Sushi v dushi
Denisa Ogino , Eva Urbaníková
https://www.databazeknih.cz/img/books/11_/110824/sushi-v-dushi-110824.jpg
4
414
414
Skutočný príbeh Slovenky v krajine gejší, ryže a sakury. Niekedy sa musíte stať Japonkou, aby vás konečne muž miloval... Jedinečná knižka o Slovenke, ktorá prežila desať rokov v malom japonskom meste s manželom, ktorého ľúbila. S manželom, ktorý ľúbil ju. Ale spôsoby ich lásky boli také rozdielne, že sa aj s malým synom musela vrátiť domov... Čítajte neuveriteľne ľudskú sondu do japonskej kultúry vzťahov, čítajte o tom, že mentalita národov je silnejšia ako láska dvoch ľudí. Čítajte a spoznajte krajinu vychádzajúceho slnka očami Slovenky, ktorá pracovala a žila ako oni. Ako Japonci. V duchu ich tradícií, ich zvykov, ich spôsobu života. Spojenie skutočne prežitého príbehu a šikovného pera Evity Urbaníkovej sľubuje skvelý zážitok všetkým, ktorí vedia, že najlepšie knihy píše život sám...... celý text
Přidat komentář
Zápaďačka si prostě nemůže hrát na rodilou Japonku, všechny tyhle "já to zvládnu" fantasmagoričky by si to měly uvědomit.
Takže dobře jí tak no.
Nuda.
Denisa je velmi odvážná žena a přitom úplně "stejná" jako každá jiná. Jako každá jiná chce muže, kterého může milovat a být milována. Klobou dolů, co všechno zvládla a že dokázala odejít a čelit budoucnosti se synem míšencem na Slovensku.
Dobrá sonda do života japonců a zjištění, že všude je to, více méně, "stejné".
Taková dvouhubka na dovolené, kdy je vedro, že se dá být jen v bazénu nebo si číst a nechat mozek odpočívat.
Čtenářsky mi vadila neucelenost vyprávění, časté odbočky a přeskakování v časové linii.
Nicméně o tom to je. Životní příběh, který se opravdu stal. Nelze jej naplánovat předem.
Krásný a dojemný příběh.
Pořád jsem hlavní hrdince přála, aby se jí stalo něco dobrého. Komu jinému, když ne jí...
Psáno deníkovou formou, což mně osobně bylo příjemné. Sice je pravda, že autorka tak vyzradila hned na začátku, jak to celé skončí, ale vzhledem k tomu, že pro mě byl její příběh spíše podružný a šla jsem si hlavně pro info o Japonsku, tak mi to nikterak nevadilo :). Nicméně, když jsem si na konci vyhledala onen 11. březen, mělo to mnohem silnější emoční dopad.
Autorka popisuje život v Japonsku - zvyky, výchovu dětí, vaření jídla, chování lidí k sobě navzájem v rodině, manželství i zaměstnání. Na jednu stranu obdivuji tu jejich úctu, pokoru, disciplínu, ovládání a obětování se, na druhou stranu si nedovedu představit život bez takových projevů, jako je objetí nebo pohlazení. Manželství lidí z tak rozdílných kultur bohužel asi nemá moc šancí vydržet, a to se Denisa opravdu snažila. No holt jiný kraj - jiný mrav.
Příběhy paní Denisy, která to neměla v životě lehké. Však se to také někdy lehce nečte, když člověk ví, že jde o skutečný příběh. Na druhou stranu se člověk dozví hodně o japonské kultuře, která je pro nás prostě jako z jiné planety. Paní Denise přeji, aby se jí v životě dařilo.
Knihu jsem četla ještě kdysi na základce a přišla mi velmi objevná. Zpětně v ní vidím spíše velmi povrchní pojetí nám cizí a vzdálené kultury, která je v knize pojatá hlavně jako divná a úchylná "hentai". Je úsměvné, že je kniha tady na databázi zařazená v žánru naučné literatury.
Velmi dobře se mi četla a dozvěděla se více o Japonsku. O jejich zvycích, tradicích, kultuře a také kuchyni. Mnohé recenze píši o naivitě hlavní hrdinky Denisy, já to tak nevidím. Ale každý jsme jiný a situace řešíme po svém. Doporučuji
Silný a zajímavý životní příběh, který stál za přečtení, ale zasloužil by si lepší literární zpracování. Časově neuspořádaný děj knize výrazně neprospěl.
Musím se přiznat že zpočátku mi Denisa rozčilovala tím jak byla naivní...skoro jsem knihu chtěla odložit, ale na druhou stranu zvědavost poznat jinou kulturu mi nedala... Docela rychle jsem ji přečetla, přesto celkový dojem nebyl takový jak jsem čekala...
Perfektní čtení. Mám ráda suši a získala jsem nový pohled na Japonsko. A taky nový pohled na věc jako na kostku!
Denisa naivní byla, o tom není pochyb. Ale dá se to pochopit. Stejně jako se dá pochopit hledání ideálu a snaha lepit neslepitelné. Ovšem když je někdo nebetyčný č.... tak s tím nikdo nic neudělá.
Kniha se čte moc dobře, dozvěděla jsem se mnoho zajímavého o Japonsku a Japoncích. Naivita Denisy mě dost často vytáčela.
Na knihu jsem se těšila - zajímaly mě jejich zvyky a tradice. Určitě jsem se dozvěděla mnohé zajímavé a z tohoto hlediska mě kniha zaujala. Ale celkově se mi nečetla moc dobře. Zdálo se mi, že se hrdinka stále kvůli něčemu lituje a i když to neměla jednoduché, tak toho litování na mě bylo moc. Vadilo mi i zvláštní přeskakování děje do budoucna a zase zpátky...
Výborná knížka, která se čte skoro sama, autorka píše velmi čtivě. Japonsko mě velmi zajímá, již hodně toho o této zemi vím, a tak mě informace v knize ani nijak zvlášť nepřekvapily, ale i tak se mi to velmi líbilo.
POZOR, SPOILERY!!!
Velice poutava a ctiva kniha, kde jsem se dozvedela spoustu zajimaveho o teto vzdalene zemi a jeji kulture. A casto jsem nestacila zirat!
Konec byl pro me prekvapenim. Vim, ze my zeny proste mame tendence udrzet vztah, rodinu (zvlast s ditetem) za kazdou cenu. Ale cekala jsem, ze Denisa po tom vsem co o svem dnes uz snad byvalem manzelovi napsala, konecne sebere odvahu a posle ho do patricnych mist. Ale ona i po tom, co ji rekl, ze ji nemiluje, po vsech tech milenkach, problemech a dlouholetem odcizeni, po tom, co ji doslova odkopne - ona presto porad skemra, aby zustali spolu.
Snad ma ted muze svych snu, ktereho si zaslouzi a celou dobu jsem ji ho prala a preju.
Souhlasim s komentarem DK197. Lepe bych to nenapsala.
A jeste bych chtela dodat. At uz je toho na pribehu pravdiveho vice nebo mene - je jednoduche nam cizi narod odsoudit. Ale je potreba si uvedomit, ze pro ostatni zase muzou nase zvyky a tradice pripadat divne a odsouzeni hodne. Je treba se na na to opravdu divat s nadhledem a ponechat si to sve, ale zaroven mit otevrenou mysl a nechat osatatni, aby zili podle sveho. Na Japonsko rozhodne nezanevru.
Príbeh Slovenky Denisy Ogino, ktorá sa ocitne v Japonsku ako spoločníčka pre japonských mužov. Nie tak, ako si myslíme, ale naozaj len spoločníčka v špeciálnom bare, kde robia mladé ženy spoločnosť bez sexuálneho podtextu. Frustrovaní a vyčerpaní Japonci hľadajú spoločnosť žien, ktoré ich chvália, vyzdvihujú ich ego a odpovedajú na prihlúple otázky stále s úsmevom. A im za tieto "lichôtky" aj platia. Hrdinka si prechádza rôznymi peripetiami až si ju pod krídla zoberie osamelý starší japonský tútor. Učí ju zvyky, jazyk, vychutnávať novú stravu, pochopiť mentalitu až sa zaľúbi do mladého Japonca. Začína sa príbeh, ktorý predznamená vzostup aj sklamania, ktoré prinášajú rozdiely medzi tak odlišnými kultúrami. Tu spoznáva aj tienisté stránky života v Japonsku, diskrimináciu aj nepochopenie chýbajúceho pocitu lásky. Kniha je napísaná pútavo podľa autorkiných skutočných zážitkov. Televízny dokument o autorke je takisto výborný a dojímavý. Knihu odporúčam a po prečítaní si urobíte názor, že aj taká navonok dokonalá krajina vychádzajúceho Slnka, nie je až tak dokonalá.
Zapamätajte si jednu skutočnosť: najmúdrejšími ľuďmi na tejto zemi sú babky. Ani dedkovia to nie sú, ale babky. Viem, o čom hovorím a táto kniha to dokonca potvrdzuje:D Babky, babičky, ktoré obdivoval už Rajskij v Úšuste, opísal Solženicyn v Matrione... no skrátka babky sú tie skutočné poklady životnej múdrosti, majsterky v kráľovskej hre "Život v spoločnosti", všetko majú v malíčku, všetko ovládajú (vzťahy predovšetkým, ľudské motívy), vedia všetko, čo platí na každého v každej vekovej kategórii, a mňa to aj doteraz fascinuje a rada ich počúvam. Psychologičky:)
Bohužiaľ, ale sú veci, ktoré si fakt človek musí preskákať na vlastnej koži, asi to inak nejde, resp. sme všetci zraniteľní a slová nejakej babky pochopíme ako "slová", ich význam uniká v dôsledku nedostatku skúseností a môže tridsiatnik rozprávať, že zažil život troch ľudí, je scestovaný, takže všetko už zažil, manuálne zručný, takže už je boh, ovláda štyri jazyky, kvantovú mechaniku, už je múdry, a dvesto programov v PC, má všetko pod kontrolou. Ale skutočne hovno vie taký človek! Veľké hovno! Vrátane mňa, vrátane všetkých nás. Nemôžeme preskočiť vlastný život! Preto robíme chyby ako táto pani. Ukážkový príklad pouhej zamilovanosti, zábavy, vôni peňazí, pretože dajme si ruku na srdce, je lepšie byť v spoločnosti muža s peniazmi než bez peňazí a trápiť sa. Autorka určite nie je zlatokopkou, ale určite hralo dôležitú úlohu aj fakt, že ten človek mal peniaze a pomáhal jej udržať si až nadštandardný materiálny život - zábavu. Poteší, ak je to v nejakej udržateľnej miere a nevyužívanie, pretože ženy, ak už kalkulujú, verím, že kalkulujú v kontexte a teda myslia skôr na potomkov než na seba, a ich zabezpečenie, ako to pekne popisuje Tolstoj v postave Kitty v Anne Kareninovej. S chlapom, ktorý sa nevie ani o seba postarať, to asi pôjde ťažko, logika. Dar sem-tam poteší, káva, výlet, a čo ja viem, ale "kupovať" si spoločnosť ženy, nuž, takto uvažujú mnohí chlapíkovia. Tu si treba dávať veľký pozor, je jedno, odkiaľ je, v tomto sú muži na celom svete rovnakí. Pár darčekmi si zakúpiť ženskú spoločnosť. To je ich pravidlo, ktoré autorka neakceptovala, nevnímala v rámci zamilovanosti, bola zraniteľná, zaľúbila sa, to sa proste stáva, za to netreba odsudzovať. Často sa však "vyhovárala" na kultúrne odlišnosti, myslím však, že tu nešlo primárne o to, šlo o to, že to neboal žiadna láska. Ani náhodou. Japonsko/Slovensko nezohráva takú úlohu, aby podkopalo základy skutočnej lásky. Tu nešlo o žiadnu skutočnú lásku, ktorou sa môže pýšiť tak 10-20% párov na celej Zemi, zvyšok dobabrané životy, ktoré sa prenášajú na decká a tie opakujú s úpravami, ale opakujú a znovu dobabrajú sebe a druhým životy.. a tak dále, a tak dále, svet sa točí dokola, to isté... Autorka len hľadala kúsok šťastia, to sa dá pochopiť. Ostražitosť ale veľmi klesne pod bod mrazu v zamilovanej a teda v tej najzraniteľnejšej fáze života. Nemôže zase ale všetko pripisovať rozdielnostiam v kultúre, aj ten jej manžel mal dobabraný život rodinný, jej chyba je, že si veci neoverovala, porobila skrátka chyby, ktorým sa mohla vyhnúť, keby mala odvahu prestať sa v živote iba "baviť" a riešiť prozaickejšie veci. Neskôr to aj miestami popisuje.Tento stroskotaný vzťah je chyba oboch, nie jednej strany. Ja dnes viem, že si vyžaduje obrovské množstvo odvahy vyjsť z toho najmä pre ženu, ktorá je stále závislejšia od muža a nanešťastie uvažuje v kontexte, dáva vyššiu hodnotu a význam dôsledkom, ťažšie spracováva následky. Lepšie je zotrvať v naivite, privrieť očká. A všetci do jedného predsa chceme pohodlnejší, bezpečnejší, komfortnejší život. Kto ho nám dá najviac, ak nie blízky človek? :)
Jej skúsenosť ukazuje skutočnosť z knihy o Hneve, ktorá je uplatniteľná v dlhodobej a globálnej! mierke : muži sa riadia pravidlami, ženy sa riadia kontextom... tu nastáva kolízia... žena si na začiatku musí zistiť, aké sú tie jeho pravidlá, muž sa musí naučiť uvažovať v kontexte (čo sa týka vzťahov, nie práce)... samozrejme, o ich rodinách a zväzkoch predtým by mali vedieť, žiadne klamstvá, to je celé umenie... ľahko sa to hovorí? Lenže presne toto majú na myslí nielen psychológovia, ale aj naše babky. V krátkodobej mierke je zase dobre uplatniteľná transakčná analýza Erica Berneho, ktorá oboznamuje príčiny drobných každodenných kolízií. Pre niekoho tu splietam, lenže tieto vecičky vám poskytnú vysvetlenie na všetko, čo prežívate v toxických, nešťastných životoch, plných trápenia. Ženy zväčša zostanú v pekle, pre deti, neuvedomujúc si, že práve tie decká najviac trpia :D Muži serú na všetko, riadia sa iba pravidlami v prítomnosti, čo nemajú doma, prípadne toho majú až-až doma, tak idú "spasiť" dáku inú, hľadajú, dobývajú, prípadne sa viac zažerú do práce a oženia sa druhýkrát s ňou, možno milosrdnejšia príčina rozvodu :D Všetci sme v konečnom dôsledku veľmi smiešni :D Je to na smiech, lebo sa nič nemení za tie stáročia, v ničom sme nepokročili, max si ženy zlepšili trochu postavenie v spoločnosti riadenej stále mužmi.
Strýko Držgroš povedal super vetu, že práca buduje charakter. Preto kvitujem na autorke, že po tej hosteske začala naozaj budovať charakter a mala krajšie pracovné pozície. Inak kniha je síce na dve hviezdičky pre absenciu umeleckej hodnoty (veď ide o oddychovku), ale dám jej tri, veľa je tam zo života Japoncov, je to pridaná hodnota, nikdy ma to Japonsko nelákalo, ani po prečítaní veľkého množstva pikošiek ma to tam neláka. Viem, že od 19.storočia všetky systémy skopírovali z celého sveta, či školstvo, zdravotníctvo, inak som doteraz nič nevedela o nich, tak knižka vám trochu predstaví ich svet. Kultivovaným písmom:)
Hrdá Slovanka Michaela :D