Škola slovanského symbolu
kolektiv autorů
Slovanské symboly – to sú vzory tradičnej výšivky, predmetov ľudovo umeleckej výroby a výzdoby domov, ako aj predmety, spojené so slovanskými bohmi. Chápanie symboliky zázračných predmetov pomáha porozumieť slovanskej mytológii, zvykom, tradíciám a znameniam. Načo potrebujeme poznať slovanské symboly? Slovanská symbolika je neuveriteľne bohatá. Hľaďte na výšivku, ktorou sa zdobí tradičný odev. Všetko v nej je premyslené, každý obrat vzoru, znak, vložený do celkového obrazu výšivky – všetko má svoj význam. Jednako, pre nezasväteného pozorovateľa je to jednoducho zastaraný spôsob výzdoby odevu, kde tajomstvo slovanských symbolov zostáva pred ním ukryté. Tu je niekoľko dôvodov pre spoznanie a osvojenie si slovanskej symboliky: pre pochopenie slovanských mýtov a legiend, ich vizuálneho vnímania, pre spoznanie svetonázoru našich dávnych Predkov, aby sme sa naučili čítať slovanské symboly na odevoch, domácich predmetoch, výzdobe domu, určovať účel rituálnych predmetov, aby sme si vedeli vybrať vhodný amulet pre seba aj svojich blízkych. Zdroje poznatkov o slovanskej symbolike Vznikajú spory ohľadne prameňov slovanských symbolov. Jedny zdroje pripisujú našim vzorom starodávne korene, vidia v nich zložité schémy, zobrazujúce usporiadanie sveta. Iné sa naopak s nedôverou stavajú k slovanským symbolom, dokonca aj k takým známym, ako Kolovrat alebo Hviezda Rodu, nazývajúc ich replikami. Kde je pravda? Stačí si pozrieť staré ručne šité odevy, bohato zdobené slovanskou symbolikou, ktoré sa zachovali na celom území slovanského sveta a presvedčíme sa o tom, že vznikla pred mnohými stáročiami. Staré mamy a starí otcovia, ktorí ešte vedia vyšívať a vyrezávať tradičné vzory, ich význam vôbec nespájajú s vesmírom, so zložitými výpočtami a ich pôvod nevysvetľujú zamotanými teóriami. Za pravé považujeme všetky slovanské symboly, s ktorými sa stretávame na zariadení domov, ľudovej výšivke, amuletoch, nájdených pri vykopávkach starobylých miest. Vysvetlenie hľadáme jednoduché, blízke prírode, spojené s našimi mýtami. Jednoduché však neznamená primitívne. Práve v jednoduchosti slovanského vzoru, v možnosti vysvetliť aj malému dieťaťu význam tradičných vzorov spočíva hlboká múdrosť. Ktoré slovanské symboly poznáme? Slovanské symboly môžeme rozdeliť do skupín rôznymi spôsobmi. Napríklad, podľa ich vzťahu k slovanským bohom. V tom prípade sa vedľa seba ocitnú Hromovník a Hromový Kríž ako aj kovaná sekerka. Obidva znaky sa otáčajú k slovanskému bohu búrky Perúnovi. Znaky môžeme rozdeliť aj podľa ich aplikácie. Vtedy rozdelíme slovanské symboly na tie, ktoré sa vyskytujú na oberegoch (ochranných amuletoch), alebo sú vyšité na odevoch, vyrezané na zariadeniach slovanských chalúp a nachádzajú sa na rôznych predmetoch. Napríklad, znakom Svaroga bude Hviezda Rusi s ostrými hrotmi alebo kladivo, symbol Boha-Kováča. Niektorí bohovia majú slovanské symboly, spojené s vyobrazením zvierat. Podobné znaky sa vzťahujú predovšetkým k Bohu Velesovi. Medzi jeho symbolmi nájdeme hadí kameň, pečať Velesa v tvare laby medveďa a vlka. Dokonca samotný znak Velesa v tvare prevráteného písmena «A» ktorý sa inak volá aj «býčia hlava».... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
symboly Slované, slovanství symbolika slovanská mytologie
"Zverina to je riadna bukvica." Na prvý pohľad nelogické tvrdenie, ale kto sa trochu hlbšie orientuje v problematike, pochopí. Rovnako aj táto brožúra je plná nelogickostí, prekrúcania, ale hlavne výmyslov. Už dlhšiu dobu čítam skoro všetko relevantné k slovanskej mytológii, pohanstvu a staroslovanskej viere, ale toľko "nových poznatkov" ako tu, som asi za celý čas v iných publikáciách a štúdiach ešte nenašiel. Jedine v knihe o staroslovienskej bukvici - tá tejto môže viac než konkurovať. Mám však taký pocit, že obe knihy vychádzajú z rovnakého zdroja.
A v čom je teda problém? Štandardne sa má za to, že o slovanskej mytológii, pohanstve a staroslovanskej viere máme iba minimum zaručene overených faktov. Ostatné sú dedukcie, hypotézy, komparácie a výmysly. Táto kniha však ide ešte ďalej - je to demagógia. Nemám nič proti románom a fantasy - kvalitná slovanská pohanská fantasy je úžasná vec. Ale toto sa snaží hrať na autentický zdroj, ale nie je ním. Uznávam, že slovanské výšivky, rezby a podobné remeslá majú bohatú ornamentiku, ale tváriť sa pri každom "symbole", že vieme presne čo znamenal je lož. Sú to výmysly a zavádzania naivne veriacich ľudí, ktorí chcú o viere svojich predkov zistiť viac.
Okrem tohto "dešifrovania symbolov" mi vadila kontaminácia a prisvojovanie si prvkov, ktoré s našou kultúrou nemajú veľa spoločného - spomína sa tu boh Ra a Hór, severský Odin a dokonca aj Donnarovo kladivo museli autori ukradnúť a použiť ho tu (áno, z Kyjevskej Rusi sú nálezy Perunových sekier a Donnarových kladív, ale na Kyjevskej Rusi boli ako Slovania, tak severskí Varjagovia - a s nimi Donnarove kladivá!)
Na druhú stranu, autori nepoužili veľa symbolov, ktoré sa buď reálne archeologicky našli alebo ktoré sa spájajú s novodobým slovanským pohanstvom, ako napríklad už spomenutá Perunova sekera v rôznych variantoch; ďalej symbol známy ako Svarga či rozeta, skrátka symbol evokujúci lupene kvetu; nenachádzame tu Perunov hromový symbol; a rovnako tu nenachádzame ani symbol rúk boha. Hlavne, že v knihe máme novodobo vymyslený symbol Velesa či keltský Triskel a keltský kríž!
Ak ste si mysleli, že doteraz poznáte takmer všetkých slovanských Bohov a Bohyne, mýlili ste sa. Autori vám predstavia promenádu novodobých pohanských božstiev, ako napríklad bohyňa Tara, bohyňa Divija, Čisloboh, boh Dogoda, Kvasur, boh Vij, boh Svjatobor, Kitovras, boh Tausen, bohyňa Nemezida alebo Kara. Ak ide o relevantné božstvá, poprosil by som autorov knihy o zdroje a pramene. Na druhú stranu, autori majú elementárne medzery, keď napríklad boha Prove(ho) spájajú s východnými Slovanmi, pričom zmienky o ňom sú od polabských Slovanov; boha Dažboga sprznili a vytvorili Dažďboha, ako keby tento boh mal darovať iba dážď a nič iné; z vodných bytostí beregíň, o ktorých sa veľa nevie, spravili ochrankyne zeme a priradili im kopu "zaručených" vlastností!
Dorazilo ma však to kvantum symbolov a ich názvov, ktorým ich autenticitu uverí iba hlupák: symbol Roženik, Duchobor, Kolodec, Ladinec, Bohovník, Rodovik, Gromovník, Grozovik, Kolard, Solard, Koľadník, Praščur, Jaščur, Ryžik, Soloň, Jarovrat, Ohňovik, Jarovik, Svaor, Svadobnik, Ratiborec, Svetoč, Rodimič, Ľutič, Olejar, Vodinec, Inoroh či Štitovnik.
Uznávam, že minulosť a vieru našich predkov treba ctiť a viesť k nej. Ale treba to robiť úprimne a priznať si, že máme iba čriepky, nie zaručené a siahodlhé odpovede na všetko. Preto takýto falzifikujúci a demagogizujúci prístup odmietam. Pôvodne som chcel dať knihe aspoň 1* za pekný vizuál, ale iba vizuálna stránka nezaručuje úspech. Z môjho pohľadu neodporúčam. A rozhodne neodporúčam tým, ktorí sa iba začínajú zaujímať o danú tému.