• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

Nové komentáře u knih Jozef Majchrák

Vladimír Krčméry: Ženie ma zlé svedomie

„Podľa názvu som si najprv pomyslela, že stihol napísať niečo ako spoveď z toho, ako ľudí nabádal, aby počas pandémie do seba nechali pichať nedostatočne overenú, politicky tlačenú vakcínu. Síce v tomto sklamal, ale napriek tomu je kniha zaujímavá. Priblížil dobu socializmu, ktorú každý zažíval podľa toho, z akej rodiny pochádzal, a podľa svojho dátumu narodenia. Najzaujímavejším historickým faktom pre mňa bol objav, že v 70-tych rokoch SZM fungovalo aktívne (na gymnáziu Metodova v Bratislave). Neskôr, to bol už iba šrot, nikto s tým nechcel mať nič spoločné, bolo toho príliš, čo bolo povinné...“... celý text
— Helena0405

---

Cyril Vasiľ: Kresťan by mal byť hrdinom

„Je veľmi zaujímavé čítať takýto starší rozhovor. Veľa vecí sa od r. 2016 zmenilo, ale arcibiskup Vasiľ nemusí na svojich vyjadreniach meniť ani čiarku. Nenechal sa do ničoho natlačiť, na nič zlé neprikývol, žiadnej módnej vlne nepodľahol. Veru úctyhodné. A múdre a bystré. Vďaka. Citát: "Spomínam si na osobnosť Silvestra Krčméryho. To, čím na mňa tento človek, okrem iných vecí zapôsobil, bola jeho pokora, ktorej sa možno naučil od Kolakoviča. Po skončení každého stretnutia mi povedal: "Počúvaj, Cyril, čo myslíš, robím niečo zle? Čo by som mal na tom zmeniť? Povedz mi vždy, keď vidíš, že by som robil nejakú hlúposť." A to už bol skoro na smrteľnej posteli. Keď som s ním bol posledný krát, ešte stále mal v sebe to nutkanie povedať mi ako po každom stretnutí: "Keď ma máš rád, tak povedz, či nerobím nejaké hlúposti alebo či niečo neuvážlivé nehovorím." To je veľkosť. Ešte sa mi veľmi páčilo odporúčanie, čo dostal od svojho otca: "Synu, ked chceš byť farárom, nemôžeš byť abstinentom. Drž sa tohoto pravidla: prvý pohárik vždycky, druhý keď veľmi núkajú, tretí nikdy."“... celý text
— zuvacka

---

Vladimír Krčméry: Ženie ma zlé svedomie

„Veľmi si vážim Silvestra Krčméryho a veľmi si vážim aj jeho synovca Vladimíra. To, čo spravili na Slovensku/zo Slovenska, má podľa mňa nadčasovú hodnotu a je mi ľúto, že väčšinovou spoločnosťou je bagatelizovaná, ignorovaná či nepoznaná. O to viac ma potešila táto kniha rozhovorov z čias, keď ešte Hanus a Majchrák robili pre .týždeň, svet nemal šajnu o tom, že o pár rokov sa najpoužívanejšími slovami stanú pandémia, rúška či lockdown, a keď Krčméryho ešte nehanili rôzni antivaxeri. V súvislosti s dnešnou dobou ma prekvapilo, ako obozretne (a dnes vidíme, že realisticky až prorocky) sa V. K. staval k téme Ruska (kam, mimochodom, ešte za socializmu pašoval Biblie a ktorého obrátenie pokladal jeho strýko Silvo prioritu – celej téme bola venovaná kapitola „Ruské dobrodružstvo“). Napríklad na s. 45 upozorňuje: „Všimnite si, ako sa Putin dáva fotografovať na pravoslávnych bohoslužbách a úžasne podporuje pravoslávnu cirkev, konzervatívne hodnoty, tvrdo ide proti homosexuálom, proti alkoholu. Lenže tento systém príkazov a zákazov nefunguje.“ A napr. pri poslednej otázke celého rozhovoru (s. 171) „kde by ste chceli vidieť Slovensko o päťdesiat rokov“ Vladimír Krčméry svoju odpoveď začína slovami: „Najradšej by som ho videl ďalej od Ruska, materiálne aj ideologicky“. Samozrejme, nie je to len o politikárčení. Rozhovor je zaujímavým svedectvom o živote tajnej cirkvi, o slávnom strýkovi a jeho spolupútnikoch, o kresťanských mediálnych klasikách (potraty, homosexualita...), osobitú hodnotu však vidím v častiach o tom, ako V. K. zakladal školy, misie a v svedectvách o živote na týchto misiách. S niektorými jeho názormi sa úplne stotožňujem, trebárs: „Kedysi sa vravievalo, že ten, kto má osobné problémy, najprv si ich má vyriešiť doma a až potom môže ísť do trópov. Ale nie je to pravda, platí to naopak, ľudia si často nevedia vyriešiť svoje problémy doma, preto je dobré, keď sa ocitnú v cudzom prostredí, kde sú ozajstné problémy. Tam sa im otvoria oči.“ Myslím, že hoci podobné novinárske rozhovory pomerne rýchlo starnú (tento vznikol v roku 2014 a koho už dnes zaujíma otázka, či si Figeľ zaslúžil doktorát), dá sa v ňom nájsť mnoho podnetných vecí. Vďaka.“... celý text
— Starmoon

---

---

Krčméry: Radšej znesiem nadávky, ako mať za sebou cintorín

„Niektoré knihy mám problém dočítať, pri tejto som sa musel krotiť, aby som ju neprečítal za 1 deň. Pán profesor Krčméry je inšpirativna osoba, aj napriek (vďaka) veľkým skúsenostiam sa vyjadruje s nadhľadom a pokorou. Uznanie si zaslúži aj ľudsky, pretože dobročinná činnosť je podľa mňa vrchol altruizmu. Kniha je tématicky rozdelená na 3 časti: o pandémiach všeobecne, o covide a o profesorovom pohľade na svet. Je napísaná podobne ako novinový článok, formou otázok a odpovedí, a preto sa ľahko číta.“... celý text
— MarkCarter

---

Krčméry: Radšej znesiem nadávky, ako mať za sebou cintorín

„Zaujímavý a po odbornej stránke obohacujúci dialóg s odborníkom na tropickú medicínu, profesorom a humanistom, Vladimírom Krčmérym, ktorý je rozhodne lesknúcou ozdobou skromnej Slovenskej vedecko-lekárskej obce. Prvá polovica knihy, otázkami a témami orientovaná na nedávnu históriu globálnych, epidemických hrozieb, ktoré si "hlavný hrdina" na vlastnú kožu zažil, dáva priestor ukázať čitateľovi, že COVID nie je niečím, čo je nad ľudské sily, a čo nemožno prekonať. AIDS, tuberkulóza, ebola a mnoho ďalších pandémií človek 21. storočia zažil a stále v rôznych kútoch sveta týmto "prekonaným" hrozbám čelí. Ani jedna z nich však natoľko neparalyzovala našu každodennú rutinu ako COVID, a práve tomu sa venuje druhá časť knihy. V závere nájde čitateľ aj zopár osobných otázok, ktoré dávajú priestor spoznať pána profesora malinko bližšie.“... celý text
— Mimir