V službách cisára Františka Jozefa
Roman Holec , Marian Bovan
https://www.databazeknih.cz/img/books/17_/170684/bmid_v-sluzbach-cisara-frantiska-jozefa-170684.jpg
4
5
5
Téma Habsburgovci a ich panovnícky dvor stále zostáva v centre pozornosti čitateľov a o živote cisárskeho páru sa vie, samozrejme, oveľa viac, než o tých, čo im slúžili. Predmetom záujmu historikov Romana Holeca a Mariana Bovana sa preto stali doteraz nepublikované rukopisné memoáre Antona Szmolena, banskobystrického rodáka a lokaja v službách Františka Jozefa, ale aj známejšie spomienky grófky Irmy Sztáray, ktorá zasa robila spoločníčku cisárovnej Alžbete. Na základe autentických zápisov lokaja a dvornej dámy podávajú autori plastický obraz o živote cisárskeho dvora z pohľadu, ktorý bol doteraz verejnosti ukrytý. Približujú postrehy hlavných aktérov, pre ktorých bola služba u panovníckeho páru síce poctou, no zároveň ich zaväzovala a vyžadovala od nich absolútnu oddanosť. Služba nielen na cisárskom dvore, ale aj v iných aristokratických rodinách Rakúsko-Uhorska bola jednou z možností úniku z vidieka či mestečiek, a tak autori venujú svoju pozornosť aj fenoménu slúžky a komorníka.... celý text
Přidat komentář
Zaujímavá, no veľmi nevyvážená kniha. Cca prvé dve tretiny sú o všetkom možnom, počnúc službou všeobecne, rôznymi typmi služby v rámci hierarchie či (rakúsko-) uhorských/európskych lokalít, autori bočia všade možne a ku každému možnému... Neviem, či táto ich potreba spočívala v túžbe predstaviť všetky aspekty služby takpovediac od Adama alebo či skrátka potrebovali naplniť počet strán, na čo by im samotný príbeh konkrétneho lokaja a konkrétnej dvornej dámy nestačil. Ak niekto po knihe siahol so zámerom dozvedieť sa viac o daných dvoch ľuďoch, bude musieť veľa preskakovať. Ak niekto na základe názvu očakával konkrétnejšie detaily o živote služobníctva na viedenskom dvore v ére cisára Františka Jozefa a jeho Sissi, zrejme tiež bude trochu sklamaný.
Tým nechcem povedať, že by kniha bola zlá, naopak, prináša veľa zaujímavých informácií, je však chaotická, akoby autorom chýbal lepší plán, o čom vlastne chcú písať a hlavne ako to budú prezentovať v názve a anotácii.