Štátna (ne)bezpečnosť recenze

Autor, vystupujúci pod pseudonymom, prináša po úspešnom titule “Sledoval som Dubčeka“ ďalšie svedectvá bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti. Ide o skutočné príbehy reálnych ľudí, ktorým z pochopiteľných dôvodov mená pozmenil, alebo vystupujú iba pod krycími iniciálmi. Pravda, ktorá nemusí voňať každému. Martin je jej bývalý dôstojník. Nemal politickú ani riadiacu funkciu. Jedinečnosť jeho výpovede spočíva v príbehoch, ktorých sa priamo zúčastnil v uliciach Bratislavy a Prahy. Je jeden z mnohých, vtedy mladých tridsiatnikov, tvoriacich súčasť mašinérie bezpečnostného aparátu štátu. Necítia sa však ako vrahovia ani kriminálnici. Milujú pravdu a sú kritickí k interpretáciám, ktoré vo svojej horlivosti pôsobia kontraproduktívne. Nemajú záujem na obhajobe, rovnako ani na prikladaní polienok nenávisti. Martin svoj príbeh nepovažuje za pekný, rozhodne však za pravdivý. Nebojí sa nikoho, pretože nikomu neublížil. Má šťastie na dobrú pamäť, spomienok mu ostáva dosť aj na tretiu knihu... Čitateľ sa dočká autentického, miestami drsného štýlu, ešte viac umocňujúceho obdobie normalizácie, v ktorom sa príbehy odohrali.... celý text