Škola slovanského symbolu přehled

"Zverina to je riadna bukvica." Na prvý pohľad nelogické tvrdenie, ale kto sa trochu hlbšie orientuje v problematike, pochopí. Rovnako aj táto brožúra je plná nelogickostí, prekrúcania, ale hlavne výmyslov. Už dlhšiu dobu čítam skoro všetko relevantné k slovanskej mytológii, pohanstvu a staroslovanskej viere, ale toľko "nových poznatkov" ako tu, som asi za celý čas v iných publikáciách a štúdiach ešte nenašiel. Jedine v knihe o staroslovienskej bukvici - tá tejto môže viac než konkurovať. Mám však taký pocit, že obe knihy vychádzajú z rovnakého zdroja.

A v čom je teda problém? Štandardne sa má za to, že o slovanskej mytológii, pohanstve a staroslovanskej viere máme iba minimum zaručene overených faktov. Ostatné sú dedukcie, hypotézy, komparácie a výmysly. Táto kniha však ide ešte ďalej - je to demagógia. Nemám nič proti románom a fantasy - kvalitná slovanská pohanská fantasy je úžasná vec. Ale toto sa snaží hrať na autentický zdroj, ale nie je ním. Uznávam, že slovanské výšivky, rezby a podobné remeslá majú bohatú ornamentiku, ale tváriť sa pri každom "symbole", že vieme presne čo znamenal je lož. Sú to výmysly a zavádzania naivne veriacich ľudí, ktorí chcú o viere svojich predkov zistiť viac.

Okrem tohto "dešifrovania symbolov" mi vadila kontaminácia a prisvojovanie si prvkov, ktoré s našou kultúrou nemajú veľa spoločného - spomína sa tu boh Ra a Hór, severský Odin a dokonca aj Donnarovo kladivo museli autori ukradnúť a použiť ho tu (áno, z Kyjevskej Rusi sú nálezy Perunových sekier a Donnarových kladív, ale na Kyjevskej Rusi boli ako Slovania, tak severskí Varjagovia - a s nimi Donnarove kladivá!)

Na druhú stranu, autori nepoužili veľa symbolov, ktoré sa buď reálne archeologicky našli alebo ktoré sa spájajú s novodobým slovanským pohanstvom, ako napríklad už spomenutá Perunova sekera v rôznych variantoch; ďalej symbol známy ako Svarga či rozeta, skrátka symbol evokujúci lupene kvetu; nenachádzame tu Perunov hromový symbol; a rovnako tu nenachádzame ani symbol rúk boha. Hlavne, že v knihe máme novodobo vymyslený symbol Velesa či keltský Triskel a keltský kríž!

Ak ste si mysleli, že doteraz poznáte takmer všetkých slovanských Bohov a Bohyne, mýlili ste sa. Autori vám predstavia promenádu novodobých pohanských božstiev, ako napríklad bohyňa Tara, bohyňa Divija, Čisloboh, boh Dogoda, Kvasur, boh Vij, boh Svjatobor, Kitovras, boh Tausen, bohyňa Nemezida alebo Kara. Ak ide o relevantné božstvá, poprosil by som autorov knihy o zdroje a pramene. Na druhú stranu, autori majú elementárne medzery, keď napríklad boha Prove(ho) spájajú s východnými Slovanmi, pričom zmienky o ňom sú od polabských Slovanov; boha Dažboga sprznili a vytvorili Dažďboha, ako keby tento boh mal darovať iba dážď a nič iné; z vodných bytostí beregíň, o ktorých sa veľa nevie, spravili ochrankyne zeme a priradili im kopu "zaručených" vlastností!

Dorazilo ma však to kvantum symbolov a ich názvov, ktorým ich autenticitu uverí iba hlupák: symbol Roženik, Duchobor, Kolodec, Ladinec, Bohovník, Rodovik, Gromovník, Grozovik, Kolard, Solard, Koľadník, Praščur, Jaščur, Ryžik, Soloň, Jarovrat, Ohňovik, Jarovik, Svaor, Svadobnik, Ratiborec, Svetoč, Rodimič, Ľutič, Olejar, Vodinec, Inoroh či Štitovnik.

Uznávam, že minulosť a vieru našich predkov treba ctiť a viesť k nej. Ale treba to robiť úprimne a priznať si, že máme iba čriepky, nie zaručené a siahodlhé odpovede na všetko. Preto takýto falzifikujúci a demagogizujúci prístup odmietam. Pôvodne som chcel dať knihe aspoň 1* za pekný vizuál, ale iba vizuálna stránka nezaručuje úspech. Z môjho pohľadu neodporúčam. A rozhodne neodporúčam tým, ktorí sa iba začínajú zaujímať o danú tému.