Vitaj doma
Lucia Berlin
https://www.databazeknih.cz/img/books/41_/418185/bmid_vitaj-doma-UQ5-418185.jpg
4
11
11
V knihe Vitaj doma Lucia Berlin opisuje miesta, na ktorých strávila prvých dvadsaťdeväť rokov svojho života. Banícke usadlosti, dom starých rodičov v Texase či vilu v Čile dopĺňajú fotografie a autorkine listy, písané mnohým ľuďom po celý život. Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade, úžasnými rokmi v čilskom Santiagu, tromi manželstvami, celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. Zomrela v roku 2004 v kalifornskom meste Marina del Rey. V slovenčine vyšla jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky.... celý text
Přidat komentář
„V našem novém domě se podlaha lehce svažovala a já se denně bavila závody plechovek. Tuňák vs. Ananas." Mozaika jejího života seskládaná z drobností – dům na pláži, vynášení písku, děti v hamakách, útěky před heroinem. A dopisy - spousta dopisů. Nádhera. (přečteno anglicky, česky nevyšlo)
Lucia Berlin ma uhranula svojim "Manuálom pre upratovačky", takže som bol zvedavý na tento kus. Prvá polka knihy "Vitaj doma" ma fascinovala - ten divoký, punkový, nomádsky život, čo prežila a dokázala výborne popísať jednotlivé miesta, pocity a atmosféry, až som si úplne všetkými zmyslami tie miesta dokázal predstaviť. To ma bavilo. Zato druhá polka knihy už bola horšia - akože fakt ma nebaví čítať cudzie dopisy, dokonca ani keď ich píše Lucia Berlin. A hlavne keď nepoznám kontext a tisíc mien, ktoré v dopisoch vymenúva a komu dopisy adresuje. Celkovo si myslím, že publikovať súkromnú korešpondenciu kohokoľvek je blbosť. Každopádne teším sa na novú Luciu Berlin a ďalšie poviedky!
Neviem, či táto kniha bude baviť čitateľov, ktorí od Berlinovej nečítali ani jednu jej poviedku. Ale ak máte za sebou Manuál pre upratovačky alebo nepreložené "Evening in paradise", a ste trošku maniakom na Luciin zaujímavý a dramatický život, tak toto vás tiež zaujme.
Tieto úryvky nie sú úplne dokončené- Lucia ich pripravovala vo svojom vyššom veku a svoje memoáre z rôznych domovov, v ktorých žila, skončila okolo 29.roku svojho života, potom už bola tak chorá, že sa im ďalej nemohla venovať a zbierku dokončil jej syn. Publikáciu sprevádza aj fotografický manuál a zbierka pár Luciiných listov, ktoré písala svojím priateľom. Veľmi ma mrzí, že nemáme jej záznamy aj z neskorších rokov, keď už bola rozvedená, so 4 deťmi, alkoholizmom na krku alebo ešte neskôr, keď žila u sestry v Mexiku, ktorá umierala na rakovinu.
V tejto publikácii bolo krásne vidieť, nakoľko sú jej poviedky autobiografické a koľko námetov čerpala aj zo svojho vlastného života.
je možné, že ak by Lucia Berlin žila ďalej, vznikne z týchto záznamov výborná séria pooviedok, pripadalo mi to ako poznámky na niečo veľké.
a listy? v niektorých sa naplno rozvinul autorkin talent, majú šťavu, sú dramatické, vypointované. a trčí z nich človečina.
smola je, že sa to dostalo von až po Manuále pre upratovačky, na ten toto dielko nemá. ale zároveň šťastie, lebo sa Vitaj doma dá použiť ako poznámkový aparát k Manuálu.
v každom prípade stojí za prečítanie a zaknihovanie vynikajúcej a dlho u nás neznámej autorky, ktorá určite nehrala druhé husle popri Kerouacovi či Hemingwayovi.
Musim sa priznat, ze sklamanie. Listova cas ma vylozene nebavila, nerozumela som jej, ani nechcela porozumiet...Ani som ju celu nedocitala. Texty o roznych miestach boli zaujimave, ale dost utrzkovite, obrazova priloha potesila.
Lucia Berlin měla nevšední literární talent a i její popisy míst, kde prožila své mládí a dospívání byly poutavé a zábavné. Kniha sice nedosahuje úrovně Manuálu pro uklízečky, přesto ji však hodnotím plným počtem hvězdiček.