Sny, deti, milenky
Jozef Puškáš
Jozef Puškáš sa v novej knihe Sny, deti, milenky vracia ku kratšiemu prozaickému útvaru, ktorým vo svojich dvadsiatich rokoch vstupoval do literatúry, k poviedke. Puškášova poviedka ostala náročná. Je logická, prekvapujúca v závere, drsná aj výsmešná, nekompromisná. Dejovo sa zväčša viaže na Bratislavu, a to na Bratislavu literárne málo známu, hoci súčasnú. Predstavuje vážny pohľad zrelého muža na seba, na spoločnosť, na vzťahy medzi ľuďmi, na životné prostredie. Nie je to teda hľadanie. Je to už na etickej báze vyslovený názor citlivo uvažujúceho umelca o súčasnom človeku. (záložka knihy)... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
1988 | Lampa s růžovým stínidlem |
1989 | Pět slovenských novel |
1981 | Přiznání |
2017 | Zlodej duší |
1985 | Sny, deti, milenky |
Na poviedkach je vidieť, že autor je filmový scénarista, sú silno obrazovo strihové, aj keď zamerané viac situačno-konverzačne než dejovo. Vzťah muža a ženy je hlavnou témou v troch z nich. "Don Juanovská" Dáma so psom ma od začiatku otravovala s hlúpym hrdinom a postava dobývanej Svetlany pôsobila takisto nesympaticky, no možno to bol zámer. Na prvý pohľad predvídavo spracovaný trojuholník v Semienkach vášne - profesor trubiroh, jeho nevyspytateľná žienka a na všetko ochotný študent prekvapí o to viac nečakaným mystérióznym záverom. Dovolenka s medúzou funguje ako dovolenkový náladový trojuholník zložený s virálnych asociácií. Deti a otcovia je mizantropická , humorná a najfilmovejšia. Posledná poviedka Sokoly krúžia nad mestom sa bohužial zmení z nádejnej apokalyptickej metafory na celkom obyčajnú dospelácky šedivú moralitku, naviac s pochybným posolstvom. Pochváliť musím kvalitné Kľúčikové ilustrácie.