Tažení Alexandra Velikého
Flavios Arrianos
https://www.databazeknih.cz/img/books/21_/214208/mid_tazeni-alexandra-velikeho-214208.jpg
4
34
34
Arriános se narodil v řeckém městě Níkomédeia v Malé Asii poblíž Bosporu někdy kolem roku 95 n. l. Byl žákem bývalého otroka Epiktéta, jednoho z mála významných filozofů této doby. Zároveň měl to štěstí, že byl současníkem císaře Hadriana, proslulého svou přízní ke všemu řeckému.... celý text
Přidat komentář
Myslím, že se to nedá vůbec srovnávat s většinou knih o válkách, dobývání apod. Velmi čtivé, zajímavé, všechno je vylíčeno v nejlepší a nejčtivější míře. Všechny bitvy jsou popsány mistrně čtivě, takže člověk může konečně opravdu ocenit Alexandrovu genialitu a neunudí se u toho k smrti! Samotná postava Alexandra je skvěle popsaná. Měl se Arrianos rozepsat ještě trochu trochu víc, ještě by se tam toho vešlo víc z Alexandrova života :) Je z toho poznat, že Arrianos, byv sám vojákem, dokázal vše skvěle ocenit a popsat.
Prečítal som o Alexandrovi veľa, ale toto je asi to najlepšie. Strhujúcim spôsobom opísal nielen Alexandrove bitky a víťazstvá, ale čo to aj z osobného života a povahe Alexandra. Sám vraví, že Alexandrovi často nadŕžal, ale občas ho aj tvrdo kritizoval. Sám sa samozrejme ťaženia nezúčastnil, ale čerpal od autorov, ktorý na ňom boli prítomní. Tím, že čerpal z viacerých zdrojov, bol schopný si skutočnosti overovať, alebo aspoň porovnávať. Najväčšou výtkou Arrianosovi ale zostáva jeho obrovské preháňanie počtov - bitky pri Gaugaméle sa určite nezúčastnilo milión Peržanov. Sto tisíc? Určite mohlo. Viac? Pravdepodobné. Ale milión ani zďaleka. Aj na iných miestach uvádza desiatky tisíc obetí na strane nepriateľa a len jednotky či desiatky obetí na strane Macedóncov a spojencov. To je nepravdepodobné.
Kniha sa číta dobre a myslím, že je vhodná aj pre ľudí neznalých Alexandra. Zobrazuje jeho osobu z mnohých uhlov, ako vojaka, milovníka pitiek a jedla, neuveriteľne schopného veliteľa, ako kráľa, ktorý sa aj k najnižším choval čestne, ale ktorý neváhal trestať neprávosti. Ukazuje Alexandra ako najväčšieho človeka svojej doby, ale zároveň ukazuje pomalý rozklad jeho osobnosti a morálky. Ak prižmúrite oči nad niektorými nedostatkami, tak táto kniha je majstrovské dielo.
perfektne zvládnuté a do detailov opísané ťaženie Alexandra Veľkého. Venuje sa iba obdobiu Alexandrových ťažení, od bitky pri Graniku až po indické ťaženie a jeho smrť. Arrianos žil pred takmer 2000 rokmi, ale spôsob, akým opísal Alexandra, je dychberúci a nemuseli by sa zaň hanbiť ani moderní autori zaoberajúci sa osobou Alexandra. Vyobrazil zo zo všetkých uhlov, ako neľútostného dobyvateľa ale aj ako človeka s veľkým srdcom, ktorý dokázal odpustiť nepriateľom, ako milovníka a ničiteľa, ako najväčšieho človeka svojej doby.
Kniha, která se čte náročně s ohledem na chybějící časové určení. Jde o neustálé přechody z bitvy na bitvu, autor se méně věnuje osobnímu životu a dalším okolnostem jednotlivých postav, Alexandrovy družiny, protože je to také spis o ,,tažení,, ne jakou má kdo historii. Podle mého názoru jde o nejvíce věrohodný spis, jelikož autor používá dva zdroje, jak Ptolemaiova, tak Aristobúla a dokáže dát nestranný názor, ikdyž v nějakých kapitolách přece jen jde vycítit, že Arriános je Alexandrovým fanouškem.
V rámci antických autorů je to docela čtivé dílo, a byť psáno po staletích od popisovaných dějů i dost objektivní. S dneškem to samosebou nelze srovnávat - kdo to chce číst, měl by mít už nějaké znalosti o Alexandrovi z dnešní literatury či minimálně ze Stonova nedávného filmu. Pakliže jste těmito základními fakty vybaveni (a neztratíte se tudíž aspoň z základních místech a postavách), pak vás snad může Arriánovo dílo mile překvapit a obohatit. Já to tak měl.
Příběh o Alexandrovi, který vás ale nedonutí plakat. I přesto, že by si někdo tak výjimečný několik slz zasloužil i po tolika letech, co už nechodí po této zemi.
A teď trochu konkrétně. Kniha je napsaná velice věcně, což se určitě pro studium Alexandrova života hodí. Co mi ale často hodně chybělo, bylo bližší časové zařazení. Nejsem odborník, ale když se podkováváte pod hradbami při obléhání, asi to trvá déle než pár hodin. Tady je popsáno, že prostě tuto techniku použili, a jako by se tak stalo hned. Taky pokud budete číst, zjistěte si převody jednotek. Ať víte, když je řeka široká čtyřicet stádií, kolik to je.
Co se týče níže zmíněné výtky ohledně toho, že by obdivovatel neměl psát o svém idolu, myslím si, že Arriános se snažil vesměs držet podstaty a některé Alexandrovy činy dokonce výslovně neschvaloval. U těch, které naopak přijímal i přes obecnou kritiku, mi zase přišlo, že tam byl dobře vystižen dvojí pohled na věc. Rozhodně mi to přišlo dobře uvedené do souvislostí, takže to bych určitě Arriánovi nevyčítala.
I když to pro mě byl člověk toužící po moci, slávě, dobývat, bylo mi ho na konci knihy líto, že si nesplnil sen, až tak cílevědomého ho představila tato kniha. Pro jiné vítěz, největší vojevůdce, pro sebe jen člověk na půli cesty.
Inu, největší fanoušci číslo jedna, by asi neměli psát knihy o svých idolech. Navíc je to skoro pořád to samé, přesun, boj, výhra, vůdcova genialita. Nakonec jsem to přestal brát jako nějaký historický životopis a četl to jen jako příběh jedné postavy (ono to vlastně nic jiného ani není). Kupodivu jsem pak začal objevovat i zajímavé okamžiky. Alexandr byl v podstatě takový řecký Hitler v kapesním vydání. Možná, díky obdivu autora, občas trošku humánnější (ale věřte největšímu fanouškovi číslo jedna, když mluví o svém idolu). Autor se to sice snažil tu a tam napravit obecnou kritikou, ale nakonec to stejně všechno zkazil úplně posledním odstavcem (30 část VII knihy). Ale jo, nakonec to nebylo zase až tak špatné.
K Arrianovu dílu jen tolik: Jmenovaní autoři z jejichž spisů Arrianos vycházel - mimo Megasthena a Eratosthena, autorů 3. stol. př. n. l. - byli přímými účastníky tažení a tudíž vycházel z předpokladu nejpřesnější autentičnosti. Přesto si byl vědom, že i přítomnost nemusí znamenat zcela pravdivý popis, nevyjímaje, nadsazenost, zveličenost a zkreslenost v rámci vytvoření kultu. Pokud se chtěl Arrianos co možná nejvíce přibližit faktům, jinou možnost v dostupných informacích po tak dlouhé době ani neměl.
Alexander Veľký, staroveký panovník, ktorý v štvrtom storočí pred naším letopočtom dobil významnú časť civilizovaného - aj neznámeho - sveta. Išlo o územia dovtedy nevídané, niektoré známe iba prostredníctvom mýtov. Perzia, Egypt, Afrika, Ázia, India - čo stret, konflikt a diplomacia, to víťazstvo, ktoré si zapísal na svoje konto Alexander Veľký. Nie je preto prekvapivé, že udalosti tohto neuveriteľného životného príbehu, osud, ktorý sprevádzal Alexandra sa po istom čase - ústnym ale aj písomným podaním - menil postupne v mýtus a legendu. Mení sa pomer, množstvo aj obsah činov. Arriános sa rozhodol zrekonštruovať jeho život od smrti jeho otca až po jeho vlastnú, teda pokúsil sa triediť medzi realitou a fikciou.
Medzi autorom a udalosťami, ktoré opisuje sa rozprestiera priepasť 400 rokov, a hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že táto priepasť je natoľko bezodná - nezabúdajme, že sa nachádzame v staroveku - že pokus oddeliť skutočné udalosti od mýtov, legiend a neprávd, je takmer nadľudský čin. Avšak netreba zabúdať, že Arriános mohol mať prístup k viacerým literárnym zdrojom ako napríklad dnes my. Čerpal primárne z dvoch zdrojov, ktorých autori mal blízko k Alexandrovi. Tieto viaceré zdroje potom skúma, preveruje ich hodnovernosť a často podáva aj viaceré alternatívne verzie, pričom analyzuje prečo tá či oná verzia je skôr pravdepodobnejšia.
Nejde o štandardný formát životopisu, ktorý by zachytával celý život. Kniha zachytáva vojenské ťaženia Alexandra, analýzu jeho krokov, stratégie, diplomaciu, ktorá kriticky nahliada na rozhodnutia, úspech ale aj zlyhania. Pohľad Arriánosa mi príde dostatočne odosobnený, nezaujatý a spravodlivý, keďže hodnotí aj zlé rozhodnutia, konania, ktoré vytvárajú plnohodnotný obraz o tomto vládcovi, a poukazujú na to, že nebol neomylný.
jeho šikovnosť stratéga, dobrého-spravodlivého kráľa, a ešte lepšieho diplomata je úchvatná (vedel vystihnúť moment kedy bola výhodnejšia dohoda, kedy kapitulácia bez násilia, kedy urobiť ústupok, kedy si žiadať ešte viac a kedy je prospešné riešiť situáciu šikovnou diplomaciou - hoci aj prostredníctvom uzavretia manželstva s rodinnou príslušníčkou vládcu s ktorým niečo riešil). Počas kampane sa stretáva a bojuje s rôznymi panovníkmi a kráľmi často proti početnejšej presile. Nezabudnuteľné súboje s Mnemonom, Dareosom, Béssosom, či Porosom, sú písané takou ľahkosťou, ktorá miestami pripomína populárno-náučný žáner - samozrejme v rámci starovekej literatúry. Tým chcem povedať, že je to prístupné aj pre čitateľov, ktorí nemajú skúsenosti s podobnou literatúrou - alebo minimálne českého prekladu som mal taký pocit. Určite sa to dá stráviť ľahšie ako napríklad Thúkydidés a jeho Dejiny peloponézskej vojny.
Pri komentovaní starovekej literatúry rád používam frázu ,,časová pasula. A Arriános nebude výnimka. Je to časová kapsula prostredníctvom ktorej sa vieme vcítiť do čias dávno minulých, vieme sa premiestniť späť v čase a navnímať akým spôsobom premýšľali ľudia, aké mali motivácie, akými hodnotami žily a aby som znova a znova precitol (možno až zromantizovane) že medzi nami a nimi zase nie je až taký veľký rozdiel. Preto považujem Tažení Alexandra Velikého za dobrý štart, zoznámenie sa s Antickou literatúrou. Medzi autorom a udalosťami, ktoré opisuje sa rozprestiera priepasť 400 rokov, a hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že táto priepasť je natoľko bezodná - nezabúdajme, že sa nachádzame v staroveku - že pokus oddeliť skutočné udalosti od mýtov, legiend a neprávd, je takmer nadľudský čin. Avšak netreba zabúdať, že Arriános mohol mať prístup k viacerým literárnym zdrojom ako napríklad dnes my. Čerpal primárne z dvoch zdrojov, ktorých autori mal blízko k Alexandrovi. Tieto viaceré zdroje potom skúma, preveruje ich hodnovernosť a často podáva aj viaceré alternatívne verzie, pričom analyzuje prečo tá či oná verzia je skôr pravdepodobnejšia.
Nejde o štandardný formát životopisu, ktorý by zachytával celý život. Kniha zachytáva vojenské ťaženia Alexandra, analýzu jeho krokov, stratégie, diplomaciu, ktorá kriticky nahliada na rozhodnutia, úspech ale aj zlyhania. Pohľad Arriánosa mi príde dostatočne odosobnený, nezaujatý a spravodlivý, keďže hodnotí aj zlé rozhodnutia, konania, ktoré vytvárajú plnohodnotný obraz o tomto vládcovi, a poukazujú na to, že nebol neomylný.
jeho šikovnosť stratéga, dobrého-spravodlivého kráľa, a ešte lepšieho diplomata je úchvatná (vedel vystihnúť moment kedy bola výhodnejšia dohoda, kedy kapitulácia bez násilia, kedy urobiť ústupok, kedy si žiadať ešte viac a kedy je prospešné riešiť situáciu šikovnou diplomaciou - hoci aj prostredníctvom uzavretia manželstva s rodinnou príslušníčkou vládcu s ktorým niečo riešil). Počas kampane sa stretáva a bojuje s rôznymi panovníkmi a kráľmi často proti početnejšej presile. Nezabudnuteľné súboje s Mnemonom, Dareosom, Béssosom, či Porosom, sú písané takou ľahkosťou, ktorá miestami pripomína populárno-náučný žáner - samozrejme v rámci starovekej literatúry. Tým chcem povedať, že je to prístupné aj pre čitateľov, ktorí nemajú skúsenosti s podobnou literatúrou - alebo minimálne českého prekladu som mal taký pocit. Určite sa to dá stráviť ľahšie ako napríklad Thúkydidés a jeho Dejiny peloponézskej vojny.
Pri komentovaní starovekej literatúry rád používam frázu ,,časová pasula. A Arriános nebude výnimka. Je to časová kapsula prostredníctvom ktorej sa vieme vcítiť do čias dávno minulých, vieme sa premiestniť späť v čase a navnímať akým spôsobom premýšľali ľudia, aké mali motivácie, akými hodnotami žily a aby som znova a znova precitol (možno až zromantizovane) že medzi nami a nimi zase nie je až taký veľký rozdiel. Preto považujem Tažení Alexandra Velikého za dobrý štart, zoznámenie sa s Antickou literatúrou.