Helena0405 komentáře u knih

Občas nadhľadový politický komentár - str. 25 (Sahel): Ano, dobrá studna (zde) není žádnou samozřejmostí, zato ja úplně samozřejmé, že se v Paříži prodává levná africká bavlna, pije levná africká káva, že se povýšený civilizovaný svět přetahuje o suroviny z rozvojových zemí, případně neváhá vyvolat nějakou válku...
A inokedy ostrý záber do miestnych pomerov, varovanie dobrosrdečného domorodca českým turistom:
"Hlavně nemluvte s rybáři a nezuustávejte na pláži sami. Rybáři jsou v této době nebezpeční. Právě táhnou nové ryby, rybáři potřebují oběť, aby je přilákali, lidskou oběť, nevinnou krev. Je to starý zvyk. Někoho chytnou, zabijí a hodí do moře. Jeho krví napustí sítě."
"A co policie?"
"Policie přece chápe, že rybáři musí lovit a živit děti. Jeden život za mnoho životuu." (str. 103)

Príbeh som si prečítala druhýkrát s väčším časovým odstupom a tentokrát som vnímala aj rovinu viery človeka a ako ovplyvňuje prežívanie tej istej situácie. Tak mi vyvstalo množstvo otázok.
Celých 37 dní sa títo ľudia snažili 1. šetriť s pitnou vodou a 2. nahonobiť si zásoby sušeného mäsa. Keby boli viacerí (alebo aspoň hlava rodiny) veriaci, možno by racionálne počínanie malo určité zdravšie hranice alebo by aspoň bolo viac pohodové. Príklad: Ku koncu, keď už mali skúsenosť, že sušené mäso má skon sa vo vlhkom počasí kaziť, by neboli lovili každú väčšiu korytnačku (z odstupu čitateľa sa mi to zdá silne koristnícke a vystupuje mi tu paralela s koristníckym fungovaním kapitalistickej západnej civilizácie).
Keby viac verili, že ich nejaký boh nenechá úplne vyhladovať, radšej by zjedli viac uloveného mäsa a získali by silu aj na plánované veslovanie už dopredu.
Chýbalo mi tu nejaké také "však už máme loďku aj tak plnú, načo zabíjať ďalšiu korytnačku?"
Inak veľký obdiv, najmä že sa všetci viac-menej prispôsobili diktátu "šéfa" a npozabíjali sa navzájom.

09.09.2024

Spracovanie knihy - edičná práca odfláknutá, plno preklepov, nedoklepov. Ale obsah má čo povedať. Žiaľ, jednu z hlavných postáv autor vykresľuje vo veľmi zlom svetle. A to je najväčší problém tejto knihy. Zopár úryvkov:
Za vrchstolom sedelo veľké ja, Bernheim, moderný Ramses III. (str. 54)
Čo sa tu vykonalo, bolo Berheimovým výkonom. Dával na to peniaze. Nezabúdať! (str. 52)
Mladý vedec, ktorý s nadšením pre vedu a s ideálmi prišiel riadiť vykopávky, zistil, že veda je v zajatí mecenáša. Je iba prostriedkom k dosiahnutiu jeho, nie práve šľachetných, cieľov. Akoby niekto okopíroval dnešnú dobu so sponzorovanými, vopred zadanými výsledkami "vedeckých" štúdií, ktoré možno tvoria 60% publikovaných výsledkov vedeckých výskumov...
Priatelia tohoto Bernheima prišli pozrieť miesto s vykopávkami so zvláštnym cieľom, a s košmi plnými vyberaného jedla, sriebornými príbormi, fľašami šampanského, ľadom zabaleným do plátna.
(str. 53) Zástup hostí sa vzdialil s pánom B., všertci si vykrúcali krky a obdivovali bohatého žida.

Čitateľ sa dozvie, ako prežiť v internačnom tábore. Síce trochu na úkor slabších, za cenu posluhovania silnejším, ale tak to v živote, prinajmenšom v kritických situáciách chodí. Dočíta sa, ako sa dá pomôcť "náhode" a dostať sa z internačného do zajateckého tábora. A predtým sa nechá poučiť, z akých náznakov vydedukuje, že zajatecký tábor znamená zmenu k lepšiemu (= tu k prežitiu). Na začiatku knihy je ešte školenie pre prepperov, ako prežiť začiatok vojny. Ako "nepriateľ" v politickom zmysle môže byť užitočný ochranca pred pouličným chuligánom... Po 16. kapitolu (str. 99) čítanie aj pre slabšie povahy. Slovenský preklad (Viera Makarová) je dobrý. Packardy, Chryslery a Buiky s veľkými písmenami (reakcia na komentár k českému prekladu).

14.08.2024

Na rozdiel od ľudí stromy neklamú. A toto tvrdenie je podložené pozorovaním tvaru stromov, konkrétne borovíc. Z akejsi jamy po bombe na vojenskom cvičisku vyrastá pokrútená borovica. Nie je to druhom (v Amerike je pôvodná borovica pokrútená, má to v názve). Ihlice má neprirodzenej načervenalej farby. Presne také odchýlky od normálneho rastu boli pozorované po katastrofe v blízkosti reaktora. Ale o tom, že by sa na tomto vojenskom cvičisku robili pokusy s jadrovými bombami, nikto nikdy nepočul. Borovica je nemým svedkom.

11.08.2024

Lucyvase4: opravujem - prvé vydanie knihy vyšlo v roku 2010, to sčasti vysvetľuje diskriminačný mód. Ale stále platí, že ženy sú tolerantnejšie (asi aj preto, že od gayov im nehrozí obťažovanie a násilie).

1 03.06.2024

Prvá báseň, ktorú som pri náhodnom otvorení knihy našla:

Stál v polích hřbitov osamělý -
noc jistá za dni probdělé,
kol do polí sil oráč zrnka
a hvízdal písně veselé.

Realita života. Tá noc jistá mi pripomenula,
že život je vlastne taká hra, hazardná,
s vopred známym výsledkom - porážkou.

...A počal hrobník také orat,
jen rýčem, ale hluboko,
co vseje, nikdy nevychází,
žně jsou tu jen tak na oko.

A hrobník zpíval: "Škoda očí
a sladkého v nich plamene!"
Smek oráč, z ruky pustil oprať,
sám stál jak pomník z kamene.

25.03.2024

Zaujalo ma predstavenie hlavného hrdinu a miesto deja, tak čítam. Prvé dve poviedky stoja za prečítanie, uvidím ako sa to bude vyvíjať ďalej. V prvej poviedke je jedna myšlienka, ktorá je už všeobecne známa, dnes sa nám zdá triviálna. Dnes sme už zvyknutí, že žijeme v dvoch svetoch - ten druhý je virtuálny a je nerozumné veriť všetkému, s čím sa v ňom stretávame. Vlastne rozumné je apriori neveriť ničomu. Všetko môže byť podvrh.

Strhujúce čítanie o zemi, ktorá nám bola predkladaná ako vzor. Zopár obrázkov: (str. 301) "Sám som bol svedkom iného škandálu. Na trhu sa predávali zhnité jablká, kým pracovníkom aparátu síce červivé, ale nie zhnité."
(str. 305) "... moskovská tlač informuje, že keď sa začínal puč, matka iniciátora prevratu Janajeva ležala v nemocnici. Pri správe o prevrate, ktorý dal jej synovi moc, pacienti v nemocnici sa zviechali z postelí a išli za starenkou s najúprimnejšími gratuláciami. Keď sa prevrat nepodaril a Janajeva posadili do žalára, tí istí pacienti sa znova zviechali z postelí, ale tentoraz sa spoločne vydali za riaditeľom s kategorickou žiadosťou, aby starenku vyhodil z nemocnice."

- táto príhoda silno pripomína kapitolu v Skutkoch apoštolov, príbeh Pavol a Barnabáš v Lystre. Prudký obrat v zmene názoru davu.

(309) "Vzrastajúca úloha televízie v politike spôsobuje, že vo svete sa zmenil smer útokov všetkých pučistov: predtým sa sústreďovali na prezidentské paláce, sídla vlády a parlamentu, dnes sa usilujú predovšetkým ovládnuť budovu televízie. Boje vo Vilnjuse aj v Tbilisi, v Bukurešti aj v Lime sa viedli o televízne budovy, a nie o prezidentský palác."

Opisy, filozofické úvahy, odkazy na literatúru sa striedajú so zážitkami samotného autora. Smutné, tragické, ukrutné sa strieda s odľahčenými, peknými obrázkami. Ale najsilnejšia myšlienka, ktorú si odnášam, je - nikdy by som tam nechcela žiť.

Divné rozprávky. O pampúšiku, ako mi ju rozprávala moja stará mama, a ako si ju matne pamätám, to bolo iné. Ja som pampúch pampúšik, na panvici pražený, na oblôčku chladený... A začínalo to tým, ako gazdiná nemala dosť múky na pampúšik, a ako pozmetala zvyšky zo všetkých kútov, zarobila cesto... Rozprávky o piatich prstoch sú tu hneď dve, tá prvá bola slabá...
Ilustrácie sú veľmi vydarené, zvlášť perokresby (mestečko - dejisko rozprávky Sladká kaša - s natlačenými domčekmi, dvorné dámy v Šípkovej Ruženke a hostina z vtáčej perspektívy z Muzikantov z Brém - to nazývam umenie). Zvieratá a vtáky ako živé, nie karikatúry ako v dnešnej produkcii pre deti...

14.01.2024

Musím sa priznať, že tieto rozprávky na mňa nezapôsobili. Krajčír a poklad ??? Odpad. S pár výnimkami ( O kalifovi bocianovi, Čarodejný mlynček, Kramár) Zato ilustrácie sa mi páčia.

14.01.2024

Obľúbené citáty - moje - sú z 13. kapitoly (ekumenický preklad):
(v Pizidskej Antiochii), verš 41 - Vy, čo mnou pohŕdate, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, ktorému neuveríte, ak vám o ňom bude dakto rozprávať.
(v Pafe na Cypre), verš 10 - Diablov syn, plný každej podlosti a každej falošnosti, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti! Vari neprestaneš prevracať priame Pánove Cesty? 11 - A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka...

Prvá poviedka je o neúspešnom vodníkovi, ako sa ocitol v Prahe. Detaily sú vtipné, aj komentáre rozprávača príbehu. Len akosi nie som odhodlaná čítať to všetko. Čo mi tieto poviedky môžu dať do života? Ten humor sa mi zas nezdá byť tak veľmi očarujúci. (s odstupom času -) Nedalo mi to a vybrala som si podľa názvu inú poviedku. Profesionální nájemník. Tá ma dostala. Určite to nie je posledná poviedka z tejto knihy, ktorú sa chystám si užiť. :-)

Prečítala som 1. vydanie z r. 1953. Musela som po internete hľadať staré výrazy ako napr. záčin, palesáky, nemce - bolo toho veľa, čomu som už nerozumela. Neľutujem. Podľa rozprávania pamätníkov tej doby, autor príliš neprikrášľoval. Dokonca na začiatku knihy som neverila, že to prešlo cenzúrou, takú ostrú kritiku som v tejto tzv. tendenčnej knihe naozaj nečakala. Ani na konci kniha nie je príliš sladká, odráža ako realitu tak i naivitu presvedčených komunistov:

príklad zo str. 565-566 (téma je združstevnenie dobytka, schôdza prípravného výboru) Ondro Zoba: " - ale ja sa nebudem dívať, ako mi nejaký družstevný blázon katuje moje hovädá!"
Štefan Jandek Zobu poteší: "... Ja sa od svojich neodlúčim - i keď budú v družstve, predsa len budú moje..."
- "To je rúče slovo," prisvedčí predseda, "a tak by mali hovoriť aj ostatní gazdovia."
- "Veď by vraveli, keby mali družstvo v rukách," sprieči sa Matej Pjontek - "ale kto mu je na čele? Domkári, troškári, polštvrtkári z Mrzáčky a štvrtkári z Dolného konca!"
- "A Jožko Grajciar?" - opýta sa zlostne Pavo od Múčiny // občianskym menom Pavol Zoba//
- "To je jeden! Ale ostatní... Robotníci z píly nám majú rozkazovať? Zeme nie sú dosky... Ondra Zobu ste vytisli..."

17.12.2023

Na tejto knihe ma štve najmä to, že sa tvári ako systematicky usporiadaná - kapitoly sú delené na podkapitoly, zámer bol, ale nakoniec to nikto neskontroloval a neusporiadal. Obsah je dobrý, príklady zo života dávajú celkom realistický obraz o tom, aký vplyv má na ďalší život človeka obyčajná zvedavosť a hoci iba jeden jediný pokus s veštením, vyvolávaním duchov. Alebo ako ľahko človek môže prepadnúť závislosti na horoskopoch.
Výber z citátov: Pravda nemá nič do činenia s počtom ľudí, ktorí sú o nej presvedčení. (Paul Claudel)
Z veštenia sa dá celkom pekne vyžiť, z hovorenia pravdy sotva. (G. C. Lichtenberg)
Aj sám autor pridal viaceré trefné postrehy (str. 84, 97)
Prudko však nesúhlasím s jeho idealistickým náhľadom na vedu (str. 126). Áno, veda by mala byť taká, ako opisuje. Lenže, aj vedu robia len ľudia - a tak - je predajná. Prístupom "vakcína je jediné riešenie" sa počas minulých rokov potvrdzoval môj skepticizmus. Najbližšie budem zháňať knihu, ktorá sa kriticky zaoberá - vedou, konkrétne medicínou...

01.12.2023

Ako napísal Erik77, informácie od lekára sú ohromujúce. Nikdy som neprežívala bolesť, keď som čítala o utrpení Ježiša. Toľkokrát som videla kríž a na ňom nejakú sošku, že som si zvykla neprežívať to. Avšak niečo iné som zažila pri čítaní kapitoly s lekárom. Pri opise rímskeho bičovania som skoro omldlela. Už začínam chápať, ako to bolo s tou obetou a prečo Ježiš po poslednej večeri potil krv.

Dostala sa mi do ruky a prišla vhod, keď som už neverila v dobro na svete. Síce také rozprávky, ale povzbudivé. Pomohli mi prežiť ťažšie obdobie.

1728. To je počet opakovaní mantry Hare Krišna v rovnomennom hnutí (sekte). Denne. Ponúkanie literatúry na ulici výmenou za dar. Svámí Prabhupáda - zakladateľ sekty, v jednej z nich opisuje svoj príchod do Ameriky a víziu, ktorú tam začal realizovať. Bhakti joga - krycí názov pre túto sektu, jeden z viacerých. Ak niekoho z nej vylúčia, môže sa "vykúpiť" tým, že privedie nového člena. Opísaný je únos mladého chlapca. "Kamarát" ho nahovoril na výlet a tam mu vymyli mozog. Pravdepodobne dostal aj nejaké drogy. Rodičia ho síce dostali (pomocou súdneho príkazu) domov, ale jeho to znova ťahalo späť...

Súhlasím s väčšinou komentárov. Hodnota knihy je v tom, že upozorní - a čitateľ si môže a nemusí toto varovanie všímať. Kedysi som si kúpila umelé sladidlo v prášku, boli tam dve zložky, jedna z nich aspartam. Keď som si osladila čaj týmto sladidlom, vždy ma do hodiny rozbolela hlava. Pokus som opakovala veľakrát. Potom som mala bolenie hlavy po vypití nejakého kúpeného džúsu. /Nie som typ, ktorého hlava bolieva. Veľmi, naozaj veľmi výnimočne, pri chorobe. /A po čase prišla ku mne informácia, že to môže byť práve aspartamom. Odvtedy čítam zloženie džúsov - no a "môj" domáci aspartamový prášok letel do odpadu. Dnes som si chcela "preklepnúť" sorbitol a na stránke ktorú nejdem uviesť, začína sa na "fit", píšu, že je bezpečný. Majú tam aj článok o aspartame. Tam sú propagandistické tvrdenia typu, že jeden z metabolitov a. - metanol - tvorí "iba" zanedbateľných 10 %. Akože IBA? A upokojujú tvrdením, že nápoje sladené a. obsahujä 6 x menej a. ako prírodný paradajkový džús. Možno som naozaj výnimočne citlivá. A možno nás je oveľa viac než pripúšťajú oficiálne zdroje... Jedni klamú, lebo chcú predávať. Druhí klamú, lebo chcú mať pacientov. Dnes je nebezpečné veriť nejakej autorite. Ani autorom knihy sa neoddá veriť vo všetkom. Ale vďaka za to, že takéto knihy ešte nestiahli fact-checkeri z trhu. Že ich ešte nezakázali.

Číta sa to po troškách (denník). Zaujímavé bojové zážitky, pri ktorých mal tento pilot až neskutočné šťastie, začínajú na str. 49, kedy sa vďaka "zvláštnej sile", ktorá mu otočila stroj hore nohami a tým unikol paľbe, druhýkrát narodil. Takýchto ďalších a ďalších "narodení" je opísaných viac.
Okrem akčných situácií je tu množstvo opisov dobových zvyklostí, stavu ciest, úrovne bývania atď. Veľmi cenná kniha.

08.09.2023