Vzpomínky a úvahy 2

Prečítal som kedysi (z knižnice) všetky tri diely Žukovových memoárov, doma ale mám od detstva iba tento jeden(zaoberajúci sa kľúčovým obdobím od začiatku Veľkej vlasteneckej vojny po víťazstvo pri Stalingrade) a v tomto vydaní.
Vydanie samo osebe si zaslúži osobitý komentár - pod každú stranu redakcia dodala poznámky pod čiarou, ktoré (z veľkej väčšiny prípadov) opravujú všetky nepresné a nepravdivé čísla a údaje ktoré Žukov uviedol (niekto by povedal naklamal..). Na jednu stranu je to faktograficky dobre. Zároveň to kazí pôžitok z čítania už úplne prvých strán : )
Dnes vieme s istotou podľa archívov v ktorých dňoch a hodinách chodil Žukov za Stalinom a že opakovane nesedia tým dňom a hodinám, ktoré v knihe uvádza. Vieme, že uvádzal mnohé nepravdivé čísla strát a počtov vojsk.
A celkovo sa jeho kniha vyznačuje samozrejme rovnakými propagandistickými pasážami aké sa v sovietskych dielach z tej éry vyskytujú vždy.
Na druhú stranu svoju hodnotu nepochybne má. Pasáže o prvom dni vojny a o poradách o Kyjev, o ofenzíve v Jelni a o preberaní Leningradu a podobne sú zaújmavé, pekne napísané atd.
Každý kto sa Veľkou vlasteneckou zaoberá seriózne by sa s memoármi,, maršála víťazstva "popasovať mal.
V Sovietskom zväze boli (nefalšovaným) hitom a pre mnohých bolo v 60 rokoch provokačné a odvážne, že si Georgij Konstantinovič dovolil (nenájdete to ale v tomto lež v prvom diely) podrobne popísať čistky v dôstojníckom zbore v 30. rokoch.
Takisto popisy fungovania Hlavného štábu a popisy Stalina ako osoby (z prvej ruky) a jeho štýlu vedenia sú neoceniteľné. Dnes vychádzajú tisíce diel opisujúcich z prvej ruky charakter a líderstvo Hitlera, veľmi pekne túto vec z nemeckých vojakov zvládol von Manstein, ale opisy Stalina od Žukova sú rovnako dôležité a skvelé.
Pritom (súc Žukovom) neostáva nekritický.
A na stranách venovaných druhej bitke o Charkov nesníma vinu z porážky ani z Chruščova.
Žukov bol tvrdý (ešte aj na sovietske pomery a aj podľa vlastných slov) a podľa mnohých bezohľadný,temperamentný a nekľudný, arogantný a ctižiadostivý, nebál sa Stalina a po smrti pomáhal ničiť jeho,, kult osobnosti ", zrejme
bol ale aj inteligentný a odvážny. Tak ako tak sa stal symbolom víťazstva (hoc ho nevybojoval len on) a asi navždy ním ostane. A minimálne sčasti aj právom.