Sekerou a nožom přehled
Peter Pišťanek , Dušan Taragel
Druhé vydanie spoločnej poviedkovej zbierky literárneho dua Peter Pišťanek a Dušan Taragel Sekerou a nožom doplnené o poviedku Do práce, v práci, po práci, vždy spolu, v každom počasí. Zbierku tvoria literárne prvotiny, ktoré autori napísali buď spoločne, inšpirovaní slovenskou dedinskou prózou socialistického realizmu, zlými prekladmi z ruštiny, obľúbenými televíznymi seriálmi či vlastnými robotníckymi skúsenosťami, alebo samostatne, v duchu spoločnej poetiky, ktorú predstavuje paródia, drsný čierny humor, cynická hyperbola, rafinovaná brutalita a predovšetkým zábava.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Sekerou a nožom. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (7)
Kúpil som aj prečítal v roku druhého vydania a odložil. Teraz som prečítal znovu, no nemyslím si, že sú tie poviedky až tak svetoborné. Iste, nájdu sa mnohé miesta veľmi zábavné i "závadné", no aj mnohé akosi zbytočné a jalové, bez ktorých by som sa dokázal zaobísť. Niektoré poviedky mi svojou formou pripomínajú tvorbu Danila Charmsa.
Ohľadom tejto knihy ma mrzí to, že som ju mala iba požičanú, a že ju nevlastním.
Zbožňujem ju!
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Sekerou a nožom v seznamech
v Přečtených | 56x |
ve Čtenářské výzvě | 4x |
v Doporučených | 1x |
v Knihotéce | 35x |
v Chystám se číst | 7x |
v Chci si koupit | 3x |
Část díla
- Ako Emil Hačík dostal po papuli a ako sa on potom pomstil
- Ako sa Ďuro obesil
- Cudzinci v noci
- Do práce, v práci, po práci, vždy spolu, v každom počasí
- Hobem5ep!
Túto knihu som objavil v katalógu knižnice vďaka Rozprávkam pre neposlušné deti a zaujala ma obálka a bez toho, aby som si niečo zisťoval o obsahu. Viac ma bavili Pišťanekove samostatné poviedky so skvelým až čiernym humorom a iným typom prostredia ako väčšina poviedok v knihe. Spoločné poviedky sú často zaujímavé hrou s textom, takže aj keď bývajú dlhšie, čítajú sa rýchlo.
Bohužiaľ Taragelove samostatné poviedky boli pre mňa kameňom úrazu, lebo boli postupne ako na jedno kopyto. Chlap pracuje v nejakej komunistickej inštitúcii a robí prácu, ktorú väčšinou bytostne neznáša. Má nad sebou neschopného šéfa, ktorý by mal čoskoro skončiť a tak sú tu vyhliadky na kariérny postup. A ešte (ne)má doma ženu, s ktorou (ne)chce mať styk, alebo túži po inej (lepšej) žene, s ktorou chce mať styk. Sú tam asi 4 takéto poviedky a často koniec vyznieva do stratena a keďže nepatria k najkratším tá repetitívnosť bola pre mňa trochu ubíjajúca. Všetky neboli zlé, ale je z nich dosť cítiť, že často šlo o začiatky v písaní.