím a atmosférou. Trenčín nie je dostatočne veľké mesto na to, aby malo metro. Keď už, mohol autor použiť nejaký nadzemný vlak podobný tým v Japonsku. Taktiež používal kultúrne odkazy spred pár rokov. Ak už má mať Trenčín metro, asi to nebude o 10 rokov, ale skôr minimálne o 50. Ľudia o niekoľko desaťročí nebudú prirovnávať masérku k postave z artoveho filmu Mladosť od Sorentina.
Bolo by lepšie, keby autor radšej veci opisoval než odkazoval na ne. Tak by príbehu a postavám vdychol trochu život.
Inak bol ten príbeh zvláštny, ale to môže byť aj mnou, pretože magicky realizmus zrovna nemusím. Nie že by som odsudzoval autora, ale najviac zo všetkého rieši ráštep pery a pomaly každá druhá postava má s ním problém. Ešte aj ta banshee z Harryho Pottera na konci knihy. Nemusel by na to autor tak poukazovať, aj keď je to jeho vec, no prišlo mi, že je táto kniha sčasti autobiografická a že si autor rieši nejaké komplexy a neopätovanú lásku.
Čo je však na tejto knížke skvelé je grafické spracovanie a ilustrácie. V každej je ľahké spoznať Trenčín, no napriek tomu je iný, presne ako by si kniha priala a snažila sa ho vykresliť. Určite nimi Anna Cima knihe veľmi pomohla.
Určite sa nejedná o márnu knihu, len sa s ňou autor mohol viac pohrať.
Bohužiaľ, nepochopila som o čo autorovi šlo. Aká je pointa. :( A pritom Jar v Jekaterinburgu ma tak zaujala, že som hneď siahla po tejto knihe. Ilustrácie sú krásne.
Knihu a moje "ohviezdičkovanie" jednoznačne ťahá formát a ilustrácie. Ale inak príjemné prekvapenie, akurát začiatok ma miatol a je to trocha prestrelené čo do kultúrnych odkazov. Magický realizmus ma príliš neoslovuje, ale oceňujem, že do knihy autor neťahá folklórne prvky. Určite a rada si počkám na nový autorov počin.
Skutocne aj snove, vtipne aj hlboke, miestami trochu znepokojujuce. Hranice medzi fantaziou a realitou autor rozmazal, ale nezmizli.
Zamilovala som si Vincenta, jeho detsku cistotu, humor aj neistotu.
Tento kratky pribeh je jedinecny, podnetny a doplneny krasnymi ilustraciami.
Za mna jedno velke ANO.
Po prečítaní som mala chuť rozpriadať s autorom virtuálnu diskusiu, pretože otriasol mojimi zvyklosťami čitateľa. Fikcia nie je môj uprednostňovaný žáner, ale v tomto prípade nemožno Cabalu - autora ignorovať. Knihu som prečítala na jedno otvorenie a ilustrácie Anny Cima potešili viac, ako si vie vydavateľ predstaviť. Surrealizmus sa bravúrne mieša s realitou, špina so sofistikovanosťou a popri tom vám autor vsunie pod kožu myšlienky, ktoré budete dlho obracať v dlani...
Autor má prečítané pozoruhodné knihy, napozerané kvalitné filmy (napr. Sorrentov film Mladosť) a počúva naozaj dobrú hudbu, to všetko v knihe nenápadne podsunie čitateľom. (Btw – ďakujem za Fionu Apple, nejako mi ušla.)
A ešte čosi. Ľudia „s úvodzovkami“ nad hornou perou vidia dúhu inak. Neviem či krajšie, ale pravdivejšie určite. Aj keď autor, asi večný samotár, by to pred svetom nikdy nepriznal. Čítaj viac
Kratučká novela, z ktorej na vás dýchnu problémy človeka s rázštepom. Podľa názvu som očakávala rýdzo slovenské prostredie. No ocitneme sa aj v šikmookom (dusnom, ťaživom a s vyslovene nechutnou sexuálnou scénou) či (občas nasilu) v americkom. Neurčitosť toho, kde, s kým, prečo a či vôbec sa príbeh odohráva alebo len sníva v hlave rozprávača, snaha priblížiť sa obdivovaným (Kerouac, Kafka...), ako aj pseudointelektuálnosť tohto počinu ma veľmi neoslovili. V konečnom dôsledku vlastne ani neviem, čo bolo posolstvom knihy. Snáď to vie autor...
Štítky knihy
Autorovy další knížky
| 2020 |  Satori v Trenčíne |
| 2021 | Jar v Jekaterinburgu |
| 2023 | Spomenieš si na Trenčín? |
| 2023 |  Jeseň v lese |
Krásny Trenčín s metrom a mrakodrapmi, Vápeč hneď "za mestom". Tieto fiktívne predstavy, alternatívne reality sa mi vždy páčili a rozvíjali predstavivosť. Do toho príbeh ostýchavého knihovníka píšucom vlastné texty ako únik z reality či snaha dosiahnuť niečo, na čo si v skutočnom živote netrúfa. Prelínanie reality s predstavami, všetkých časov a priestorov, cyklenie, prepletanie s ázijskou kultúrou.
Čítalo sa s radosťou :)