Spev sirén: Putovanie do srdca ukrajinskej vojny - Tomáš Forró | Databáze knih

Spev sirén: Putovanie do srdca ukrajinskej vojny

Spev sirén: Putovanie do srdca ukrajinskej vojny
https://www.databazeknih.cz/img/books/53_/535027/bmid_spev-siren-putovanie-do-srdca-ukraj-66017f302107b.jpg 5 23 23

Reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén predstavuje monumentálnu cestu do srdca ukrajinského konfliktu, ktorá sa vymyká bežnému mediálnemu obrazu tejto vojny. Podáva jej brutálne zemitý príbeh, ktorého ďalšie kapitoly sa píšu dodnes. Aj preto sa na ňu musíme začať pozerať inak. Bez ružových okuliarov, bez pátosu a mýtov, ktorými je opradená. Tomáš Forró pracuje na celej šírke frontovej línie, v bombardovaných mestách, medzi vojakmi v zákopoch i hladujúcimi civilmi odkázanými na humanitárnu pomoc. Z novinára sa postupne zmenil na humanitárneho dobrovoľníka a neskôr – na priameho účastníka bojových operácií. Kniha Spev sirén však nie je chronológiou bojov, ani výpočtom hrdinstiev či krutostí jednej či druhej bojujúcej strany. Je to bolestivo úprimná sonda do sveta za našimi východnými hranicami. Navštívime v nej všetky bojiská ukrajinského konfliktu, ktoré zažijeme očami ich priamych účastníkov. Či už ide o zanietených bojovníkov alebo dezertérov, kolaborantov a vlastencov, obetí bombardovania i tých, čo rabujú domy a rozkrádajú humanitárnu i vojenskú pomoc. Spoznáme život na územiach okupovaných ruskou armádou, dilemy obyvateľov miest, ktoré sa postupne menia na ruiny, aj vražedné operácie partizánov hlboko v tyle nepriateľa. Precítime hlad, zúfalstvo i bezmocnú nenávisť, ale tiež čriepky ľudskosti, spolupatričnosti a nádeje, ktorá prežíva aj tie najhoršie okamihy. To však zďaleka nie je všetko. Tomáš Forró vďaka dôkladnej práci v teréne prináša doteraz neznáme udalosti a informácie, ktoré ukážu príbeh ukrajinskej vojny z úplne novej perspektívy. Čo hľadali ruskí generáli v rádioaktívnych poliach Černobyľu? V čom pochybila tajná služba pri plánovaní invázie? A ako sa v tieni vojny mení celá ukrajinská spoločnosť? Aj o tom je reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén.... celý text

Přidat komentář

Deia
18.02.2025 5 z 5

Táto kniha je úžasná. Táto kniha je strašná. Je úžasne napísaná, pred autorom klobúk dole. Obdivujem jeho odvahu s akou sa vydával do miest, ktoré sú tak blízko frontovej línie alebo ktoré sú pod neustálym bombardovaním. Do Mariupola, do Charkova, do Záporožia a do mnohých ďalších miest a obcí. Ukazuje nám vojnu od jej prvého dňa, čo sa na Ukrajine dialo a deje, objasňuje mnoho vecí, napríklad čo ruskí vojaci robili v Černobyle. Alebo ako to (ne)funguje s humanitárnou a ďalšou pomocou - tam ma naozaj veľa vecí zarazilo, som si (naivne) myslela, že korupcia a úplatky a podobne pôjdu bokom, keď sa jedná o osud ich vlastnej krajiny. A táto kniha je aj strašná. Kvôli tomu, čo sa v nej deje. Za to autor, samozrejme, nemôže. Pri väčšine príbehov ľudí mi bolo veľmi ťažko. Neviem si predstaviť, aké to je sa zobudiť na zvuk padajúcich rakiet a potom to zažívať deň za dňom. Bez vody, bez elektriny, bez nejakej podpory. Cítila som zúfalstvo, že toto zažívajú ľudia, ktorí žijú za našimi hranicami. A koľko ich kvôli tomu zomiera za našimi hranicami. V 21. storočí. Autor knihu napísal tak, že aj napriek jej ťažkému obsahu sa veľmi dobre a rýchlo čítala, niekedy som naraz prečítala desiatky strán a ani som nevedela ako. Jediný menší problém som mala s časovými skokmi, mne by viac vyhovovalo, keby autorove cesty boli radené chronologicky. Ale to je len drobnosť. Táto kniha by mala byť povinným čítaním pre väčšinu obyvateľov Slovenska. Len škoda, že väčšina z nich si to nikdy neprečíta.

roman6788
03.01.2025 5 z 5

Ťažko som sa začítaval do tejto knihy, na koniec som ju dočítal relatívne rýchlo. Čo strana, to príbeh, niekedy aj viac. Čo strana, to katastrofa a tragédia. Čo strana, to iný dej. Tomáš Forró opisuje každodennú tvrdú realitu priamo z centra bojov. Je to strašné, ako každá vojna. Obvzlášť táto, ktorú máme za dverami a obvzlášť potom, čo predvádza naša vládna garnitúra.


empivarci
19.12.2024 5 z 5

„Analytikovo rozprávanie je plastickým opisom degenerácie administratívy v autokratickom systéme, ktorého vládcovia stratili kontakt s realitou. Svoje iluzórne predstavy a očakávania projektujú na celý mocenský systém – a tým ho znefunkčňujú. Každý takýto systém v nejakom zmysle znásilňuje pravdu a ohýba ju pre potreby udržania kontroly nad väčšinovou spoločnosťou. Keď však začne rovnaká logika platiť aj v jeho vnútri, je to začiatok jeho konca.

V momente, ako stovky ruských vozidiel a desaťtisíce vojakov prekročili ukrajinské hranice s úhľadne zloženými vychádzkovými uniformami, úlohou hľadať biologické laboratóriá a oslobodiť nadšený ukrajinský ľud trpiaci pod nacistickým útlakom, sa začal ich nerovný boj - nielen proti Ukrajine, ale v prvom rade proti empirickej realite.

Ten sa ešte nikomu nepodarilo vyhrať.“

--

Tuhle jsem na začátku roku vyhlížel jak úsvit pátého dne, protože když něco napíše Tomáš Forró, je to událost. Je neuvěřitelné, jakého reportéra světového formátu Slovensko zrodilo, resp. jakého ze sebe svojí tvrdou prací on sám udělal. Je to jeden badass motherfucker, který se po svých předchozích odvážných pobytech na druhé straně fronty (vizte knihu Donbas) tyhle poslední roky pohyboval snad po celé Ukrajině jako novinář, humanitární dobrovolník, ale taky jako účastník bojů.

O válce čtu denně a nevynechám snad jediný díl toho pořadu Ukraine: The Latest, který vůbec nechápu, jak britský Telegraph dokáže denně vyprodukovat. Přesto jsem byl na 600 stranách v úžasu – s takovým mistrovstvím a s takovou autentičností jsou napsané. A co je nejdůležitější, nechávají vás na věc nahlédnout ze všech stran, i z té odvrácené. Saša Duleba, který ví líp, než kdo jiný, to vyjádřil přesně: „Po prečítaní knihy sa mi vojna zvecnila, vidím ju bližšie. Nehovorím, že jej lepšie rozumiem, len ju vidím lepšie.“

Doporučuju vám sledovat i Tomášovy sítě a poslechnout si taky sérii „Za spevom sirén“ na podcastovém kanálu Absyntu, která vydání téhle knihy předcházela.

--

„To všetko je súčasťou prepracovanej a dômyselnej vojenskej stratégie, ktorá má svoje korene v Sovietskom zväze, no naplno bola rozvinutá až po jeho rozpade, keď si ruské velenie uvedomilo obmedzenia svojej armády. Jej podstatou je nekontaktný útok proti nepriateľskej kritickej infraštruktúre bez potreby nasadenia veľkých koncentrácií pozemných síl. Ako vysvetľuje americký profesor strategických štúdií Benjamin Jensen, je súčasťou ruskej donucovacej stratégie a manipulácie nepriateľa pomocou politického, ekonomického a vojenského nátlaku. „Jej logika je jednoduchá. Načo bojovať v zdĺhavom konflikte, keď môžete prinútiť nepriateľa vzdať sa pomocou zmesi strachu a pomsty?“

Táto doktrína sa v ruských učebniciach vojenstva nazýva SOPKVO, no vo svete je známa pod anglickým akronymom SODCIT. Doslova znamená, Strategické operácie na zničenie kriticky dôležitých cieľov a jej podstata spočíva v masových raketových útokoch, ktoré majú spôsobiť nepriateľovi také materiálne a psychologické škody, že ho prinútia zastaviť eskaláciu konfliktu na základe podmienok výhodných pre ruskú stranu. V teórii je pritom paradoxne jej súčasťou snaha minimalizovať civilné straty.

Keď však doktrínu SODCIT začali uvádzať do praxe ruskí generáli pred vojnou v Ukrajine napríklad v Sýrii, realita bola presne opačná. Ruské letecké útoky, koncentrované najmä na sýrske mesto Aleppo, sa zameriavali v prvom rade na civilnú infraštruktúru ako nemocnice, centrály mimovládnych organizácií a miesta, kde sa zdržiavalo čo najviac bežných obyvateľov.

V Ukrajine sleduje Rusko týmito útokmi podľa odborníkov najmä dva ciele: zničenie kritickej infraštruktúry na územiach, ktoré sa im nepodarilo dobyť, a rozpútanie takého teroru, že vede- nie krajiny stratí podporu decimovaného obyvateľstva a bude nútené kapitulovať.

Toto zbožné želanie v skutočnosti veľmi nefungovalo ani v prechádzajúcich konfliktoch a už vôbec nie v Ukrajine, ktorej spoločnosť sa od invázie zmobilizovala proti ruskej hrozbe významným spôsobom. Ruská kampaň teroru ich podporou nijako neotriasla - skôr naopak.

A tak sa počas mojich nasledujúcich ciest do Ukrajiny stanú rakety ničiace transformátory a motory samovražedných dronov vrčiace kdesi na oblohe neoddeliteľnou súčasťou tunajšej každodennosti. Hoci v menšej miere pokračujú dodnes, namiesto hromadnej paniky a povalenia svojej vlády si Ukrajinci jednoducho zvykli.“

tartan
13.07.2024 5 z 5

Koniec vojny na Ukrajine je stále v nedohľadne, hoci to mala byť len niekoľkodňová špeciálna operácia. Slovenský reportér Tomáš Forró ponúka vo svojej knihe Spev sirén unikátny a zasvätený pohľad do samého srdca rusko-ukrajinskej vojny, na obyčajných i neobyčajných ľudí a ich príbehy, ktoré tvoria nezameniteľné osobné čriepky tejto monumentálnej vojnovej mozaiky. Je to kniha, ktorá nedáva a ani nemôže dať odpoveď na všetky otázky, ale ktorá zatína veľmi hlboko, ľudsky a obnažujúco do všemožných aspektov tohto pretrvávajúceho konfliktu. Konfliktu, ktorý je stále neotočeným kľúčom do budúcnosti a závisí trochu aj od nás, ktorú budúcnosť nakoniec odomkne.

Vydavateľstvo Absynt ku knihe zároveň pripravilo aj seriu podcastov, ktorú si môžete vypočuť napr. tu https://open.spotify.com/show/1iRll35o2ZpIKWm3A6nApr?si=X3sEOwbLTO2H4Hk0NJPlKw

tomas1794
10.07.2024 5 z 5

Čtení této knihy pro mě bylo velice těžké. Ne snad proto, že by byla napsaná špatně, právě naopak, ale téma je velmi složité, emocionální, a přesto tak moc důležité. Od autora jsem četl všechny knihy, a tuto hodnotím jako nejlepší. Není to jen popis toho, co se stalo a děje, kniha vás doslova vtáhne do míst, o kterých vypráví, skoro jako byste cítili střelný prach, hořící dům a slyšeli dělostřeleckou palbu někde v dáli. Oceňuji i vyváženost knihy. Sice víte, na čí straně autor stojí, ale přesto se nebojí popsat i problémy, kterými Ukrajina trpí, a které musí vyřešit nebo o nich minimálně začít víc mluvit. Vřele doporučuji! Autor má ke knize i podcast s názvem Za spevom sirén. Znát hlas autora mi při čtení pomáhalo, jako bych ho slyšel ty řádky číst nahlas v mé hlavě.