Tá, čo sa vracia

Tá, čo sa vracia
https://www.databazeknih.cz/img/books/37_/377065/bmid_ta-co-sa-vracia-V1f-377065.jpg 4 262 262

Román o Arminute – tej, čo sa vracia, nás do svojej hĺbky vtiahne už na prvých stránkach, vo chvíli, keď rozprávačka zazvoní pred neznámymi dverami v jednej ruke s kufrom a s taškou plnou topánok v tej druhej. Otvoriť prichádza jej sestra Adriana s rozstrapatenými vrkočmi: nikdy predtým sa nevideli. Začína sa strhujúci a okúzľujúci príbeh o dievčati, ktoré zo dňa na deň príde o všetko: o pohodlný domov, najdrahšie kamarátky, bezpodmienečnú lásku rodičov. Trinásťročné dievča objavuje úplne nový a odlišný život. Dom je malý, tmavý, všade naokolo je plno súrodencov a na stole málo jedla. Je tam však Adriana, s ktorou spolu spávajú na jednej posteli. A je tu aj Vincenzo, ktorý sa na ňu pozerá ako na ženu, a v jeho samopašnom, ostrieľanom pohľade sa vie aj stratiť, aby sa opäť mohla nájsť. Aby dokázala prijať fakt, že sa jej dvakrát zriekli, musí sa vrátiť k svojej podstate. Donatella di Pietrantonio dokáže tento príbeh o vzťahoch matiek a dcér, zodpovednosti a starostlivosti vyrozprávať veľmi originálnym a expresívne silným spôsobom.... celý text

Literatura světová Romány
Vydáno: , Inaque
Originální název:

ĽArminuta, 2017


více info...

Přidat komentář

Radka_p
26.09.2018 5 z 5

Príbeh bol úryvkom alebo len krátkym úsekom zo života Arminuty (Tej čo sa vracia) a v tomto krátkom príbehu sa dalo nájsť čo ste len chceli, silný vzťah dvoch sestier ktorý je pre obe bezpečím, hľadanie seba vo vzťahu k matke ktorá sa hlavnej hrdinky vzdala ako batoľata a tiež vo vzťahu k druhej matke ktorá sa jej vzdala ako pubescentky. Dej dotvára prostredie Talianska, kde hrdinka prechádza z bohatej prominentnej rodiny karabiniera do chudobnej rodiny, kde zaváhanie pri večeri, stojí prázdny žalúdok až do rána. Mala som veľkú chuť čítať túto knihu, no zároveň som sa brzdila lebo to môže byť kniha pokojne aj na jeden dlhý večer.

adorjas
24.06.2018 5 z 5

Mňa tie talianske súčasné autorky proste bavia až tak, že zabúdam pri čítaní na okolitý svet. Autorka môže v ledačom pripomínať slávnejšiu kolegyňu Elenu, a isté motívy sa tam objavujú podobne ako v neapolskej ságe, viď zvláštne vzťahy matky a dcéry, chudobné prostredie, z ktorého sa dá vyšvihnúť "len" učením, a podobne. Táto autorka píše surovo, citlivo a bez ostychu priznávam, že by som privítala, ak by kniha bola dlhšia a hovorila o ďalšom vývoji postáv.

Veľmi sa mi páčilo to, že motív druhej matky zostal nevysvetlený, prečo sa zbavila Tej, čo sa vracia...Ja mám svoj tip a čo vy? :)