V čo verí ten, kto neverí?

31.05.2024

Eco ma znovu dojal po rokoch. Keďže enormné množstvo iónových kanáloch buniek môjho mozgu neúnavne pracuje v mene pamäti na veľdielo, akým je Foucaultovo kyvadlo (FK; a preto je to druhým životným dielom v rebríčku), čítala som v na-pä-tí, ako zodpovie Martini na niektoré jeho otázky.

Kde nachádza neveriaci človek svetlo dobra?
".... nevypovedané pravdy, ktoré stoja za každodennými voľbami..."
Tie nevypovedané pravdy sú iným slovom motívy. Nie je ich veľa, tak za jednu hrsť. Keď človek naberá skúsenosti, už by mu tie nevypovedané pravdy nemali byť také neznáme. Hoci som skrz naskrz dostojevčinou pretkaná a zlo je človeku prirodzené a bližšie než dobro, môže to byť svedomie ako hnací motor konať dobro, ináč ho doženie a nakope, ako to inými a viac inteligentnými slovami vyjadril Eco v jednej odpovedi pre Martiniho. Vnútorné pravdy o nás, to sú motívy získať odmenu, pochvalu, udržať si povesť, dôstojnosť, motív zdieľať a ktoviečo, čo ešte súvisí s etickým správaním v spoločnosti a núti nás generovať dobro zo seba, pre seba, pre všetkých... Aj tak je to vo väčšine prípadov nevypovedané sebectvo.

"Cirkev neuspokojuje očakávania, ale slávi tajomstvá." Martini
....nejmocnějším tajemstvím je to, které nemá žádný obsah, proto ho žádný nepřítel nemůže vymámit... Eco (FK)

Takže oslavujeme po celé stáročia to, čo nemá žiadny obsah :D A ak niekomu napadlo protestovať proti žiadnemu obsahu prípadne zastávať niečo, čo obsah malo!, stal sa prenasledovaným.

Literatúra môjho života toto.

Kto je teda Umberto Eco?
"Len nech sa ľudia naučia myslieť náročne, pretože tajomstvo, ani dôkaz nie sú jednoduché."
"Musíme najmä rešpektovať práva telesnosti toho druhého, medzi ktoré patrí aj právo rozprávať a myslieť. Keby naši blížni boli rešpektovali tieto práva tela, neboli by sme poznali zabíjanie nevinných ľudí, vraždenie kresťanov v aréne, bartolomejskú noc, upaľovanie heretikov na hranici, koncentračné tábory, deti v baniach či znásilňovania v Bosne."

A pritlačím na literárnu pílu ďalšou otázkou. Pochopil Umberto Eco čosi viac o sebe pri čítaní Victora Huga?
"... je to práve druhý človek a jeho pohľad, ktorý nás definuje a formuje. Nedokážeme pochopiť (rovnako ako nedokážeme žiť bez jedla alebo bez spánku), kto sme bez pohľadu a odpovede druhého človeka... (novorodenec) mohol by dokonca umrieť alebo sa zblázniť, keby žil v komunite, kde by sa všetci systematicky dohodli, že sa na seba nikdy nepozrú a budú sa správať, akoby neexistovali."

08.01.2020

je iné hrať sa na vlastnom piesočku bez oponenta a iné reagovať na myšlienky iného človeka. žiaľ, umenie viesť polemiku na vysokej úrovni už nie je vlastné našim generáciám - je to veľmi na škodu, pretože z debaty takýchto iskrivých mozgov mohlo vzniknúť vynikajúce dielo. nebolo to síce úplne slabé, ale... ALE...
čítať sa oplatí.