Slzy a víno

Poviedky vo výbere Slzy a víno sú výrazné dejom či pointou, zvierajú srdce beznádejou lásky, silou intríg, zmarenými osudmi; šifrujú v sebe otázky o živote a smrti, dobre či zle, vernosti a zrade, váhe viny alebo neviny ... samozrejme všetko v pomeroch, ktoré vládli a v akých autori žili, pod prizmou ich pováh, záujmov, preferencií a spisovateľských schopností. Francúzsko v devätnástom storočí prežívalo nestále časy – nepokojné roky dozvukov revolúcie, napoleonské vojny, rôzne formy vlády a spoločenských zriadení ... pravdupovediac moje objektívne znalosti sú kusé, ale našťastie pre čítanie poviedok to nie je až tak podstatné. K pochopeniu súvislostí je však mimoriadne nápomocný doslov A. Vantucha a pre čitateľa, ktorý je off-line, ´Poznámky a vysvetlivky´ na konci.

Keď mám daný výber posúdiť čisto subjektívne, favoritmi sú Baudelaire a Maupassant; rovnako P. Mérimée, ktorého nepoznám. V tesnom závese za nimi je A. France a taktiež doposiaľ neznámy A. Daudet. Na opačnom brehu zostáva Stendhal, ten ma zase raz vôbec neoslovil.
Knižku dopĺňajú strašidelné a mne nezrozumiteľné ilustrácie Milana Laluhu.
Poviedky hviezdičkujem osobitne, k niektorým pripájam kratučký komentár – upútavku. :-)