Umelec miznúceho sveta

27.02.2012

Váham s hodnotením. Kniha sa čítala v podstate ľahko, i keď to od čítania nevyžadujem, už očakávam od knihy viac ako len to, že sa ľahko číta, to už ma niekedy trošku odrádza. Nemám na mysli nejaké náročné filozofické traktáty, čítanie „ľahké“ mi skôr evokuje text, ktorý čítam a čítam a nenarazím na nič zaujímavé, čo by mi utkvelo v mysli a pohladilo moju čitateľskú dušu. Skrátka očakávam rafinovanejšie zážitky ako len niečo bežné, fádne, tuctové... V tomto prípade by som bola asi krutá, keby som to zhrnula len do jednej frázy o ľahkom čítaní. Čakala som od knihy viac vône Japonska, ale potom som pochopila, keď som si o autorovi prečítala, že už žije vo VB, takže nepíše knihy len pre Japoncov. V prvej línii príbehu, ktorá sa mi páčila najviac, som mohla nahliadnuť do istých japonských tradícií v súvislosti s dojednávaním sobášov, ktoré vyžadujú isté správanie, vhodný pôvod, opatrenia a zvyky. Dcéra na vydaj má totiž už 26(!) a prvý dojednaný sobáš padol (v skutočnosti sa nedozvieme prečo) a hľadanie ďalšieho vhodného partnera prerušili vojnové nepokoje a otcova minulosť zohráva tiež istú rolu vo „vyjednávaní, “ čo predstavuje v podstate druhú líniu príbehu. Maliar a jeho cesta k maľovaniu, jeho úspechy, neúspechy, vzťahové zhody či nezhody s ostatnými maliarmi a v nekonečnom rad biľag minulosti, ktorý ho prenasleduje. Tešila som sa z postavy malého Ičira, skrátka ma bavil. Celkovo by som hodnotila niekde medzi 3-4*