Veľký rozvrat

13.07.2014

(SPOILER) Je to už desať rokov (cca 2014) kedy som počas štúdií - na prednáškach sociológie - preberal do hĺbky vybrané kapitoly tejto knihy. Po desiatich rokoch som sa rozhodol, že nechám svoju pamäť podrobiť testu. Na prekvapenie som si mnohé pamätal, ale niečo mi už vyfučalo z hlavy - tie informácie boli pre mňa ako nové - a nemyslím si, že len preto, že som svojho času prečítal iba vybrané kapitoly - a niektoré som po tých rokoch dokonca videl v úplne inom svetle.

Veľký rozvrat sa snaží nájsť odpoveď na otázku, prečo za posledných niekoľko desiatok rokov upadajú v spoločnosti isté morálne hodnoty, etické zásady, prečo stúpa nedôvera voči formálnym inštitúciám s ich predstaviteľmi, prečo rodina ako základná jednotka v spoločnosti stráca v diskurze na dôležitosti - respektíve ako je možné vysvetliť prudký rast rozvodov, kriminalitu atď.

Fukuyama svoje tézy predkladá obrovskými množstvami dát, čerpá hlavne z kvantitatívnych prieskumov, ktoré potom interpretuje a reflektuje. Jeho výsledky mi zväčša znejú úplne logicky, niekedy naopak šokujúco, no v konečnom dôsledku sa s nimi stotožňujem, keďže mi koncept takéhoto vedeckého bádania sedí.

S celej knihy mi najviac utkvel v pamäti pojem sociálny kapitál, ktorý je akoby jednotkou súdržnosti v spoločnosti. Sociálny kapitál má mnoho pozitívnych vlastností, ktoré dokážeme vnímať aj v našom okolí, hlavne ak sa nás bezprostredne dotýkajú. Je to v podstate súhrn noriem a neformálnych pravidiel, ktoré uľahčujú spoluprácu medzi ľuďmi, ako jeden z mnohých príkladov Fukuyama uviedol spoluprácu kolegov vo firme, ktorí si pomáhajú nie preto, lebo to vnímajú iba ako prácu a majú to dané príkazom, keďže sú za to platení, ale preto aby boli efektívnejší a urobia aj nadprácu - aby si pomohli, lebo do toho vkladajú viac ako len formálne prvky, Môže byť za tým priateľstvo, ktoré Vám príkazom nerozkáže žiadny manažér vetou “toto nie je “iba firma, my sme tu ako rodina. Mnohí z vás to iste poznajú. Fukuyama to ďalej vysvetľuje na príklade budovania socializmu. Štátna inštitúcia alebo ideologické zriadenie nedokáže prinútiť obyvateľov aby produkovalo sociálny kapitál iba tak, doslova z ničoho nič na povel. Na to musí vytvoriť podmienky. Teda sociálny kapitál je aj podoba altruizmu, ktorý presahuje rodinné väzby.

Sociálnemu kapitálu napríklad škodí extrémny individualizmus - tým nechcem povedať, že individualizmus sám o sebe je niečo zlé, alebo ho považujem za pôvod mnohých patológií, ako by ho určite opísal nejeden tvrdší konzervatívec - no prehnané zameranie na osobné ciele, ktoré zastávajú v konzumnej spoločnosti - ale aj v samotnej popkultúre - dôležité miesto, môže škodiť v bezprostrednej spolupráci, a môže jedinca presvedčiť, že nezáleží na ničom inom iba na jeho cieľoch, na jeho komforte a všetko, čo túto pomyslenú individuálnu harmóniu narušuje je to, čo ho sa musí zbaviť. Svet potom môže pripomínať boj každého proti každému, ktorého cieľom sú rôzne formy prestíže, moci, financií a potom už nemusí zostať čas a energia pre rodinu, deti, rodičov, blízkych alebo hoci len prejavenie úcty k zamestnancom, ktorí pracujú v službách.

Veľký rozvrat bol publikovaný prvýkrát v roku 1999 - preklad, ktorý som čítal je z roku 2006 - a na moje prekvapenie mi jeho predikcie - hlavne v častiach, kde počíta aj s informačnými technológiami - neprídu úplne nereálne. Jeho pozitivistický (nie optimistický) pohľad - v prenesenom slova zmysle, že ľudia si vždy k sebe nájdu cestu a naučia sa spolupracovať, nech sú časy akokoľvek zlé, keďže je to v ich prospech - mi je sympatický. Ako Fukuyama v tomto diele spomína, rozvrat nie je poslednou kapitolou zmien v spoločnosti. Dokonca ani rodina ako ju v tom esenciálnom kontexte poznáme - a ako nám ju rôzny dogmatici, náboženstvá alebo iní milovníci totalitných režimov opisujú, nebola samozrejmosťou a tiež prechádzala zmenami od lovcov a zberačov, cez roľníkov, priemyselnú revolúciu až po dnešnú postmodernú - informačnú spoločnosť. Týmito zmenami dynamicky prechádza celá spoločnosť a ako bolo v knihe spomenuté, Fukuyama nepredpokladal, že v západnom svete bude naďalej stúpať miera rozvodovosti, miera kriminality či úplné vyčerpanie sociálneho kapitálu. A je to tak, inak by sme teraz žili už v čudnej utópií. Na čo však v rámci zmien a sociálneho kapitálu upozorňuje, je fakt, že tento kapitál sa vytvára skôr v homogénnych skupinách. Migrácia alebo - ako vidíme dnešný trend na Slovensku - názorová polarizácia vytváraniu skôr škodí.

Absolútne rozumiem konzervatívnym skeptikom, ktorí kritizujú stav dnešnej spoločnosti v rámci sociálnych väzieb. Ani ja - ako liberál - netvrdím, že žijeme v ideálnom stave súznenia, ale pre tých, ktorí blúznia o konci civilizácie lebo majú pocit, že nejaké sily sa snažia zrútiť všetky múry morálnych hodnôt, by som túto knihu vrelo odporúčal. A možno si uvedomia, že pokrok sa nedá zastaviť tým, že sa skryjeme v zákopoch tradícií.