Vôľa k moci ako poznanie
Friedrich Nietzsche
https://www.databazeknih.cz/img/books/22_/224553/bmid_v-la-k-moci-ako-poznanie-224553.jpg
4
7
7
Nietzscheho sestra Elisabeth Forster-Nietzsche píše v úvode k jeho posmrtne vydanej práci Vôľa k moci (Der Wille zur Macht), že hoci Nietzsche pokladal za svoje hlavné, ale básnické dielo prácu Tak hovoril Zarathustra, chcel mať aj prozaické hlavné dielo a rozhodol sa napísať rozsiahlu Vôľu k moci, ktorú aj v rokoch 1884-88 napísal. Sú to však zväčša iba poznámky k budúcim prácam, ktoré však už nestihol dokončiť pre duševnú chorobu, čo vypukla zakrátko potom. Vôľa k moci ako poznanie (Der Wille zur Macht als Erkenntnis) je časťou tejto práce, v ktorej aplikuje vôľu k moci na teóriu poznania. Nietzsche tu zaujal nový postoj vo výklade tejto teórie, ktorý ho napokon viedol k popretiu možnosti teórie poznania vôbec. Ako keby sa bol zrazu prepracoval k vlastnému chápaniu podstaty života, totiž, že ním nie je schopenhauerovská vôľa k životu, ale vôľa k moci. A akoby v krátkom čase chcel dobehnúť, čo v predchádzajúcich dielach zameškal a v rozsiahlej Vôli k moci to aspoň doplniť, keď už nie splniť.... celý text
Literatura naučná Filozofie
Vydáno: 2014 , Kalligram (SK)Originální název:
Der Wille zur Macht als Erkenntniss, 1919
více info...
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 2003 |  Antikrist |
| 1996 | Mimo dobro a zlo |
| 2019 | Tak pravil Zarathustra |
| 2002 | Genealogie morálky: polemika |
| 2010 | O pravdě a lži ve smyslu nikoli morálním |
Dielo "Vôľa k moci ako poznanie" je súhrnom poznámok, ktoré si Nietzsche chystal k vypracovaniu ďalšej publikácie, ktorú už však kvôli chorobe nestihol dokončiť. Text preto pôsobí nedokončeným a necelistvým dojmom a po prečítaní zanechá množstvo otázok. Aj tak sa ale jedná o veľmi dôležitý súbor poznámok, ktorý načrtáva Nietzscheho špecifikáciu ľudského poznania. Tento text je už na prvý pohľad iný ako autorove ostatné texty - je písaný skôr "Heideggerovsky zložitou" cestou (práve preto som ubral jednu hviezdičku, pre mnohých práve to môže byť radikálny problém, aj ja som s tým mal zopár prvých strán problém). Ponad celý text sa ale nesie známa línia vôle k moci, prehodnotenia hodnôt a večného návratu, tieto pojmy pre čitateľa vystúpia razom do celkom nového svetla. Nietzsche sa vysporiada s Kantom, Platónom i Spencerom a kladie jednu z najdôležitejších otázok filozofie: Čo je to poznanie? Spolu s tým tiež: Je vôbec možné poznať pravdivo? Je náš svet skutočný alebo ide len o fikciu vytvorenú človekom?