Tono-Bungay

Už na prelome storočia sa slovenský čitateľ mohol oboznámiť s viacerými prekladmi anglického románopisca, poviedkára a žurnalistu, otca science fiction — Georga Herberta Wellsa. Wells patrí nielen medzi najprekladanejších anglických autorov, ale zaraďuje sa aj medzi najplodnejších autorov, napísal niečo vyše 100 diel. Umelecká reputácia Wellsa sa zakladá na utopických a fantastických románoch a na realistických románoch, charakteristických svojou drobnokresbou a sociálnou kritikou. Tono-Bungay je jedným z Wellsových realistických románov zo stredného obdobia tvorby, v ktorom sa ukázal ako výborný kronikár neskoroviktoriánskeho a eduardovského Anglicka. Obraz sveta z prelomu storočia vystupuje v románe Tono-Bungay o to živšie a vierohodnejšie, že sa zakladá na vlastnej trpkej skúsenosti autora. Spočiatku úsmevný až satirický príbeh ľudskosti nadobúda spoločenskokritický postoj, keď odhaľuje dravosť kapitalistického podnikania. Mladý hrdina George Ponderevo sa nechce zmieriť so svojím spoločenským postavením a usiluje sa postúpiť vyššie neúnavným úsilím a vôľou, až sa mu to nakoniec podarí s pomocou strýka. Jeho strýko našiel úspešný spôsob, ako sa stať jedným z najväčších boháčov vo viktoriánskom Anglicku. Vynašiel zázračný všeliek, ktorý nikomu neublíži, ale ani neprospeje, a uviedol ho na trh za pomoci bombastickej reklamy. V tomto až grotesknom príbehu predbieha Wells i novšie satirické romány o nehanebnej reklame, výborne podáva opis mravov, zvykov, spoločenských postojov a názorov eduardovského obdobia. Dokonca Georgova vražda symbolizuje pravú vykorisťovateľskú tvár podnikavej buržoázie z éry „nového industrializmu“. Zhovievavosťou k ľudským slabostiam sa Wells približuje k humanizmu Charlesa Dickensa a neskoršieho J. B. Priestlyho a stal sa tak významným pokračovateľom tradícií anglického kritického realizmu devätnásteho storočia. Herbert George Wells (21. 9. 1866 Bromley — 13. 8. 1946) je anglický románopisec, poviedkár, žurnalista, sociológ a historik. Po dovŕšení 14 rokov začal pracovať ako učeň v textilnej predajni, neskôr vystriedal množstvo zamestnaní, kým si nenašiel miesto pomocného učiteľa, ktoré mu umožnilo vzdelávať sa a veľa čítať; ako 19-ročný získal štipendium na štúdium prírodných vied v Londýne. Roku 1895 napísal úspešnú poviedku Stroj času (The Time Machine) o ceste do vzdialenej budúcnosti, po ktorej nasledovala plejáda asi 100 diel, čím sa Wells zaradil medzi najplodnejších anglických spisovateľov. K najvýznamnejším dielam z oblasti utopickej prózy patria Neviditeľný (The Invisible Man), Vojna svetov (The War of the Worlds), Keď sa spáč prebudí (When the Sleeper Wakes), Prví ľudia na Mesiaci (The First Men in the Moon), Pokrm bohov (The Food of Gods). Tematikou súčasného života sa zaoberal v realistických románoch Láska a pán Lewisham (Love and Mr. Lewisham), Kipps, Tono-Bungay a iné. Svoju predstavu o spoločnosti, v ktorej vládne technokracia, stvárnil v diele Moderná utópia (A Modem Utopia). Umelecká reputácia Wellsa sa zakladá na utopických a fantastických románoch, ako i na románoch realistických, charakteristických svojou drobnokresbou a sociálnou kritikou.... celý text