Sekerou a nožom
Peter Pišťanek , Dušan Taragel
https://www.databazeknih.cz/img/books/16_/165848/bmid_sekerou-a-nozom-Iux-165848.jpg
4
47
47
Druhé vydanie spoločnej poviedkovej zbierky literárneho dua Peter Pišťanek a Dušan Taragel Sekerou a nožom doplnené o poviedku Do práce, v práci, po práci, vždy spolu, v každom počasí. Zbierku tvoria literárne prvotiny, ktoré autori napísali buď spoločne, inšpirovaní slovenskou dedinskou prózou socialistického realizmu, zlými prekladmi z ruštiny, obľúbenými televíznymi seriálmi či vlastnými robotníckymi skúsenosťami, alebo samostatne, v duchu spoločnej poetiky, ktorú predstavuje paródia, drsný čierny humor, cynická hyperbola, rafinovaná brutalita a predovšetkým zábava.... celý text
Přidat komentář
Kúpil som aj prečítal v roku druhého vydania a odložil. Teraz som prečítal znovu, no nemyslím si, že sú tie poviedky až tak svetoborné. Iste, nájdu sa mnohé miesta veľmi zábavné i "závadné", no aj mnohé akosi zbytočné a jalové, bez ktorých by som sa dokázal zaobísť. Niektoré poviedky mi svojou formou pripomínajú tvorbu Danila Charmsa.
Ohľadom tejto knihy ma mrzí to, že som ju mala iba požičanú, a že ju nevlastním.
Zbožňujem ju!
výborná zbierka, celkovo asi trocha slabšia ako Mladý Dônč, ale aj tak vynikajúce. Samotná poviedka "sekerou a nožom" je však podľa mňa majstrovské dielo. Tak hlboko sa vžiť do kože niekoho iného, v tomto prípade "tuctového" manželského páru, to vie len málokto. Zopakujem, čo som napísal na inom mieste: odhliadnuc od úplne rozdielneho, oveľa surovejšieho literárneho štýlu, s porovnateľnou psychologickou razanciou - z ktorej behá mráz po chrbte - som sa stretol jedine u Dostojevského. Pišťánek je veľmi nedocenený autor. Tarageľ bohužiaľ touto schopnosťou zďaleka tak neoplýva. Usudzujem z toho, že poviedky čo napísal samostatne v tomto ohľade dosť zaostávajú.
Len tak popri citani inej knihy som chytil do ruky,a uz som nepustil. Autori popustili uzdu tvorivosti, bavili sa pisanim a vznikol... ani neviem ci to dokazem zhodnotit. Manifest zhovadilosti minulych cias, karikatury zivota jednoducheho cloveka pomleteho dobou. Vsetko sa meni, mozno za sto rokov to nik z dalsej generacie nepochopi, ale beznadej, drobne radosti, ruvanie sa o zdovodnenie svojej vlastnej existencie, to bude vzdy. Kniha ktora svojho casu rozputala vlnu nenavisti napr aj v diskusiach na martinuse, kde sa urazena cast obcanov dobreze nedozadovala spalenia tejto knihy a verejneho kamenovania autorov. Holt...asi trafili zilku aj dnesnemu proletariatu. Drsnych 5 hviezd.
Z tejto knihy to vyzeralo, že sa na Slovensku rodí autorská dvojica, niečo ako Iľf - Petrov. Poviedky každého z nich i tie spoločné sa dajú čítať dokola, zvlášť súdruha Bozonču som si obľúbila.
Rovnako ako ostatná Pišťankova tvorba, aj toto je výborná vec. Trochu som bol skeptický pri mene Dušana Taragela, ale po prečítaní jeho poviedok a poviedok napísaných spoločne s Pišťankom musím priznať, že neoprávnene. Taragelov štýl sa výborne hodí k Pišťankovmu a zároveň je svojský. Takže veľmi vyvážená zbierka poviedok dvoch výborných autorov.
Část díla
- Ako Emil Hačík dostal po papuli a ako sa on potom pomstil
- Ako sa Ďuro obesil
- Cudzinci v noci
- Do práce, v práci, po práci, vždy spolu, v každom počasí
- Hobem5ep!
Túto knihu som objavil v katalógu knižnice vďaka Rozprávkam pre neposlušné deti a zaujala ma obálka a bez toho, aby som si niečo zisťoval o obsahu. Viac ma bavili Pišťanekove samostatné poviedky so skvelým až čiernym humorom a iným typom prostredia ako väčšina poviedok v knihe. Spoločné poviedky sú často zaujímavé hrou s textom, takže aj keď bývajú dlhšie, čítajú sa rýchlo.
Bohužiaľ Taragelove samostatné poviedky boli pre mňa kameňom úrazu, lebo boli postupne ako na jedno kopyto. Chlap pracuje v nejakej komunistickej inštitúcii a robí prácu, ktorú väčšinou bytostne neznáša. Má nad sebou neschopného šéfa, ktorý by mal čoskoro skončiť a tak sú tu vyhliadky na kariérny postup. A ešte (ne)má doma ženu, s ktorou (ne)chce mať styk, alebo túži po inej (lepšej) žene, s ktorou chce mať styk. Sú tam asi 4 takéto poviedky a často koniec vyznieva do stratena a keďže nepatria k najkratším tá repetitívnosť bola pre mňa trochu ubíjajúca. Všetky neboli zlé, ale je z nich dosť cítiť, že často šlo o začiatky v písaní.