Vladimír Krčméry: Ženie ma zlé svedomie
Jozef Majchrák , Martin Hanus
https://www.databazeknih.cz/img/books/28_/285373/bmid_vladimir-krcmery-zenie-ma-zle-svedo-S9r-285373.jpg
4
3
3
Čo to znamenalo byť disidentom tínedžerom? Ako sa pašovali Biblie do Ruska? Prečo strýko Silvo kritizoval Tisa. Čo sa Juklovi a Krčmérymu nepodarilo? Ako sa dá dostať k synovi diktátora? Prečo som riskoval trest smrti? Dá sa v Afrike pomáhať bez korupcie? Prečo pokladám za správne, že USA bombardovali Irak? Prečo sa mal Fico stať prezidentom? Zaslúžil si Figeľ doktorát? Prečo ľudia hrešia najviac pred voľbami? Za čo má katolík zápasiť v 21. Storočí?... celý text
Přidat komentář
Veľmi si vážim Silvestra Krčméryho a veľmi si vážim aj jeho synovca Vladimíra. To, čo spravili na Slovensku/zo Slovenska, má podľa mňa nadčasovú hodnotu a je mi ľúto, že väčšinovou spoločnosťou je bagatelizovaná, ignorovaná či nepoznaná.
O to viac ma potešila táto kniha rozhovorov z čias, keď ešte Hanus a Majchrák robili pre .týždeň, svet nemal šajnu o tom, že o pár rokov sa najpoužívanejšími slovami stanú pandémia, rúška či lockdown, a keď Krčméryho ešte nehanili rôzni antivaxeri.
V súvislosti s dnešnou dobou ma prekvapilo, ako obozretne (a dnes vidíme, že realisticky až prorocky) sa V. K. staval k téme Ruska (kam, mimochodom, ešte za socializmu pašoval Biblie a ktorého obrátenie pokladal jeho strýko Silvo prioritu – celej téme bola venovaná kapitola „Ruské dobrodružstvo“). Napríklad na s. 45 upozorňuje: „Všimnite si, ako sa Putin dáva fotografovať na pravoslávnych bohoslužbách a úžasne podporuje pravoslávnu cirkev, konzervatívne hodnoty, tvrdo ide proti homosexuálom, proti alkoholu. Lenže tento systém príkazov a zákazov nefunguje.“ A napr. pri poslednej otázke celého rozhovoru (s. 171) „kde by ste chceli vidieť Slovensko o päťdesiat rokov“ Vladimír Krčméry svoju odpoveď začína slovami: „Najradšej by som ho videl ďalej od Ruska, materiálne aj ideologicky“.
Samozrejme, nie je to len o politikárčení. Rozhovor je zaujímavým svedectvom o živote tajnej cirkvi, o slávnom strýkovi a jeho spolupútnikoch, o kresťanských mediálnych klasikách (potraty, homosexualita...), osobitú hodnotu však vidím v častiach o tom, ako V. K. zakladal školy, misie a v svedectvách o živote na týchto misiách. S niektorými jeho názormi sa úplne stotožňujem, trebárs: „Kedysi sa vravievalo, že ten, kto má osobné problémy, najprv si ich má vyriešiť doma a až potom môže ísť do trópov. Ale nie je to pravda, platí to naopak, ľudia si často nevedia vyriešiť svoje problémy doma, preto je dobré, keď sa ocitnú v cudzom prostredí, kde sú ozajstné problémy. Tam sa im otvoria oči.“
Myslím, že hoci podobné novinárske rozhovory pomerne rýchlo starnú (tento vznikol v roku 2014 a koho už dnes zaujíma otázka, či si Figeľ zaslúžil doktorát), dá sa v ňom nájsť mnoho podnetných vecí. Vďaka.
Profesionálne veľmi dobre zvládnutá kniha rozhovorov. Aj keď je zrejmé, že pýtajúci sa majú podobný svetonázor ako dr. Krčméry, neboja sa zabrdnúť aj do kontroverznejších tém. Napriek tomu, že nesúhlasím úplne so všetkým čo pán Krčméry koná a hovorí, je to veľmi vzácny človek, ktorý urobil veľa pre Slovensko i pre ľudí tretieho sveta, ktorí by bez jeho pomoci už dávno neboli na tomto svete. Keby bolo v našej krajine takých ľudí viac, hneď by to ináč všetko vyzeralo.
Podľa názvu som si najprv pomyslela, že stihol napísať niečo ako spoveď z toho, ako ľudí nabádal, aby počas pandémie do seba nechali pichať nedostatočne overenú, politicky tlačenú vakcínu. Síce v tomto sklamal, ale napriek tomu je kniha zaujímavá. Priblížil dobu socializmu, ktorú každý zažíval podľa toho, z akej rodiny pochádzal, a podľa svojho dátumu narodenia. Najzaujímavejším historickým faktom pre mňa bol objav, že v 70-tych rokoch SZM fungovalo aktívne (na gymnáziu Metodova v Bratislave). Neskôr, to bol už iba šrot, nikto s tým nechcel mať nič spoločné, bolo toho príliš, čo bolo povinné...