Štátna (ne)bezpečnosť
Karol Urban
https://www.databazeknih.cz/img/books/32_/320657/bmid_statna-ne-bezpecnost-Riv-320657.jpg
4
2
2
Autor, vystupujúci pod pseudonymom, prináša po úspešnom titule “Sledoval som Dubčeka“ ďalšie svedectvá bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti. Ide o skutočné príbehy reálnych ľudí, ktorým z pochopiteľných dôvodov mená pozmenil, alebo vystupujú iba pod krycími iniciálmi. Pravda, ktorá nemusí voňať každému. Martin je jej bývalý dôstojník. Nemal politickú ani riadiacu funkciu. Jedinečnosť jeho výpovede spočíva v príbehoch, ktorých sa priamo zúčastnil v uliciach Bratislavy a Prahy. Je jeden z mnohých, vtedy mladých tridsiatnikov, tvoriacich súčasť mašinérie bezpečnostného aparátu štátu. Necítia sa však ako vrahovia ani kriminálnici. Milujú pravdu a sú kritickí k interpretáciám, ktoré vo svojej horlivosti pôsobia kontraproduktívne. Nemajú záujem na obhajobe, rovnako ani na prikladaní polienok nenávisti. Martin svoj príbeh nepovažuje za pekný, rozhodne však za pravdivý. Nebojí sa nikoho, pretože nikomu neublížil. Má šťastie na dobrú pamäť, spomienok mu ostáva dosť aj na tretiu knihu... Čitateľ sa dočká autentického, miestami drsného štýlu, ešte viac umocňujúceho obdobie normalizácie, v ktorom sa príbehy odohrali.... celý text
Literatura faktu Biografie a memoáry Politologie, mezinárodní vztahy
Vydáno: 2016 , Ecoletra.comOriginální název:
Štátna (ne)bezpečnosť (Spomienky eštebáka II.), 2016
více info...
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 2012 |  Sledoval jsem Dubčeka - Vzpomínky estébáka |
| 2016 |  Štátna (ne)bezpečnosť |
| 2019 |  Neskartované |
Štátna nebezpečnosť sa v zásade až tak moc nelíši od predošlej knihy Karola Urbana z názvom Sledoval som Dubčeka. V podstate dostanete to, čo ste dostali aj od predchádzajúcej, ale tentokrát sa bude jednať o prerozprávané zážitky od inej priamo zainteresovanej osoby, ktoré dal autor na papier, samozrejme, svojou vlastnou formou, ktorá sa od prvej knihy nezmenila, prípadne nezlepšila, ak vám zvolený štýl nevyhovoval.
Začiatok knihy bol možno slabinou, pretože namiesto toho, aby navnadil, mal tendenciu skôr odrádzať. Netvrdím, že bol zvolený nepatričný úvod, ale mohol byť aj funkčnejším. Autor má však blízko k vecným a obecným sklonom, ktoré s radosťou využíva. - Niekedy to nie je na škodu, dostanete sa viac do obrazu ak o tom nemáte žiadne povedomie. - Začína konkretizovať až v bode, kedy sa vrhá do popisu jednotlivých zážitkov, ktorých táto kniha obsahuje hneď niekoľko, v rôznom rozsahu. Úprimne, čakala som, že sa ich sem zmestí viac. Nie všetky vás upútajú, ale nájde sa tu dosť svetlých výnimiek, ktoré stoja obzvlášť za pozornosť. Poodhalia veci z rozmanitých častí života a fungovania vtedajších štátnych zriadení. Dokonca by sa dalo hovoriť až o nejakom presahu témy, ktorý milo prekvapí a nebude pôsobiť nemiestne.
Ak by som mala zrovnávať túto knihu s prvým dielom Karola Urbana, každá má niečo do seba a pritom je každá o trochu iná. Štátna nebezpečnosť sa snaží viac zamerať na konkrétne príbehy a menej zovšeobecňovať, preto je vďaka zvolenej zážitkovej forme čitateľnejšou. Nevýhodou bude zrejme fakt, že samotné prechody medzi jednotlivými spomienkami Martina sú "nešikovnejšie", resp. neodbornejšie pozliepané a nespôsobujú plynulý prechod, skôr strojovo nacvičený. Držia sa totiž jednotného vzorca zakončení a úvodov.
Osobne knihu radím do kategórie, dobre sa dozvedieť, ale stačí prečítať len raz.
A čo sa samotného záveru knihy týka, dá sa označiť za zámerne otvorený, nakoniec to tvrdí aj sám autor: „Má šťastie na dobrú pamäť, spomienok mu ostáva dosť aj na tretiu knihu...“.