Šče ne vmerla i ne vmre
Paweł Smoleński
https://www.databazeknih.cz/img/books/27_/277771/bmid_sce-ne-vmerla-i-ne-vmre-s1t-277771.jpg
5
25
25
Šče ne vmerla i ne vmre je živelný rozhovor, písaný v zhone, zahorúca, ako pokus zachytiť pulzujúci rytmus histórie, ktorá tak úpenlivo upriamila pozornosť na východnú hranicu Európy. Je to vášnivý rozhovor poľského reportéra Pawła Smoleńského s Jurijom Andruchovyčom, ukrajinským básnikom, prozaikom a hudobníkom, ktorý spolu s tisíckami ľudí protestoval na Námestí nezávislosti. Je to pokus o prehodnotenie vnímania národného úspechu a prehry, pýchy i predsudkov k susedom. Majdan, Janukovyč, Krym, Donbas, Putin atď. sú pojmy, ktoré minulý rok dominovali skoro vo všetkých európskych tlačových agentúrach. Slová tejto knihy boli písané v momente, keď boli oči celého sveta obrátené na Ukrajinu.... celý text
Přidat komentář
Už od prvej strany je cítiť, že to bude silná kniha. A aj je. Priznám sa, že o predchádzajúcich udalostiach na Ukrajine som veľa nevedela. Zachytila som, že tam prebehol akýsi Majdan, ale to bolo asi tak všetko. Až teraz som sa o tom (konečne) dozvedela viac. O tom, ako sa Ukrajinci zomkli a bojovali za svoj národ, za svoj štát. A ako ich veľa pritom zahynulo. Ale aj tak sa nevzdali, aj keď západný svet na to v podstate iba pozeral. Hlavne čítanie o protestoch mi prišlo veľmi zaujímavé a som rada, že som sa do tejto knihy pustila a dozvedela sa o tom viac. Ale ku koncu ma kniha trochu prestávala baviť, občas som sa v jednotlivých udalostiach strácala, miešali sa mi mená... ale je možné, že to bolo iba mojou nesústredenosťou. Napriek tomu ani trochu neľutujem, že som sa do knihy pustila, dala mi veľmi veľa nových informácii, ktoré sú hlavne v tejto dobe potrebné. Viac som sa dozvedela o tom, ako dlho už Rusko zasahuje do ukrajinských vnútorých záležitostí, aký pohľad na to mali už aj vtedy samotní Rusi... Je to strašné a v svetle prebiehajúcej vojny o to strašnejšie. Aj keď je to asi márne, tak dúfam, že túto útlu knihu si prečíta čo najviac ľudí.
„Keby nedajbože došlo k otvorenej vojne, nevydržali by sme ich agresiu. Ale pohltiť štyridsaťmiliónový národ nie je také jednoduché. Dokonca aj Putin sa môže zadusiť.“ (a snáď sa aj zadusí)
„Myslite na nás. Ukrajinský národ, a teraz nepreháňam, prelieva krv na obranu európskych hodnôt a spravodlivej spoločnosti. Verím, že to oceníte.“
Silná a autentická výpoveď o nedávnej minulosti Ukrajiny (oranžová revolúcia 2004, Majdan 2014). Kniha vyšla v roku 2014 a slová oboch aktérov rozhovoru sa neskôr ukazujú ako nadčasové. Žiaľ Andruchovyč situáciu v mnohom prognózoval správne. Len si kladiem otázku, akou formou slepoty trpeli po celý ten čas vo vzťahu k Rusku západní politici? Viac k tomu nemám čo napísať, radšej tu dám pár ukážok z rozhovoru spred 8 rokov.
„Dnes [2014] sa Rusko rozhodlo zhltnúť väčší kúsok. Keby nedajbože došlo k otvorenej vojne, nevydržali by sme ich agresiu. Ale pohltiť štyridsaťmiliónový národ nie je také jednoduché. Dokonca aj Putin sa môže zadusiť.“
„Rusko klame a hrozí, hrozí a klame, pričom to preplieta tirádami o mieri. Najkvetnatejšie o mieri rozprávajú diktátorské režimy. Európa to pozná dokonale. Nevie iba, čo urobí Putin. Zato Putin vie, čo vypasená a vystrašená Európa neurobí určite a takýmto spôsobom ten moskovský mamľas vyhráva tento konflikt.“
„Rusko sa o Ukrajinu skutočne zaujíma. Rusko sa postaví na hlavu a urobí šnúru vo vzduchu, len aby tú Ukrajinu znovu naučilo poriadku, odvrátilo z cesty do Európy, lebo to je koniec koncov srdce svätej Rusi. Len nechápem, ako možno so srdcom a svätosťou takto zaobchádzať.“
„Najdôležitejšia podmienka, aby bolo Rusko šťastné, znie: celý svet sa nás musí báť. Môžu mu nad hlavou praskať bičom, môže stavať lágre pre nelojálnych, môže byť chudobné, hladovať, Rusi môžu byť svojou vládou ponižovaní, ale ak sa svet bojí Ruska, znamená to, že je dobre.“
9/10
Pomaly si už ani neuvedomujeme, že tu bol nejaký Majdan. Čo sa pri tom slove na M ľuďom vybaví? Prekrútia očami s výčitkou, čo to zase vyťahujete...
Pri čítaní som cítil hanbu. Za to, že sa tej propagande podarilo, čo si zaumienila. A nakoniec sa jej podaril i to, že bez adekvátnej reakcie zostalo anektovanie Krymu.
Neobyčaný rozhovor rozhľadeného novinára s rozhľadeným, občiansky aktívnym spisovateľom, hudobníkom. O Majdane, o Ukrajine, o Rusku. Všetko je so všetkým prepojené.
Škoda, že som sa k tejto knihe dostal až teraz...
Živo si pamätám ako som pred dvoma rokmi sledoval priame prenosy z Majdanu. Bolo mi tých ľudí ľúto, ale istým spôsobom som im závidel. Nerozumel som veľmi prečo – silné momenty, boj za slobodu, spolupatričnosť? Úžasné, ale predsa len, zažiť by som to nechcel. Andruchovič však presne definoval to, čo som ja nevedel pomenovať. Majdan bol pre Ukrajincov moment, ktorý doslova vytvoril jednu generáciu. Stálo ich to veľa, ale možno to celé stálo za to. Bolo to niečo, čo dokázalo spojiť západ aj východ Ukrajiny a to nie je málo. Je to presne to, čo chýba tu, u nás. A kým sa vďaka tomu Ukrajina mentálne približuje Západu, u nás prebieha proces presne opačný – gangsterizácia a ohlupovanie.
Okrem pohľadu na Euromajdan spoza opony ponúka kniha aj názor liberálneho a prozápadného Ukrajinca na svojich krajanov, na vzťah Ukrajiny k Rusku a k Západu. Prináša informácie (od fungovania Doneckej kliky až po Janukovyčov zlatý hajzeľ), ku ktorým sa nedá dostať ani čítaním dennej tlače, ani odbornej literatúry. Získať sa dajú len počúvaním niekoho, kto si to prežil a stále musí prežívať.
Veľmi ma potešilo i celkom optimistické Andruchovyčove videnie budúcnosti. A tu musím zdôrazniť jedinú vec, ktorú mám chuť celému tomuto rozprávaniu vytknúť – Jura prezentuje svoju „konšpiračnú teóriu“ o tom, ako sa EU stavia k Ukrajine – keď im tam vládnu proruskí, je EU na nich sladučká, aby jej Ukrajina neušla príliš do náruče Moskvy. A keď vládnu proeurópski, EU na Ukrajinu kašle, nechce si Ukrajinu pustiť príliš blízko, alebo nebodaj vziať k sebe. Dôvody sú pochopiteľné, ale načo potom ťahať medové motúzy popod nos! Mám pocit, že Andruchovyč nehovorí to, čo si ozaj myslí, alebo je trochu naivný. Ono to totiž zjavne nie je žiadna „konšpirácia“, ono je to očividne presne tak...
Autorovy další knížky
| 2013 |  Izrael už se nevznáší |
| 2015 | Oči zasypané pieskom |
| 2015 | Irák. Peklo v ráji |
| 2015 | Šče ne vmerla i ne vmre |
v skratke povedané ešte som nečítal zlú knihu od Absynthu a táto nebola iná. V rozhovore jasne vysvetlené čo sa dialo a deje na Ukraine a čo tam aktuálne chcú Rusáci.