Sny, deti, milenky recenze

Jozef Puškáš sa v novej knihe Sny, deti, milenky vracia ku kratšiemu prozaickému útvaru, ktorým vo svojich dvadsiatich rokoch vstupoval do literatúry, k poviedke. Puškášova poviedka ostala náročná. Je logická, prekvapujúca v závere, drsná aj výsmešná, nekompromisná. Dejovo sa zväčša viaže na Bratislavu, a to na Bratislavu literárne málo známu, hoci súčasnú. Predstavuje vážny pohľad zrelého muža na seba, na spoločnosť, na vzťahy medzi ľuďmi, na životné prostredie. Nie je to teda hľadanie. Je to už na etickej báze vyslovený názor citlivo uvažujúceho umelca o súčasnom človeku. (záložka knihy)... celý text