Helena0405 komentáře u knih

Podľa názvu som si najprv pomyslela, že stihol napísať niečo ako spoveď z toho, ako ľudí nabádal, aby počas pandémie do seba nechali pichať nedostatočne overenú, politicky tlačenú vakcínu. Síce v tomto sklamal, ale napriek tomu je kniha zaujímavá. Priblížil dobu socializmu, ktorú každý zažíval podľa toho, z akej rodiny pochádzal, a podľa svojho dátumu narodenia. Najzaujímavejším historickým faktom pre mňa bol objav, že v 70-tych rokoch SZM fungovalo aktívne (na gymnáziu Metodova v Bratislave). Neskôr, to bol už iba šrot, nikto s tým nechcel mať nič spoločné, bolo toho príliš, čo bolo povinné...

05.09.2023

Náhody a nehody, na ktoré má patent sám život a smoliar - väčšinu zosobnený autorom. Najviac som si užívala príhody z bývalého Sojuzu. Niečo podobné som zažila onehdá na vlastnej koži, takže viem, že to nie sú výmysly.

02.09.2023

Pamätám si tento titul, bol medzi povinnou literatúrou (asi na gymnáziu). Ale je iné čítať tento príbeh ako puberťák a ako životom -ako to povedať - proste v staršom veku. Veľmi živo napísané - čitateľ priam vidí ten les, močariská, ktorými prenasledujú 6 ľudia z mäsa a kostí "Fricov". Nemeckým vojakom je tu zámerne ubraná ľudskosť, ukázaný je zbabelý postrelený vojak, aby sovietski hrdinovia vyzneli ešte lepšie. Dá sa to pochopiť - spoločenská objednávka v určitých štátoch sveta je vždy na posilnenie národnej hrdosti (a poníženie tých druhých). Rusi a Američania (aktualizované na dnešnú dobu) kŕmení od detstva takouto národnou propagandou proste budú vždy toho druhého podceňovať, opovrhovať ním. A opovrhovať vôbec všetkým z ich pohľadu menej významným. Krajiny rozlohou podobné Česku alebo Slovensku sú pre nich na smiech. Nechápu, že naopak, ich megalománia a prílišná národná hrdosť sú zas podivné nám.

Zatiaľ som skončila na str. 144. Dej ma síce nechytil, ale zato oceňujem 1.trefu do súčasnosti - zmienkou o švajčiarskom Davose, v ktorom sa stretávajú najvplyvnejší (= najbohatší) ľudia zemegule, aby určovali trendy. Po 2. sa mi páčila myšlienka o zrkadle. Zrkadlo odráža realitu, lebo nerozmýšľa. Pretože myslieť väčšinou znamená mýliť sa. Nie že by som neuznávala myslenie, ale skutočne sa mi v poslednom čase javí ako nespoľahlivé. Akoby existovalo niečo užitočnejšie a menej klamlivé, napríklad plynutie času, ranná prechádzka, vychutnať si dobré jedlo a vytvoriť si čas a prostredie na prežívanie pocitu sýtosti, na trávenie. Ktovie, možno onedlho už nebudeme mať z čoho uvariť si poriadne jedlo. Tak si to chcem naplno užiť.

Kniha je písaná pre mládež, mládeži prístupná. Dotýka sa výskumu infekčných chorôb od polovice 19. storočia. Vtipne je zobrazený výrazný rozdiel, možno zámerne prehnane, medzi bádaním na "nemecký" a "francúzsky" spôsob.
Dôležité posolstvá sú v jednej z posledných kapitol. "Viete, čo odo mňa žiadajú. Aby som na 10. medzinárodnom lekárskom kongrese zverejnil čosi, za čo ešte nemôžem prevziať plnú zodpovednosť. ... A tento vonkoncom nehotový prostriedok mám teraz odovzdať verejnosti. Takto ho však predložím ako liek na tuberkulózu a celý svet bude veriť, že som skutočne objavil liek, čo nateraz o svojom tuberkulíne naskrze nemôžem tvrdiť."
To boli časy, keď ešte významní lekári (ako Koch) mali ešte v krvi zodpovednosť. Vo svojom príhovore upozornil, že "liek" zatiaľ funguje iba na morčatách - ale novinári z neho (nového všelieku) urobili senzáciu a stalo sa to, čomu sa usiloval predísť.

15.07.2023

Rozhodla som sa vyradiť niektoré staré knihy. Mala som v ruke aj prvý diel Fakírových dobrodružstiev. Ešte "naposledy" som ju otvorila na náhodnej strane, 73, a čítam: Jelizaveta, hájnikova žena, ma poúčala, že so zvieratami sa treba vedieť zhovárať "mäkko":
"Ako človeku, tak aj ostatným hovädám sa v prvom rade treba vedieť zalíškať, môj milý."
... a je po vyraďovaní :-)

Je to knižka pre deti, nečakajte pikantné detaily. Opis hrôzostrašného prísneho otca - učiteľa je v ostrom protiklade k ostatným postavám. Tieto sú obdarené dobrými vlastnosťami, s výnimou učiteľa hudby, ktorý sa netají nenávisťou k hudobnému idolu svojho žiaka. Stret novej doby so starým zabehnutým systémom, obete, ktoré si žiada prerod a víťazstvo slobody nad skostnateným vnímaním ľudskej spoločnosti. Nevedela som, čo stojí v pozadí Schubertových piesní. Tak sa mi zdá, že obdobie, v ktorom žijeme, je v mnohom podobné tomu spred takmer 200 rokov.

Zrejme to bol trhák, pretože o tri roky to vydali (v inom vydavateľstve) znova. Óda na ruský národ stelesnený jedným ľudomilným podnikateľom. Či to môže byť prínosné čítanie pre dnešného človeka, neviem posúdiť. Niekedy sa v týchto starých knihách nájde niečo, čo by tam jeden nečakal, a je to cenné.

Zara - ja som tam našla opis takej krutosti ruského (či skôr ukrajinského) ľudu, že sa divím, že túto knihu ešte nezakázali. Susedom sa nepáčilo, že Andrej sa rozhodol pridať k "červeným" (tak dobre, toto môže byť tendenčné), tak sa mu pomstili. Odvliekli jeho ženu ... ani nemôžem pokračovať, tak je to strašné. Ale koreluje to s povesťou, akú mali na slovenských dedinách a mestách ruskí (alebo možno ukrajinskí, sibírski či akí sovietski) osloboditelia počas 2. svetovej vojny. Otcovia dávali preventívne svoje dcéry do kláštorov. Keď vojaci v dedine začínali piť, gazdovia schovali svoje ženy kde mohli, len aby sa k nim ožratí vojaci nedostali. Chlast, násilie, necivilizovanosť, primitívnosť, nevzdelanosť - a toto sa stalo - v rámci idey komunizmu - naším vzorom. Kto číta Gogoľa alebo Šolochova, ten veru nemá ilúzie o východných Slovanoch.

Mám výtlačok, ktorý už nevidím čítať kvôli malému hustému fontu. Ešteže je to staré dielko a dá sa nájsť ako Great Divorce vo formáte pdf. Tak skúsim po večeroch, keď je tak veľmi vychválené.

Strhujúce svedectvá dnešných ľudí. S opisom krásneho svetla, jasnejšieho ako slnečné a nepáliaceho, som sa stretla u viacerých nadpriemerne čistých duší. Zjavenia panny Márie sú obvykle opisovaná podobne - že z nej vychádza neskutočná žiara. Svätci na obrazoch starých majstrov majú nad hlavou - svätoŽiaru. Starec Pajsij mal takéto videnia Nestvoreného svetla opakovane. Kto nechce nech neverí. Na rozdiel od podnikateľov, ktorým ide o zisk, ja takýmto obyčajným ľuďom verím. Žeby ich klamal vlastný mozog? Všetkých rovnako?

04.02.2023

* skocka - obdiv, ja som ustrnula na strane 8 - a to čítam v rodnom jazyku.

Naozaj je to skôr skratkovité. Ale oceňujem rozmanitosť príbehov. A o Raoulovi Wallenbergovi, záchrancovi židov v Budapešti počas 2. svetovej vojny, som ešte nikdy nič nečítala - naozaj Zapomenutý! Keď už sme pri jeho prvom mene - niečo mi pripomína. Aha, Dr. Didier Raoult. To je tiež príklad hrdinu. Ale to bude do inej knižky.

Viem, priemerný človek asi neexistuje. Ale tak, ako by sa dalo povedať, že väčšina Slovákov sa rada pochváli, kam poletí na dovolenku (ideálne ešte ďalej ako susedia), a ak sa nemá veľmi čím pochváliť, tak bude závidieť - hocičo - úspech, zdravie, kvalitu vlasov - to je jedno, tak sa dá všeobecne trefne niečo povedať aj o - američanoch.

Sú namyslení a povýšeneckí (voči Európanom a celkovo voči obyvateľom ostatných kontinentov). Vnucujú svoje hodnoty ostatným. Očakávajú, že ich budú ostatní obdivovať a holdovať hamburgerom a Coca-cole.

Majú pocit národnej nadradenosti. Kultúrnej nadradenosti. A iné mylné predstavy o svojich kvalitách. Aké? To sa môžete dozvedieť z tejto odborne napísanej knihe s pekným predslovom od Madeleine K. Albrightovej. Obsahuje tabuľky a porovnania jednotlivých skúmaných predmetov (napr. národná hrdosť) v rámci krajín sveta. Takže sa pri čítaní dozviete viac aj o obyvateľoch odľahlejších štátov. Niekedy budete aj veľmi prekvapení.

Príjemné čítanie!

Z príbehov by som vyzdvihla tieto: Kamaráti v boji proti smrti (ochrnutý učiteľ s dôverou - a teraz nie je isté, či v chirurga, alebo v Boha, ktorý môže všetko...); Zázrak (menej lekárčiny, viac psychológie - žena z veľkého gazdovstva); Diagnóza (konflikt medzi diagnózou uznávaného internistu a uznávaného chirurga); a na záver Odkaz. V poslednom príbehu sa opisuje choroba ešte mladej ženy, ktorá by sa, nebyť vojny a s nej spojeným stresom a zlou výživou, asi vôbec neudiala. Dnes už sa vie, že strava má obrovský podiel nielen na vzniku, ale aj (môže mať rozhodujúci = toto je môj súkromný názor) význam pri vyliečení sa z rakoviny. Keby sa to aj udialo, vo svetle dnešných poznatkov o výžive (vitariánstvo, enzýmy, vitamíny) by žena mala možnosť zvíťaziť na oboch frontoch. Najviac ma zaujal fakt, že už v čase písania tejto knihy si autor všimol a vedel, že cukrom kŕmi rakovinové bunky. // Originál vyšiel v r. 1957 //

13.10.2022

Prečítala som prvé dve poviedky - a nemám z nich dobrý pocit.
Chýba mi happy end.
Rudé fazolky - dvaja mladí ľudia, ktorí sa nikdy nemali stretnúť. Jeden je z veľmi bohatej a druhý z veľmi chudobnej rodiny. Navyše, práve prebieha v spoločnosti revolučná zmena. Ako je možné, že študent z bohatej rodiny študuje na rovnakej vysokej škole ako člen nemajetnej, dokonca neúplnej rodiny? Táto zdanlivá spravodlivosť v prístupe ku vzdelaniu spôsobuje bolesť a osamotenosť.
Druhá poviedka je tiež smutná. Osud je krutý. Má to čitateľa naviesť k presvedčeniu, že Boh nejestvuje? Prvý dojem môže byť taký. Ale keďže Boh v duševnom živote protagonistov absentuje, nie div, že "necháva voľný priebeh" akýmsi krutým zákonom. Zmysel by mal, naopak, byť - vidíte, ako to dopadne, keď úplne zabudnete na tretí rozmer a žijete len v rovine ľudského vesmíru? Lenže to by tam musel byť iný záver - nejaká nádej, že sa všetko skončí dobre. Mal by sa vrátiť manžel zo Sibíri a prijať fakt, že bol príliš dlho preč so všetkými dôsledkami. Alebo by mal ten pán bývajúci v sklade nejak obživnúť. Ale to by už nebol socialistický realizmus, či ako sa ten žáner nazýval...

Na úvod som sa začítala do jednej z najkratších z výberu poviedok. Zachar Vorobjov. Rus ako vyšitý. Geroj = hrdina. Psychológia uveriteľná. Začína to dobre. Dobre pochodil na súde. Dobre sa najedol. Pochválil sa kamarátom, koľko toho prešiel. Z dobrej nálady sa rozrozprával o udalostiach dňa. Celý bol pohltený sám sebou, svojou oslnivou duševnou krásou, umom, šikovnosťou. Až z toho sebaobdivu ostal sám bez poslucháčov. A to ešte nie je koniec poviedky - ten neprezradím.
Ak budú aj ostatné poviedky podávať taký plnokrvný obraz ľudí, mám sa na čo tešiť.

Iba čo som si prečítala obálku, a už bolo jasné, že autor predvídal dnešnú dobu. Ako sa píše v anotácii, "něco podobného by se docela dobře mohlo uskutečnit, a to dřív, než bychom se mohli nadát."

Akurát pochybnú vakcínu vyrobili aj bez pomoci Rusov...

S nadhľadom, a aj vďaka komentárom Daga Daniša, prehľadný kalendár postupnej manipulácie a strašenia ľudí tak, ako si ho pamätám. Hlavná myšlienka je na stranách 20 - 24, ale od úvodu som bola veľmi príjemne prekvapená kvalitou. Čítanie ilustrujú a osviežujú citáty klasikov. Aby som sa náhodou neunavila postupným sledovaním deja krok po kroku, preskakujem z apríla 2020 rovno na máj/jún 2021. Tým pádom neviem, čo je medzi, ale skok o rok je osviežujúci. A ešte odbočka k prehľadu histórie samotného vírusu, ktorým to celé naštartovalo. Novodobá cenzúra a znevažovanie naozajstných vedeckých kapacít. Klobúk dolu, pán Bukovský. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Ja som pesimista a očakávam, že kniha bude zaradená medzi tie, "o ktorých sa radšej mlčí". Oficiálne knižnice sa budú tváriť, že žiadna takáto kniha neexistuje. Tak ako "neexistoval" Karel Kryl. Kupujte, ľudia, kým knihu "nezmažú". Kým ju nevykúpi tajné Kovidbyro, aby ju spálilo - lebo práve to by určite urobili s takouto odhaľujúcou knihou predošlé režimy.

Do tohoto zoznamu sa žiaľ, dostal kopec smetí. Vyberám to najlepšie (podľa môjho úsudku) zo strán 222 - 224. Budem rada, ak niekto nadviaže a vyloví klenoty zo zvyšku.
O hnojení:
Čo smrdí, to hnojí. / Ak si nepokakáš, tak si nepopapáš.
= Jesenné oranie - polovičné hnojenie. (akože je užitočné) =
Oranie:
Jedna oračka - jeden chlieb. Dve oračky = dva chleby.
Ľahká oračka, ľahká zberačka. / Roľa sa nedá oklamať.
Keby nebolo oráča, nebolo by boháča.

Rady a skúsenosti pre poľného hospodára a záhradkára:
V kožuchu sej jarinu, v košeli oziminu.
Za rosy sa kosí, za slnka sa suší.
Tráva, čo aspoň počuje vodu žblnkať, lepšie rastie. ;-)
Keď je chvíľa, vtedy žnime, a keď prší, vtedy spime!

A top rada - Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad.
Viniču netreba dažďa, ale motyky.

Včely sa tešia kvetu, hospodár letu.
A tiež by ma potešilo vysvetlenie slova povážať. :-) Ak roľu nepovezieš, z role neodvezieš.
??