Topologie výchovy

Začnem tak trochu zle. Kniha sa nečíta ľahko. Autor "patočkovec" sa nám snaží vysvetliť pojem výchovy v jej fenomenologickom zmysle a v nadväznosti na Heideggera či Patočku, a to je samo o sebe náročné.
Na konci knihy ma prekvapilo priznanie autora o triviálnosti vlastných vývodov. Michálek, spája výchovu s takými pojmami ako učenie či výchova s láskou, vysvetľuje podstatu vzájomného vzťahu medzi učiteľom a učiacim sa, či ich vzájomnú bytnosť v tomto čase a priestore ako aj zmyslu výučby pre potreby nášho chápania sveta. Hovorí o určitom druhu spolubývania či susedstva ako názorného vzťahu medzi učiteľom a učiacim sa. Zároveň poukazujen na postmodernú situáciu, ktorá je charakterizovaná úplným odmietnutím metafyziky a fragmentácie spoločnosti a jej názorov pod imperatívom plurality. Mieni, že miesto výuky v posmodernom svete má byť charakterizované najmä opatrnosťou pri nakladaní s touto pluralitou. Hovorí o imperatíve primeranosti a jednoty vzdelávania sa v pluralite.
Na prvý pohľad zbytočné čítanie, s minimálnou zápletkou a vlažným výťažkom. Ťažko mi povedať, či ide o rad vymýšlaných filozofických úvah alebo skvele vyskladané dielo. Napriek "trivialnosti" spoznaného, je tak ako to autor presviedča, podstatná tá cesta. Čítanie tejto knižky je síce náročné, no podnetné. Myslím, že naozaj v určitom zmysle otvára myseľ a to je to o čo by malo ísť skutočnému vzdelaniu. Túto útlu knižku nemožno súdiť podľa obalu a ani podľa výsledku, ale ak ju hodnotíme podľa obsahu a zmyslu, je to mimoriadne podarené dielo.